Alpský roh — keď strom hrá...

UŽ PO STÁROČIA sa vo švajčiarskych Alpách používa na komunikáciu unikátny nástroj — alpský roh. Možno pôsobí trochu nešikovne, pretože niektoré kusy sú dvakrát vyššie ako muži, ktorí na nich hrajú. Napriek tomu sa dá alpský roh prenášať v rukách. Určité druhy sa dokonca dajú rozobrať na kusy a uložiť do kufríka. Zvuk alpského rohu je možné počuť až do vzdialenosti 10 kilometrov naprieč vysoko položenými alpskými údoliami!

 Ako sa vyrába

Alpský roh sa oddávna vyrába z vysokohorského smreku, a preto sa dá právom povedať, že nádherné prostredie švajčiarskych Álp je jeho domovom. Prírodné sily spôsobujú, že smreky, ktoré rastú na strmých svahoch, sú v dolnej časti kmeňa zakrivené.

Remeselník si najskôr vyberie vhodný strom, potom ho pozorne rozštiepi na dve polovice a pomocou špeciálnych dlát v nich vyhĺbi dutinu. Práce na poslednom kroku môžu trvať až 80 hodín! Následne sa pomocou pilníkov a brúsneho papiera vnútro stromu vyhladí. Potom sa obe polovice zlepia dohromady a pevne obviažu pásikmi brezovej kôry. Remeselník tiež pripevní drevenú nohu, ktorá roh podopiera, keď sa na ňom hrá. Nakoniec, po pripevnení vhodného náustka a ozdobení zvonovitej časti maľbami alebo ručnými rezbami, sa celý nástroj natrie lakom, aby bol odolný voči vplyvom počasia.

Na čo slúžil

Z lúk vysoko v horách dávali pastieri po celé generácie trúbením na alpský roh svojim rodinám v údoliach signál, že je všetko v poriadku. Tento nástroj sa však používal hlavne pri zháňaní kráv na dojenie. Švajčiarski chovatelia kráv už dlho veria, že zamatový zvuk alpského rohu počas dojenia kravy upokojuje.

V zime, keď boli kravy ustajnené v údoliach, mnoho pastierov brávalo svoje nástroje do mesta a peniazmi, ktoré dostali za hranie, si vylepšovali rodinný rozpočet. V minulosti sa alpský roh používal aj na zvolávanie mužov do vojny.

Ako sa na ňom hrá

Na prvý pohľad sa môže zdať, že hrať na alpskom rohu by nemalo byť ťažké. Koniec koncov nemá dierky ani klávesy či klapky, ktorými by bolo treba manipulovať. Náročnosť však spočíva v presnom fúkaní do trubice tak, aby vylúdila požadovaný tón.

Na alpskom rohu je možné zahrať iba 12 tónov, a preto sa na ňom nedá zahrať všetko. Existujú však skladby napísané priamo pre alpský roh a špičkoví hudobníci ho dokážu rozozvučať úžasnými melódiami.

Slávni skladatelia zakomponovali zvuk alpského rohu do svojich orchestrálnych diel. Napríklad Leopold Mozart, otec Wolfganga Amadea Mozarta, napísal Pastorálnu symfóniu pre orchester a corno pastoritio, čo je istý druh alpského rohu. Brahms napodobňoval zvuk švajčiarskeho alpského rohu kombináciou fláut a iných dychových nástrojov a Beethoven v symfónii Pastorálna imitoval tento nástroj s cieľom navodiť atmosféru vidieckeho života.

Alpský roh sa po prvýkrát menovite spomína vo švajčiarskych písomnostiach z roku 1527, v účtovnej knihe patriacej Kláštoru svätého Urbana. Ešte aj dnes, takmer po 500 rokoch, je možné počuť príjemný zvuk alpského rohu, ako sa rozlieha po lúkach majestátnych švajčiarskych Álp.

[Obrázok na strane 15]

Alpský roh sa dá rozložiť na kusy a prenášať v rukách