Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Čestnosť sa dnes nenosí

Čestnosť sa dnes nenosí

Čestnosť sa dnes nenosí

„Poctivosť v podnikaní je prežitkom a tí, ktorí sa o ňu snažia, sú odsúdení na neúspech.“ ​(Stephen, USA)

SÚHLASÍTE s týmto názorom? Je pravda, že nečestnosť často prináša určité výhody, prinajmenšom z krátkodobého hľadiska. Preto sú tí, ktorí sa usilujú byť čestní, vystavení mimoriadnemu tlaku. Akému?

Lákavé pokušenie. Koho by nepotešilo viac peňazí alebo väčší komfort? A tak môže byť ťažké odmietnuť príležitosť dostať sa k nečestnému zisku.

● „Rozhodujem o tom, ktoré zákazky naša spoločnosť prijme. Bežne sa ma snažia podplatiť. Je ťažké odolať pokušeniu prísť ľahko k peniazom.“ ​(Franz, Blízky východ)

Zisk pre firmu. V posledných rokoch sa firmy po celom svete nachádzajú v ťaživej ekonomickej situácii. Musia tiež držať krok s rýchlo napredujúcimi technológiami a bojovať so silnejúcou konkurenciou domácich i zahraničných firiem. Zamestnanci môžu mať pocit, že nečestnosť je jediný spôsob, ako plniť výkonnostné normy stanovené nadriadenými.

● „Mysleli sme si, že nám nič iné nezostáva... Inak by sme zničili firmu.“ ​(Reinhard Siekaczek, uväznený za úplatkárstvo, pre noviny The New York Times)

Nátlak druhých. Spolupracovníci alebo zákazníci vám niekedy môžu navrhnúť, či dokonca od vás vyžadovať, aby ste sa zapojili do ich nečestných praktík.

● „Manažér jedného z našich najväčších klientov prišiel ku mne a povedal, že jeho zákazku stratím, ak mu nevyplatím ‚jeho podiel‘ — inými slovami úplatok.“ ​(Johan, Juhoafrická republika)

Kultúra. V niektorých kultúrach je bežné, že súčasťou obchodných transakcií sú aj dary. V závislosti od veľkosti daru a okolností, za akých bol daný, je niekedy ťažké určiť, či už nešlo o úplatok. V mnohých krajinách úradníci nie sú ochotní vykonať svoju prácu, ak najskôr nedostanú úplatok, a tiež ochotne prijímajú peňažné dary výmenou za nadštandardné služby.

● „Veľakrát je ťažké vidieť rozdiel medzi odmenou a úplatkom.“ ​(William, Kolumbia)

Životné okolnosti. Najväčšiemu tlaku čelia ľudia žijúci v biede alebo v krajinách s rozvráteným spoločenským poriadkom. Na tých, ktorí nie sú za takýchto okolností ochotní podvádzať alebo kradnúť, sa iní pozerajú ako na takých, čo zanedbávajú svoju rodinu.

● „Nečestnosť je považovaná za normálnu, nevyhnutnú a prijateľnú, za predpokladu, že vás nechytia.“ ​(Tomasi, Konžská demokratická republika)

Prečo sa čestnosť vytráca

Tlak dopustiť sa nečestnosti je veľmi silný. Istý prieskum v Austrálii odhalil, že deviati z desiatich obchodných riaditeľov považovali úplatkárstvo a korupciu za „zlé, ale nevyhnutné“. Účastníci prieskumu uviedli, že v záujme firmy alebo v záujme získania zákazky by boli ochotní svoje morálne zásady porušiť.

No aj tí, ktorí sa uchyľujú k nepoctivosti, sa sami často považujú za čestných ľudí. Ako si dokážu zachovať takýto pohľad na seba aj napriek svojmu správaniu? Časopis Journal of Marketing Research uvádza: „Ľudia sú nečestní natoľko, aby z toho mali zisk, ale nie natoľko, aby si prestali namýšľať, že sú čestní.“ Aby ich svedomie až tak veľmi netrápilo, hľadajú si rôzne výhovorky, snažia sa nečestnosť zľahčovať alebo ju rôznym spôsobom ospravedlňovať.

Jedným z príkladov je to, že sa na nečestnosť používajú jemnejšie pomenovania. Takto sa z klamstva stáva „skratka“ a z podvádzania „priebojnosť“. Úplatok sa nazýva „pozornosť“ alebo „všimné“.

Iní ospravedlňujú pochybné správanie tak, že si čestnosť definujú v menej prísnych pojmoch. Tom, ktorý pracuje vo finančníctve, poznamenal: „Aby ľudia určité konanie považovali za čestné, nemusí byť v súlade s tým, čo je pravda, stačí, ak je právne nepostihnuteľné.“ David, bývalý manažér obchodnej spoločnosti, hovorí: „Keď je nečestnosť odhalená, ľudia ju odsudzujú, ale keď páchateľa neprichytia, tak ju považujú za prijateľnú. Takéto konanie sa potom označuje za ‚kreativitu‘ šikovných.“

Mnoho ľudí dokonca tvrdí, že nepoctivosť je na ceste k úspechu nevyhnutná. Istý dlhoročný obchodník vraví: „Konkurenčný boj často vedie ľudí k vyjadreniam ako: ‚Aby si tú prácu získal, musíš urobiť všetko.‘“ Ale je to pravda? Nie je to skôr tak, že tí, ktorí si ospravedlňujú nečestné konanie, „sa klamú falošným uvažovaním“? (Jakub 1:22) V nasledujúcom článku sa zamyslíme nad výhodami, ktoré plynú z čestnosti.

[Zvýraznený text na strane 5]

„Aby ľudia určité konanie považovali za čestné, nemusí byť v súlade s tým, čo je pravda, stačí, ak je právne nepostihnuteľné“

[Obrázok na strane 5]

Mnoho ľudí tvrdí, že nepoctivosť je na ceste k úspechu nevyhnutná