Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pri posudzovaní 5 296 takzvaných ekologických produktov v Kanade a Spojených štátoch sa zistilo, že v 95 percentách „neboli tvrdenia o tom, že neškodia životnému prostrediu, ničím podložené“. (TIME, SPOJENÉ ŠTÁTY)

Pracovníci bezpečnostnej služby medzinárodného letiska v Bangkoku „mali podozrenie, že niečo nie je v poriadku“, keď presvecovali batožinu istej cestujúcej. Keď úradníci batožinu otvorili a prehľadali, našli v nej živé uspaté tigrie mláďa. (SVETOVÝ FOND NA OCHRANU PRÍRODY, THAJSKO)

Rôznorodá Amazónia

Povodie Amazonky patrí z celosvetového hľadiska medzi oblasti s najväčším počtom známych druhov živých organizmov. Za posledných desať rokov tu bolo objavených a zatriedených viac ako 1 200 druhov rastlín a živočíchov — rýb, obojživelníkov, plazov, vtákov i cicavcov —, píše sa v správe Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). To znamená, že v Amazónii je priemerne každé tri dni objavený nejaký nový druh. „Počet objavených druhov je jednoducho úžasný,“ hovorí Sarah Hutchisonová, koordinátorka WWF v Brazílii, „a pritom doň nie je zahrnuté to veľké množstvo objavených skupín hmyzu.“

Stres na pracovisku

Každý piaty Fín má pocit, že jeho pracovnú výkonnosť negatívne ovplyvňujú ťažkosti s koncentráciou a pamäťou. Podľa jednej správy vypracovanej Fínskym inštitútom zdravia pri práci, tieto problémy stále viac postihujú ľudí mladších ako 35 rokov, čo je obdobie, v ktorom by činnosť mozgu mala byť na vrchole. Medzi činitele, ktorým sa tieto problémy pripisujú, patrí nadmerná informačná záťaž a ustavičné zmeny počítačových systémov. „Mnohí majú pocit, že pracujú s takým veľkým objemom informácií, že je pre nich ťažké vybrať to, čo je pre ich prácu podstatné,“ hovorí profesorka Kiti Müllerová. Noviny Helsinky Times uviedli: „Ak je stres dlhodobý, mozog sa mu prispôsobí a už nás nemusí varovať pred nadmerným zaťažením. Teda, až kým vážne neochorieme.“

Zvyšuje premýšľanie o hrách agresivitu?

Ako dlho zostáva človek agresívny po hraní násilných počítačových hier? Výskumníci náhodne pridelili študentom a študentkám násilné alebo nenásilné počítačové hry. Po 20 minútach hrania polovici účastníkov z každej skupiny povedali, aby o hre premýšľali. „Nasledujúci deň,“ píše sa v správe „boli účastníci zapojení do súťaže s domnelým protivníkom, ktorej víťaz mohol porazeného potrestať tým, že mu cez slúchadlá spôsoboval bolesť hlasným zvukom.“ Muži, ktorým bolo povedané, aby o svojej násilnej hre premýšľali, prejavovali viac agresivity. „Hráči násilných hier takéto hry hrávajú zvyčajne dlhšie ako 20 minút a zdá sa, že aj po skončení hry ich majú vo zvyku v mysli rozoberať,“ vyjadrili sa autori štúdie, ktorá bola uverejnená v časopise Social Psychological and Personality Science. Žiadny výraznejší vplyv nebol zaznamenaný u žien, ktoré vo všeobecnosti nemajú rady násilné hry.