Keď dieťa ochorie na rakovinu

„Zmocnila sa ma beznádej. Zrútil sa mi celý svet. Pocítil som taký zármutok, akoby moje malé dievčatko už zomrelo,“ povedal Jaílton o tom, čo cítil, keď sa dozvedel, že jeho dcéra má rakovinu.

KEĎ sa dozviete, že vaše dieťa má rakovinu, môže vás to šokovať, ba až vydesiť. Ako často nastáva takáto situácia? Medzinárodná únia proti rakovine uvádza, že hoci „rakovina u detí tvorí len malé percento všetkých prípadov rakoviny, každý rok je [na celom svete] diagnostikovaná u viac než 160 000 detí a po nehodách je najčastejšou príčinou úmrtí detí v rozvinutých krajinách“. Napríklad v Brazílii podľa Národného onkologického ústavu „každý rok pribudne približne 9 000 nových prípadov rakoviny u detí“.

Keď dieťa ochorie na rakovinu, je to „hrozný úder, ktorý zasiahne všetkých členov rodiny bez výnimky,“ píše sa v knihe À margem do leito—​A mãe e o câncer infantil (Pri postieľke — matka s dieťaťom chorým na rakovinu). Po stanovení diagnózy neraz nasleduje operácia, chemoterapia či ožarovanie, prípadne oboje, ako aj veľmi nepríjemné vedľajšie účinky, ktoré sú s tým spojené. Rodičom to spôsobuje traumu, pociťujú strach, smútok, vinu či hnev a niekedy diagnózu popierajú. Čo im pomôže lepšie znášať túto bolestnú situáciu?

Významným zdrojom útechy sú, samozrejme, starostliví zdravotníci. „Môžu vám povedať povzbudzujúce informácie a vysvetliť, aké vedľajšie účinky sa dajú očakávať, a tak vás na ne pripraviť. To môže zmierniť vašu traumu,“ vraví istý lekár z New Yorku, ktorý už pomohol mnohým pacientom trpiacim rakovinou. Veľa útechy sa dá načerpať aj od rodičov s podobnou skúsenosťou. Preto Prebuďte sa! urobilo interview s piatimi rodičmi z Brazílie, ktorých deti mali rakovinu.

● Jaílton a Néia „Keď sme sa dozvedeli, že naša dcérka má akútnu lymfoblastickú leukémiu, mala len dva a pol roka.“

Ako dlho sa liečila?

„Takmer dva a pol roka chodila na chemoterapiu.“

Aké boli vedľajšie účinky liečby?

„Často vracala, vypadali jej vlasy, stmavli zuby a trikrát mala zápal pľúc.“

Ako to pôsobilo na vás?

„Najskôr sme podľahli panike. No potom sme videli, ako sa zotavuje, a to nás ubezpečilo, že sa vylieči. Teraz má skoro deväť rokov.“

Čo vám pomáhalo vyrovnávať sa s touto traumatizujúcou situáciou?

„Nepochybne to bola naša dôvera v Jehovu Boha, ktorý ‚nás tešil vo všetkom našom súžení,‘ ako sa píše v Biblii v 2. Korinťanom 1:3, 4. A nesmiernou oporou nám boli aj naši  kresťanskí bratia a sestry. Písali nám povzbudzujúce listy, telefonovali, modlili sa s nami i za nás a pomáhali nám aj finančne. Keď musela byť dcérka prevezená do nemocnice v inom štáte, tamojší svedkovia nám zabezpečili ubytovanie a striedali sa v tom, kto nás zavezie do nemocnice. Ani nedokážeme vyjadriť, ako veľmi sme vďační za všetku podporu, ktorú sme dostali.“

● Luiz a Fabiana „V roku 1992 sme sa dozvedeli, že naša dcéra má zriedkavú, agresívnu formu rakoviny vaječníkov. Mala 11 rokov.“

Aká bola vaša prvá reakcia?

„Hovorili sme si, že to nemôže byť pravda. Nedokázali sme prijať fakt, že naša dcéra má rakovinu.“

Ako ju liečili?

„Operovali ju a chodila na chemoterapiu. Keď sme videli, čo to s ňou robí, všetkých nás to ubíjalo, tak fyzicky, ako aj citovo. Dvakrát dostala zápal pľúc, pri tom druhom skoro zomrela. Pretože mala málo krvných doštičiek, opakovane bez zjavnej príčiny krvácala z nosa a do kože. Túto reakciu zmierňovali lieky.“

Ako dlho sa liečila?

„Od prvej biopsie po posledný cyklus chemoterapie to bolo asi šesť mesiacov.“

Ako reagovala, keď sa dozvedela, akú má diagnózu a aká liečba ju čaká?

