Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Preskúmajte dôkazy

Preskúmajte dôkazy

Preskúmajte dôkazy

PRECHÁDZATE sa po pláži odľahlého neobývaného ostrova. Zrazu si všimnete, že na jednom balvane je vyrytý nápis „John 1800“. Povedali by ste si, že keďže tento ostrov je izolovaný a neobývaný, nápis určite vznikol pôsobením vetra a vody? Samozrejme, že nie! Správne usúdite, že ho niekto vyryl. Prečo? Po prvé preto, že postupnosť známych písmen a číslic, hoci aj v inom jazyku, nevzniká vplyvom prírodných síl. Po druhé, nápis obsahuje zmysluplnú informáciu, čo svedčí o inteligentnom autorovi.

S informáciami sa stretávame každý deň a majú rozličnú podobu, napríklad: Braillovo písmo, písmená abecedy, grafy, notový záznam, hovorené slovo, posunky, rádiové signály a počítačové programy, ktoré využívajú binárny kód pozostávajúci z jednotiek a núl. Médiom, ktoré nám tieto informácie sprostredkúva, môže byť čokoľvek od svetelných vĺn cez rádiové vlny po papier a atrament. Ľudia vždy prisudzujú zmysluplné informácie inteligentnej mysli — s výnimkou informácií v živej bunke. Tie sa podľa evolucionistov objavili náhodou alebo sa nejako napísali samy. Ale je to pravda? Preskúmajte, čo hovoria fakty.

Môžu sa zložité informácie napísať samy?

V jadre takmer každej živej bunky vášho tela je bezpečne uložený obdivuhodný kód. Prenáša ho deoxyribonukleová kyselina, skrátene DNA, molekula pozostávajúca z dvoch vláken, ktorá vyzerá ako rebrík skrútený tak, že pripomína točité schody. DNA je ako návod alebo program, ktorý riadi tvorbu, rast, údržbu a rozmnožovanie všetkých tých biliárd buniek vášho tela. Základné jednotky, z ktorých sa DNA skladá, sa volajú nukleotidy. Označujú sa A, C, G a T, podľa toho, ktorú chemickú bázu obsahujú. * Tieto štyri písmená sa dajú podobne ako písmená abecedy mnohými spôsobmi skombinovať do „viet“, čiže pokynov, ktoré riadia replikáciu a iné procesy v bunke.

Celý balík informácií uložených v DNA sa volá genóm. Niektoré úseky písmen vo vašej DNA sú jedinečné, lebo DNA obsahuje aj informácie o vašich zdedených znakoch, ako je farba očí a pokožky, tvar nosa a podobne. Váš genóm by sa dal zjednodušene pripodobniť k obrovskej knižnici návodov na každú časť vášho tela, pričom výsledným produktom ste vy sám.

Aká rozsiahla je táto „knižnica“? Obsahuje približne tri miliardy „písmen“, teda nukleotidov (báz). Ako vyplýva z niektorých výpočtov, keby sa dali tieto písmená na papier, vzniklo by 200 kníh veľkosti tisícstranového telefónneho zoznamu (Human Genome Project).

Tieto skutočnosti sú v súlade s modlitbou zapísanou približne pred tritisíc rokmi. Nachádza sa v biblickej knihe Žalmov a obsahuje tieto slová: „Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti.“ ​(Žalm 139:16) Samozrejme, pisateľ tejto modlitby nepísal vedecký článok, no jednoduchými slovami s úžasnou presnosťou vystihol Božiu ohromnú múdrosť a silu. Aký rozdiel oproti starovekým náboženským spisom, ktoré sú plné mýtov a povier!

Kto vytvoril túto „knižnicu“?

Keď nájdeme na balvane vyryté „John 1800“, logicky usúdime, že za tým stála inteligentná myseľ. Nemajú potom inteligentného autora aj omnoho zložitejšie a zmysluplnejšie informácie v DNA? Bez ohľadu na to, kde informáciu nájdeme alebo na čom je napísaná, stále je to informácia. Donald E. Johnson, expert v oblasti informačných technológií a počítačov, povedal, že zákony chémie a fyziky nedokážu vytvoriť zložité informácie či systémy, ktoré by tieto informácie spracovali. Okrem toho je logické, že čím je súbor informácií zložitejší, tým inteligentnejší musel byť jeho pôvodca. Napísať „John 1800“ dokáže aj dieťa. Ale kód života dokáže napísať iba nadľudská myseľ. Navyše, ako sa píše v časopise Nature, „zložitosť biológie akoby rádovo narastá“ s každým novým objavom.

Pripisovať zložitú zbierku informácií obsiahnutú v DNA chaotickým, neriadeným procesom sa prieči zdravému rozumu a je v rozpore s tým, čo môžeme pozorovať. * Takéto presvedčenie je už za hranicou toho, čo sa dá nazvať vierou.

Evolucionisti v snahe postaviť Boha mimo hry vyvodili občas závery, ktoré sa neskôr ukázali ako nesprávne. Zamyslite sa napríklad nad názorom, že zhruba 98 percent nášho genómu je „odpad“ — zbierka návodov obsahujúca miliardy nepoužiteľných slov.

Je to naozaj len „odpad“?

