Čo o tom hovorí Biblia?

Záleží Bohu na zvieratách?

BUDÚCNOSŤ mnohých druhov zvierat je ohrozená. Veľa vedcov je presvedčených, že rýchlosť, akou živočíšne druhy vymierajú, sa stále zvyšuje. Ľudský zásah do prirodzeného domova zvierat má na ne katastrofálny vplyv. Priemyselná produkcia potravín, organizovanie krvavých zápasov a bezcitné opúšťanie domácich zvierat sú ďalšie príklady toho, ako bezohľadne ľudia zaobchádzajú so zvieratami.

No niektorí ľudia si myslia, že tento stav je prirodzenou daňou za ľudský pokrok. Mal však Boh takýto zámer? Nechal zvieratá napospas ľuďom? Ako vieme, že Bohu na zvieratách záleží?

Starostlivosť od úplného začiatku

Boh mal radosť z toho, ako vytvoril ryby, vtáky a suchozemské zvieratá. V Biblii sa píše: „Uvidel, že to je dobré.“ ​(1. Mojžišova 1:21, 25) Stvoriteľ sa o všetky tvory, od najmenších po najväčšie, s láskou staral. Nielenže ich stvoril so schopnosťou prejavovať „vrodenú múdrosť“, ale tiež zabezpečil, aby mali dostatok všetkého, čo pre život potrebujú. Istý pisateľ Biblie to takto výstižne vyjadril: „Tí všetci — stále čakajú na teba, aby si im dal ich pokrm v pravý čas. Čo im dávaš, to zbierajú. Otváraš ruku — sýtia sa dobrými vecami.“ ​(Príslovia 30:24; Žalm 104:24, 25, 27, 28)

Je pravda, že Boh zvieratá podriadil prvému človeku Adamovi. Zvieratá neboli vytvorené so schopnosťou premýšľať ani s duchovnými potrebami. (2. Petra 2:12; Júda 19) Naproti tomu Adam bol vytvorený ako vyššia forma života, bol stvorený „na Boží obraz“. Mal schopnosť napodobňovať vlastnosti svojho Stvoriteľa, Jehovu. (1. Mojžišova 1:27; Žalm 83:18) To ho však neoprávňovalo uplatňovať svoju autoritu nad zvieratami nezávisle od Stvoriteľa.

Adam napríklad pomenoval zvieratá preto, lebo mu to Boh umožnil. Okrem toho mu Jehova pomáhal a „začal [zvieratá] privádzať k človekovi, aby videl, ako každé nazve“. (1. Mojžišova 2:19) Človek sa mohol o zvieratá dobre starať len za predpokladu, že sa nechá viesť svojím Stvoriteľom.

Boh je naozaj starostlivý!

Adam sa, žiaľ, proti svojmu Stvoriteľovi vzbúril. Jeho vzbura mala ničivé následky tak pre ľudskú rodinu, ako aj pre všetko živé na zemi. Stvoriteľ však jasne ukázal, ako so zvieratami zaobchádzať. Hoci nakoniec ľuďom dovolil, aby zvieratá používali ako potravu a na ďalšie užitočné účely, nedal im oprávnenie správať sa k nim kruto. Biblia hovorí: „Spravodlivý sa stará o dušu svojho domáceho zvieraťa, ale prejavy milosrdenstiev skazených sú kruté.“ ​(Príslovia 12:10)

Medzi zákony dané starovekému Izraelu začlenil Boh aj také, ktoré sa týkali ochrany zvierat. Napríklad zo zákona o sabate, každotýždennom dni odpočinku, mali úžitok aj zvieratá Izraelitov, pretože aj ony mohli odpočívať. (2. Mojžišova 23:12) Je zaujímavé, že hoci v tento svätý deň nebola povolená žiadna práca, zvieraťu nemala byť odopretá pomoc ani vtedy. (Lukáš 14:5) Boh  ďalej nariadil, že dobytku sa počas práce nesmelo odopierať jedlo a tiež sa na zvieratá nemal klásť extrémne ťažký náklad. (2. Mojžišova 23:5; 5. Mojžišova 25:4) Aby sa býk s oslom nezranili, nesmeli byť v spoločnom záprahu. (5. Mojžišova 22:10) Biblia evidentne učí, že so zvieratami sa malo zaobchádzať primerane, s úctou a láskavo.

Hoci sa veľa ľudí zameriava na svoje vlastné záujmy a nedbajú na to, aké následky má ich konanie na zvieratá, Boh má so zvieratami súcit. Keď obyvatelia Ninive prejavili pokánie a Boh ich ušetril trestu, Jonáš na to zareagoval bez zľutovania. No Jehova povedal: „Nemal by som sa ja zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je okrem mnohých domácich zvierat viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí vôbec nepoznajú rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou?“ ​(Jonáš 4:11) Áno, Stvoriteľ mal súcit aj so zvieratami.

O zvieratá bude dobre postarané

Je jasné, že Bohu nie je ľahostajné, ako ľudia zaobchádzajú so zvieratami. Jeho milovaný Syn Ježiš povedal, že dokonca ani jediný vrabec nespadne na zem bez vedomia jeho Otca. (Matúš 10:29) Mnohým ľuďom tiež záleží na zvieratách. No aj tí, ktorí majú tie najlepšie pohnútky, nedokážu v plnom rozsahu predvídať, aký vplyv bude mať ich činnosť na životné prostredie. Spravovať ľudskú spoločnosť tak, aby príroda netrpela, si vyžaduje zmenu myslenia.

Preto je potešujúce vedieť, že Biblia hovorí o čase, keď bude vládnuť Božie Kráľovstvo a „zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi“. (Izaiáš 11:9) Výsledkom tohto vzdelávania bude, že poslušné ľudstvo dokáže múdro spravovať zem. Pod dohľadom Stvoriteľa sa ľudia naučia žiť v harmónii so zvieratami a na zemi budú obnovené podmienky v súlade s Božím pôvodným zámerom.

Premenu, ktorá v tom čase nastane, opisuje Biblia týmito slovami: „Vlk bude skutočne bývať s baránkom a leopard si ľahne s kozľaťom a teľa a mladý lev s hrivou a vykŕmené zviera, všetky spolu; a celkom malý chlapec ich povedie. A krava a medveď sa budú pásť; ich mláďatá budú spolu líhať. A dokonca i lev bude žrať slamu ako býk. A dojča sa určite bude hrať nad dierou kobry; a odstavené dieťa skutočne položí ruku na svetelný otvor jedovatého hada.“ Aká veľkolepá vyhliadka! (Izaiáš 11:6–8)

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

● Záleží Bohu na tom, ako sa správame k zvieratám? (Príslovia 12:10; Matúš 10:29)

● Je možné, aby ľudia a zvieratá žili vo vzájomnej harmónii? (Izaiáš 11:6–9)

[Zvýraznený text na strane 11]

Úcta k zvieratám si vyžaduje zmenu v myslení

[Prameň ilustrácie na strane 11]

La Voz de Galicia/​Fotógrafo: Víctor Mejuto