Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Biblia terčom útokov

Biblia terčom útokov

Biblia terčom útokov

KNIHA, ktorú dnes poznáme pod názvom Biblia alebo Sväté Písmo, je vlastne súhrnné dielo zostavované počas viac ako 1 600 rokov. Najstaršie časti napísal Mojžiš a poslednú časť jeden z učeníkov Ježiša Krista asi sto rokov po jeho narodení.

Snahy umlčať Sväté Písmo majú dlhú históriu. Začali sa ešte dávno pred naším letopočtom, pokračovali v stredoveku a pretrvávajú až dodnes. Jeden z raných záznamov siaha do čias Božieho proroka Jeremiáša, ktorý žil viac ako 600 rokov pred narodením Ježiša Krista.

Nepopulárne posolstvo terčom útoku

Boh povedal prorokovi Jeremiášovi, aby napísal zvitok s odsudzujúcim posolstvom, v ktorom hriešnych obyvateľov starovekého Judska varoval, že ak sa nezmenia, bude ich hlavné mesto Jeruzalem zničené. Jeremiášov tajomník Báruch posolstvo verejne nahlas prečítal v jeruzalemskom chráme. Potom zvitok prečítal ešte raz judským kniežatám a tie ho odniesli kráľovi Jehojakimovi. Kráľovi sa tieto Božie slová nepáčili. Zvitok rozrezal na kusy a spálil. (Jeremiáš 36:1–23)

Boh preto Jeremiášovi povedal: „Opäť si vezmi zvitok, iný, a napíš naň všetky prvé slová, ktoré boli na tom prvom zvitku, ktorý spálil judský kráľ Jehojakim.“ ​(Jeremiáš 36:28) Približne o 17 rokov neskôr, presne tak, ako predpovedal Boh prostredníctvom Jeremiáša, bol Jeruzalem zničený, mnohí jeho vládcovia zabití a obyvatelia odvedení do zajatia v Babylone. Posolstvo, ktoré zvitok tlmočil — spolu s opisom okolností, za akých sa útok naň udial —, prežilo až do našich dní a môžeme si ho prečítať v biblickej knihe Jeremiáš.

Pálenie Biblií pokračuje

Jehojakim nebol jediný, kto sa v predkresťanskej dobe pokúsil spáliť záznam s Božím posolstvom. Po rozpade Gréckej ríše sa Izrael dostal pod vplyv dynastie Seleukovcov. Jeden z kráľov tejto dynastie Antiochos Epifanes, ktorý panoval v rokoch 175 až 164 pred n. l., chcel, aby jeho ríša mala jednotnú helénsku, teda grécku kultúru. S týmto cieľom sa snažil nanútiť Židom grécke spôsoby, zvyky a náboženstvo.

Okolo roku 168 pred n. l. Antiochos vyplienil Jehovov chrám v Jeruzaleme. Na chrámovom oltári postavil iný, na počesť gréckeho boha Dia. Antiochos tiež zakázal dodržiavanie sabatu a prikázal Židom, aby prestali s obriezkou svojich synov. Trestom za neuposlúchnutie bola smrť.

Súčasťou Antiochových náboženských čistiek bola snaha o odstránenie všetkých zvitkov Zákona. Hoci Antiochos tento boj viedol na území celého Izraela, nepodarilo sa mu zničiť všetky odpisy Hebrejských Písiem. Plameňom uniklo niekoľko dôkladne ukrytých zvitkov a je známe, že ďalšie odpisy Písma sa zachovali v židovských kolóniách mimo Izraela.

Diokleciánov edikt

Ďalší vplyvný vládca, ktorý sa usiloval zničiť Písma, bol rímsky cisár Dioklecián. V roku 303 n. l. uzákonil celý rad neľútostných ediktov namierených proti kresťanom. Nastalo to, čo niektorí historici označili pojmom „veľké prenasledovanie“. Vo svojom prvom edikte Dioklecián nariadil pálenie odpisov Písma a ničenie miest, ktoré kresťania používali na náboženské stretnutia. Harry Y. Gamble, profesor religionistiky na Virgínskej univerzite, napísal: „Dioklecián považoval za samozrejmé, že každá komunita kresťanov, nech sa už nachádza kdekoľvek, vlastní zbierku kníh, a vedel, že tieto knihy sú na jej prežitie nevyhnutné.“ Súčasník tohto obdobia, cirkevný historik Eusébius z Cézarey v Palestíne, uviedol: „Na vlastné oči sme videli búranie modlitební až do základov a tiež, ako boli uprostred trhovísk inšpirované posvätné Písma hádzané do plameňov.“

Tri mesiace po zavedení Diokleciánovho ediktu starosta severoafrického mesta Cirta, dnes známeho ako Constantine, kresťanom údajne prikázal, aby odovzdali všetky „spisy zákona“ a „odpisy písma“. Správy z tohto obdobia hovoria, že niektorí kresťania si radšej zvolili mučenie a smrť, ako by mali odovzdať svoje Biblie na zničenie.

Cieľ útokov

Jehojakim, Antiochos a Dioklecián mali rovnaký zámer: odstrániť Božie Slovo, úplne ho vymazať z povrchu zeme. Napriek tomu Biblia všetky pokusy o zničenie prežila. Po Diokleciánovi sa rímski vládcovia začali hlásiť ku kresťanstvu. Útoky na Bibliu však pokračovali ďalej. Prečo?

Panovníci a neskôr aj náboženskí predstavitelia tvrdili, že pálením Biblií nechcú túto knihu zničiť, ale že ju len nechcú dať do rúk bežným ľuďom. Prečo by mali náboženskí predstavitelia záujem robiť niečo také? A ako ďaleko zašla cirkev vo svojich snahách odradiť ľudí od čítania Biblie? Poďme sa na to pozrieť.