Biológovia si dlho mysleli, že DNA obsahuje návod na tvorbu bielkovín a nič viac. No časom sa prišlo na to, že iba dve percentá genómu obsahujú kód pre bielkoviny. Načo je potrebných zvyšných 98 percent? Táto tajomná časť DNA bola „okamžite označená za odpad evolúcie,“ poznamenal John S. Mattick, profesor molekulárnej biológie na Queenslandskej univerzite v austrálskom Brisbane.

Zavedenie pojmu „‚odpadová‘ DNA“ sa pripisuje evolucionistovi Susumu Ohnovi. Tento vedec v dokumente „Množstvo DNA ‚odpadu‘ v našom genóme“ napísal, že zvyšná DNA „je pozostatkom neúspešných experimentov prírody. Zem je posiata fosílnymi pozostatkami vyhynutých druhov. Mali by sme sa preto čudovať, že aj náš genóm je plný pozostatkov odumretých génov?“

Ako myšlienka „odpadovej“ DNA ovplyvnila štúdium genetiky? Molekulárny biológ Wojciech Makalowski vraví, že toto uvažovanie „odradilo väčšinu uznávaných vedcov od štúdia [odpadových] častí reťazca DNA, ktoré neobsahujú zakódované informácie“, s výnimkou malého počtu vedcov, ktorí „sa aj napriek riziku, že budú zosmiešňovaní, venujú skúmaniu nepopulárnych oblastí. A vďaka nim sa pohľad na odpadovú DNA... od začiatku 90. rokov postupne menil.“ Uviedol, že dnes sa biológovia vo všeobecnosti pozerajú na časť genómu, ktorú kedysi nazvali odpad, ako na „genómový poklad“.

Podľa Mattickovho názoru je teória o odpadovej DNA klasickým príkladom vedeckej tradície „vyhýbania sa objektívnej analýze faktov“. „V tomto prípade sa neschopnosť plne si uvedomiť dôsledky,“ hovorí, „pravdepodobne zapíše do dejín ako jeden z najväčších omylov v histórii molekulárnej biológie.“ Je teda jasné, že pravda vo vedeckých otázkach sa musí určiť na základe dôkazov, nie na základe rozšíreného trendu. Čo teda odhalili nedávne objavy o úlohe „odpadovej“ DNA?

Úloha „odpadu“

V továrni na výrobu áut sa používajú stroje na zhotovenie jednotlivých súčiastok. Tieto súčiastky by sme mohli prirovnať k proteínom v bunke. Továreň však potrebuje aj stroje, ktoré jednotlivé časti krok za krokom skladajú, a systémy, ktoré celú montážnu linku riadia alebo optimalizujú. Rovnako to funguje aj v bunke. Podľa odborníkov práve pri týchto činnostiach prichádza rad na „odpadovú“ DNA. Väčšina z nej obsahuje návod na skupinu zložitých molekúl zvaných regulačná RNA (ribonukleová kyselina), ktorá zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji, dozrievaní a fungovaní bunky. * „Už len samotná existencia týchto nezvyčajných regulátorov,“ vraví matematik a biológ Joshua Plotkin pre časopis Nature, „svedčí o tom, že naše pochopenie najzákladnejších vecí... je neuveriteľne naivné.“

Výkonná továreň potrebuje výkonné komunikačné systémy. To isté platí o bunke. Tony Pawson, ktorý je odborníkom v oblasti biológie bunky na Torontskej univerzite v Ontáriu, vysvetľuje: „Proces prenosu signálov v bunkách je riadený informačnými sieťami, nielen jednoduchými samostatnými komunikačnými linkami“, čím je tento proces „neporovnateľne zložitejší“, než sa kedysi myslelo. Ako sa vyjadril jeden genetik z Princetonskej univerzity, „veľká časť mechanizmov a zákonov, ktoré riadia medzibunkovú spoluprácu a vnútrobunkové deje, zostáva naďalej záhadou“.

Pri každom novom objave vidno, že bunka je omnoho usporiadanejšia a zložitejšia, než sa predpokladalo. Prečo potom toľkí ľudia stále lipnú na predstave, že život a najlepší systém prenosu informácií, aký ľudstvo pozná, je výsledkom náhodného evolučného procesu?

[Poznámky pod čiarou]

^ 5. ods. Každý nukleotid obsahuje jednu zo štyroch chemických báz: A — adenín, C — cytozín, G — guanín a T — tymín.

^ 11. ods. Evolúcia je vraj výsledkom mutácií, čomu sa v krátkosti venuje nasledujúci článok.

^ 19. ods. Z posledných výskumov vyplýva, že dlhé nekódujúce molekuly RNA sú pomerne zložité a v skutočnosti sú nevyhnutné pre normálny vývoj. Podľa výskumníkov sa chyby v činnosti dlhej nekódujúcej RNA spájajú s mnohými chorobami, napríklad s rôznymi druhmi nádorov, so psoriázou a dokonca s Alzheimerovou chorobou. Teda to, čo bolo označené za „odpad“, môže zohrať podstatnú úlohu pri diagnostikovaní a liečbe rôznych chorôb!

[Rámček na strane 5]

AKÁ DLHÁ JE VAŠA DNA?

Rozvinutá DNA z jednej bunky tela meria asi dva metre. Keby ste vybrali DNA zo všetkých biliónov buniek vášho tela a pospájali ich jednu za druhou, vytvorili by ste niť, ktorá by podľa niektorých odhadov bola približne taká dlhá ako 1 340-násobok vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. Prekonať túto vzdialenosť rýchlosťou svetla by trvalo asi 185 hodín.