Ako môže počasie zmeniť chod dejín

Z DEJÍN sa dozvedáme, že počasie malo zjavne podstatný vplyv na vývoj niektorých udalostí. Zamyslime sa aspoň nad dvoma pozoruhodnými príkladmi.

Keď vyčíňal víchor

V roku 1588 španielsky kráľ Filip vyslal flotilu známu ako Armada, aby podnikla inváziu do Anglicka. Ale situácia sa nevyvíjala tak, ako predpokladal, lebo jeho plán zmarilo počasie. Armada sa vplavila do Lamanšského prielivu a stretla sa s anglickou flotilou. Angličania mali obratnejšie lode a zaútočili na španielsku flotilu. Veľa lodí poškodili, ale potopiť sa im podarilo len niekoľko. Španielska Armada sa potom stiahla do francúzskeho prístavu Calais.

Medzitým Angličania pod rúškom tmy zapálili niekoľko svojich lodí a bez posádky ich s podporou vetra a priaznivého morského prúdu poslali priamo na kotviace španielske lode. Aby Španieli predišli zrážke, presekli na mnohých svojich lodiach kotevné laná. Anglické lode im síce nespôsobili veľké škody, ale strata kotiev sa im neskôr stala osudnou.

Po tomto strete pri Calais sa obe flotily vydali po vetre do Severného mora. Anglická flotila medzitým minula zásoby pušného prachu, a preto zamierila k anglickému pobrežiu. Španielska Armada sa nemohla vrátiť domov najkratšou cestou, pretože vietor vial v protismere a v ceste jej stáli Angličania. Preto bola nútená plaviť sa na sever a oboplávať Škótsko, zamieriť na juh a minúť Írsko a až tak sa vrátiť do Španielska.

Španielskej flotile sa nebezpečne stenčili zásoby potravín i vody a na poškodených lodiach bolo mnoho zranených námorníkov a chorých na skorbut. Preto boli všetci odkázaní na mimoriadne nízke prídely jedla, čo ich ešte viac vysiľovalo. Keď flotila oboplávala Škótsko, nad Atlantickým oceánom sa strhla prudká víchrica, ktorá  zaviala mnoho lodí k írskemu pobrežiu. Za normálnych okolností by boli spustili kotvy a čakali na priaznivý vietor. Ale keďže už mnohým lodiam pri stretnutí s Angličanmi kotvy odsekli, 26 lodí stroskotalo na írskom pobreží a asi 5 000 až 6 000 mužov zahynulo.

Kým sa Armada vrátila do Španielska, o život prišlo takmer 20 000 ľudí. Za túto obrovskú stratu na životoch a za množstvo zničených lodí mohlo očividne iba počasie. Tento názor mali podľa všetkého aj Nizozemci. Na jednej medaile oslavujúcej porážku španielskej Armady vyjadrili rozšírenú domnienku, že Boh je zodpovedný za prírodné katastrofy, nápisom: „Jehova fúkol a boli rozptýlení.“

Zdolaní dažďom

Ďalšia prevratná udalosť, ktorej výsledok výrazne ovplyvnilo počasie, bola bitka pri Waterloo v roku 1815. Z historických záznamov sa dozvedáme, že na bojisku pri Waterloo, asi 21 kilometrov južne od belgického mesta Brusel, len v priebehu niekoľkých hodín zahynulo alebo bolo zranených vyše 70 000 mužov. Toto bojisko si vybral britský vojvoda z Wellingtonu a obsadil vyvýšeninu. Hoci francúzska armáda pod velením Napoleona bola početnejšia, Napoleon si uvedomoval, že musí Wellingtona poraziť ešte pred súmrakom, lebo v noci mu mali prísť na pomoc pruské vojská. Znovu však zohralo kľúčovú úlohu počasie.

Do začiatku samotného boja ukrutne lialo. Väčšina vojakov opisovala tú noc ako najhroznejšiu vo svojom živote. Hoci niektorým sa podarilo postaviť si malé stany, jeden vojak bedákal, že lôžka v nich nasiakli vodou, akoby ležali na dne jazera. Zem bola taká rozbahnená, až pripomínala močiar. Napoleon si chcel zaistiť víťazstvo čo najskôr, a tak sa rozhodol podniknúť útok už na svitaní. No zaútočiť mohol až okolo deviatej ráno.

Hlavným dôvodom oneskorenia bol stav terénu. Musel ako-tak vyschnúť, aby sa mohla bitka začať. Bahno predstavovalo prekážku aj pre kanóny, ktoré Napoleon s obľubou používal. Prejavilo sa to po prvé tým, že sa spomalila paľba, lebo týmito ťažkými zbraňami sa v bahne zle manipulovalo. A po druhé tým, že delové gule, ktoré sa mali odrážať od zeme a tým spôsobiť Wellingtonovým jednotkám ďalšie škody, sa od mäkkej, mokrej pôdy odrážali zle. Pre Napoleona a jeho jednotky to znamenalo pohromu. Teda pre výčiny počasia bola Napoleonova armáda porazená a on bol poslaný do vyhnanstva.

Z oboch uvedených prípadov je zjavné, že počasie malo rozhodujúci vplyv na udalosti, ktoré výrazne ovplyvnili dejiny, a ich výsledok zásadne prispel k vzostupu britského impéria.

[Obrázok na strane 24]

Španielska Armada

[Prameň ilustrácie]

© 19th era/​Alamy

[Obrázok na strane 25]

Bitka pri Waterloo

[Prameň ilustrácie]

© Bettmann/​CORBIS