Vianočný stromček a jeho predkresťanský pôvod

V MNOHÝCH častiach sveta je vždyzelený vianočný stromček známym symbolom sviatkov a účinným prostriedkom na prilákanie zákazníkov. Ale vždyzelený strom bol náboženským symbolom už v dávnej histórii ľudstva.

Zreteľne to vidno v provincii Bohuslän na západnom pobreží Švédska, ako aj v neďalekej provincii Østfold v Nórsku. V týchto oblastiach sa asi na 5 000 rôznych miestach našlo viac než 75 000 skalných rytín. Archeológovia hovoria, že mnohé z nich boli vytvorené približne v rokoch 1800 až 500 pred n. l. *

Tieto pozoruhodné rytiny nám umožňujú nahliadnuť do náboženských predstáv ľudí, ktorí žili dávno pred narodením Ježiša Nazaretského. Napríklad niektorí výskumníci sú presvedčení, že v oblastiach dnešného Švédska a Nórska sa v dávnej minulosti vždyzelené stromy, ako sú smreky, považovali za posvätné symboly.

Prečo ľudia žijúci ďaleko v severných pobrežných oblastiach vyrývali do skál zobrazenia smrekov? Niektorí učenci sa domnievajú, že to bolo čiastočne preto, lebo tieto stromy boli v predkresťanských časoch očividne veľmi zriedkavé. Je pochopiteľné, že strom, ktorý zostáva zelený, teda „živý“, aj pri príchode chladných dní, keď všetky ostatné stromy „zomierajú“, sa musel týmto severanom javiť tajomný.

Stromy boli symbolom života, prežitia a nesmrteľnosti v mnohých kultúrach na celom svete. To tiež pomáha vysvetliť, prečo boli obrazy stromov, ktoré pripomínajú smreky, vyryté do skál v provinciách Bohuslän a Østfold mnoho stáročí predtým, než sa tam tieto stromy stali bežnými.

Kniha Rock Carvings in the Borderlands (Skalné rytiny v pohraničí), vydaná v spolupráci so Švédskou radou pre národné dedičstvo, uvádza: „Zobrazenia stromov v skalných rytinách ukazujú, že južná oblasť Škandinávie bola už v bronzovej dobe súčasťou väčšieho náboženského a kultúrneho celku, ktorý zahŕňal celú Európu a veľké časti Ázie. Náboženstvo i kozmológia boli prispôsobené ľuďom, ktorí sa živili pestovaním plodín a chovom hospodárskych zvierat. Väčšinou uctievali rovnakých bohov, hoci ich mená sa líšili.“

Brožúrka The Rock Carving Tour, ktorú vydalo Bohuslänské múzeum, vysvetľuje: „Ľudia, ktorí vytvorili tieto skalné rytiny, nechceli zobraziť každodenný život. Domnievame sa, že ich obrazy boli istou formou modlitby a vzývania bohov.“ V tejto brožúrke sa ďalej píše:  „Náboženské predstavy sa točili okolo večného kolobehu života, plodnosti, smrti a znovuzrodenia.“

Švédska národná referenčná encyklopédia Nationalencyklopedin o jednej takejto umeleckej zbierke, vytvorenej dávno predtým, ako sa v severnej Európe objavilo písmo, uvádza: „Výrazná prítomnosť obrazov so sexuálnou tematikou ukazuje, aký dôležitý bol v náboženstve ľudí žijúcich v bronzovej dobe na severe kult plodnosti.“

Zvyky súvisiace so vždyzelenými stromami sa rozšírili a ujali v mnohých krajinách. V diele Encyclopædia Britannica sa o vianočnom stromčeku píše: „Uctievanie stromu bolo medzi pohanskými Európanmi bežné a prežilo aj ich konvertovanie na kresťanstvo.“ Toto uctievanie pretrvalo v rôznych rituáloch a zvykoch vrátane „zvyku... umiestniť cez zimné sviatky vianočný stromček pred vchod alebo dovnútra domu“.

Vďaka čomu je dnes vždyzelený strom taký všeobecne obľúbený? Zdá sa, že prvým krokom bolo, keď si v roku 1841 v rámci svojej oslavy Vianoc vyzdobila smrek britská kráľovská rodina. Dnes je stromček uznávaným symbolom Vianoc na celom svete, o čom svedčí aj neutíchajúci dopyt po nespočetných miliónoch živých i umelých vianočných stromčekov. Skalné rytiny v Škandinávii medzitým poskytujú tiché svedectvo o tom, že vianočný stromček nemá kresťanský pôvod.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 12]

Skalné rytiny svedčia o tom, že pohanské uctievanie vždyzeleného stromu má pôvod v časoch pred Kristom

[Obrázky na strane 13]

Skalné rytiny zobrazujúce stromy (1) v Torsbe, (2) v Backe, (3) v Lökebergu, Švédsko

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Stiftelsen för dokumentation av Bohusläns hällristningar