Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„To nebola smrť“

„To nebola smrť“

„To nebola smrť“

„Tak nehľaď na hrob a nesmúť,

nie som tam,

to nebola smrť.“

● To sú slová jednej zhudobnenej anglickej básne, ktorá za posledné desaťročia priniesla útechu ľuďom v mnohých krajinách. V priebehu rokov bolo jej autorstvo pripisované viacerým básnikom. Niektorí dokonca tvrdia, že je to pohrebná modlitba Navahov.

V Japonsku sa pred niekoľkými rokmi stala veľmi obľúbenou, zároveň však v mysli tamojších ľudí vyvolala značný zmätok. Japonci často chodia na hroby svojich príbuzných, aby im prejavili úctu, lebo sú presvedčení, že v nich žijú ďalej. Keďže text piesne hovorí niečo iné, mnohí sa pýtajú: „Kde sú teda mŕtvi?“

Buddhisti v Japonsku majú už oddávna zvyk bdieť pri mŕtvom a vykonávať pohrebné a spomienkové obrady. No väčšina buddhistov nevie odpovedať na otázku, kde sú mŕtvi. Nepoznajú odpovede ani na otázky: Idú mŕtvi iných náboženstiev a národov na to isté miesto? Prečo neodpovedajú?

Mnohí si myslia, že odpovede na tieto otázky neexistujú a že ich hľadaním človek zbytočne stráca čas. No i tak aj vám možno napadla otázka: ‚Čo sa s nami stane, keď zomrieme?‘ Kde je možné nájsť odpovede na uvedené otázky? Podľa Biblie Boh stvoril prvých dvoch ľudí dokonalých a poskytol im krásnu záhradu, ktorá bola ich domovom. Keby boli Boha poslúchali, mohli žiť v raji na zemi večne. Oni však neposlúchli.

Preto Boh zasiahol: vykázal ich z rajského domova a prestal ich udržiavať pri živote. Povedal im, čo ich za neposlušnosť čaká: „Prach si a na prach sa obrátiš.“ Človek bol stvorený z prachu, a keď napokon zomrie, vracia sa doň. (1. Mojžišova 2:7; 3:19, Katolícky preklad)

Istý muž, ktorý sa v japonskom meste Kófu stará o veľkú hrobku, vraví: „Keď kladiem urny do hrobky, sú plné popola a kostí. Asi po piatich rokoch sú poloprázdne. Po desiatich rokoch už v mnohých [neuzavretých urnách] nie je absolútne nič.“ Naše telo pozostáva z prvkov zeme a časom sa rozloží na prach. Tak čo potom ostane?

Hoci smrťou sa končí všetko naše myslenie a vnímanie, náš Tvorca, ktorý si všíma dokonca smrť každého vrabca, na nás s láskou pamätá. (Matúš 10:29–31) Sľúbil, že nás vzkriesi. Tento sľub dodrží tak, že nás privedie k životu, zobudí nás zo spánku smrti. (Jób 14:13–15; Ján 11:21–23, 38–44)

Ak si prajete dozvedieť sa o tejto téme viac, napíšte vydavateľom tohto časopisu, ktorí vám radi sprostredkujú ďalšie informácie, prípadne navštívte našu webovú stránku www.watchtower.org.