„Spočiatku nevedela, o čo ide. Lekár jej povedal, že má ‚v bruchu guľôčku, ktorú treba vybrať‘. Neskôr zistila, že je to oveľa vážnejšie.  ‚Oci, mám rakovinu?‘ spýtala sa ma. Nevedel som, ako jej to povedať.“

Ako ste sa cítili, keď ste videli, ako trpí?

„Bolesť, ktorú sme prežívali, nie je ľahké opísať. Predstavte si napríklad, že by ste sa mali pozerať, ako vaša dcérka pomáha sestričke nájsť žilu na podanie chemoterapie. V najťažších chvíľach som šiel do kúpeľne a tam som plakal a modlil sa. Raz v noci som bol taký zúfalý, že som prosil Jehovu, aby som mohol zomrieť namiesto nej.“

Čo vám pomáhalo vyrovnávať sa s touto situáciou?

„Okrem iného nás nesmierne posilňovali naši kresťanskí bratia, telefonovali nám z rôznych častí krajiny. Jeden milý brat ma poprosil, aby som si priniesol Bibliu, a potom precítene prečítal niekoľko veršov z knihy Žalmov. Práve tieto texty sme s manželkou potrebovali počuť, lebo sme prechádzali jedným z najťažších období dcérkinej liečby.“

● Rosimeri „Mojej dcérke bol v štyroch rokoch diagnostikovaný jeden typ leukémie.“

Aká bola vaša prvá reakcia?

„Nemohla som tomu uveriť. Plakala som vo dne v noci a prosila Boha o pomoc. Aj moju druhú dcéru citovo vyčerpávalo, keď videla, ako veľmi je jej sestra chorá. Musela som ju poslať k mojej mame.“

Aké vedľajšie účinky liečby sa u dcérky prejavili?

„Každodenná chemoterapia u nej spôsobila anémiu, a preto jej lekári podávali železo a erytropoetín, aby sa jej zvýšil počet červených krviniek. Krvný obraz mala stále veľmi zlý. Trpela aj záchvatmi.“

Ako dlho prebiehala liečba?

„Dva roky a štyri mesiace chodila na intenzívnu chemoterapiu. V tom období prišla o vlasy a veľmi schudla. Našťastie má zmysel pre humor, a to jej pomáhalo lepšie to zvládať. Asi po šiestich rokoch lekári povedali, že sa u nej už neprejavujú žiadne známky choroby.“

Čo vám pomáhalo vyrovnávať sa s touto mimoriadne náročnou situáciou?

„Obe sme sa často modlili a uvažovali o biblických príkladoch verných Božích služobníkov, ktorí vytrvali v rôznych skúškach. Vzali sme si tiež k srdcu Ježišove slová zaznamenané v Matúšovi 6:34, aby sme sa dnes nezaťažovali starosťami o to, čo sa môže stať zajtra. Okrem toho nám veľmi pomohol výbor pre styk s nemocnicami a ďalší spolukresťania, ako aj starostliví zdravotníci, ktorí sa pravidelne stretávajú s takýmito situáciami.“

Poznáte niekoho, kto má dieťa choré na rakovinu, alebo vy sami máte také dieťa? Ak áno, interview, ktoré ste si prečítali, vás môžu ubezpečiť, že váš žiaľ je normálny. Ako sa píše v Biblii, je „čas nariekať“. (Kazateľ 3:4) A predovšetkým môžete mať istotu, že pravý Boh, Jehova, ktorý je opísaný ako ‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘, uteší všetkých ľudí, ktorí sa naňho celým srdcom spoliehajú. (Žalm 65:2)

[Rámček na strane 13]

Biblické myšlienky, ktoré prinášajú útechu

„Nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ ​(Matúš 6:34, Katolícky preklad)

„Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení.“ ​(2. Korinťanom 1:3, 4)

„O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ ​(Filipanom 4:6, 7)

„Uvrhnite [na Boha] všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ ​(1. Petra 5:7)

[Rámček/obrázok na strane 14]

Prejav láskyplného záujmu

Výbory pre styk s nemocnicami zriadené pre Jehovových svedkov majú za cieľ podporiť spoluprácu medzi nemocnicou a pacientom. Preto pomáhajú pacientom spomedzi svedkov nájsť skúsených lekárov, ktorí rešpektujú ich túžbu riadiť sa biblickým príkazom ‚zdržiavať sa krvi‘. (Skutky 15:20)

[Obrázok na strane 13]

Néia, Sthefany a Jaílton

[Obrázok na strane 13]

Luiz, Aline a Fabiana

[Obrázok na strane 13]

Aline a Rosimeri