Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Čo tak dať si huby?

Čo tak dať si huby?

Čo tak dať si huby?

V STAROVEKOM Egypte boli huby obľúbenou pochúťkou faraónov. Stali sa privilégiom kráľovskej rodiny. Rimania ich považovali za jedlo bohov a podávali ich len pri zvláštnych príležitostiach. Starovekí Gréci usporadúvali hubové hody a boli presvedčení, že huby dodajú bojovníkom silu.

Dnes už huby nie sú výsadou len pre niekoľkých vyvolených. Pochutnávajú si na nich ľudia na celom svete! A čo vy? Máte radi huby? Ak áno, viete, čo jete? Radia sa huby medzi živočíchy, rastliny alebo ešte niečo iné? Ako sa pestujú? Sú výživné? A je bezpečné zbierať ich vo voľnej prírode?

Aby sme sa dozvedeli odpovede, vyrazili sme s manželkou z austrálskeho Sydney do malebného mestečka Mittagong, ktoré leží vo vysočine na juhu Nového Južného Walesu. Prečo práve tam? Lebo tam sa nachádza hubová farma Noela Arrolda.

Pestovanie húb

Noel, statný Austrálčan, je mikrobiológ a odborník na huby. V niekoľkých krajinách študoval, ako sa huby pestujú, a potom sa vrátil do Austrálie, kde ich začal pestovať na komerčné účely. „Huby sú samostatnou ríšou, do ktorej patria aj plesne,“ vysvetľuje. „V minulosti si biológovia mysleli, že huby sú rastliny, ale dnes vieme, že sa od rastlín v mnohých ohľadoch líšia.

Huby napríklad nezískavajú živiny pomocou fotosyntézy, ako je to takmer pri všetkých rastlinách. Rastú aj v tme. Ich telo uvoľňuje silné enzýmy, ktoré premieňajú organické látky na základné živiny, a tie potom prijímajú ako potravu. Týmto jedinečným tráviacim procesom sa líšia aj od zvierat. Keďže sa nedajú zaradiť ani medzi rastliny, ani medzi živočíchy, biológovia ich v súčasnosti zatrieďujú do samostatnej ríše, do ríše húb.“

Noel pokračuje: „V prírode dospelé huby uvoľňujú milióny drobných výtrusov, ktoré sa premiešajú s výtrusmi iných húb a vyklíčia. Ak... výtrusy dopadnú na chladné vlhké miesto s dostatkom živín, môžu z nich vyrásť nové huby. Pestovatelia sa snažia tento proces napodobniť a vytvoriť hubám také podmienky, aby mali čo najväčšiu a najkvalitnejšiu úrodu.“

Noel nám počas našej návštevy vysvetľuje, že každý druh potrebuje iné podmienky. Napríklad pečiarkam, teda šampiňónom, najobľúbenejším hubám na svete, sa najlepšie darí na pasterizovanom komposte. Iným druhom sa darí vo vreciach s rastlinným odpadom, vo fľašiach s obilnými zrnami, na drevených klátoch alebo na baloch stlačených pilín. Z tisícov známych druhov sa na komerčné účely pestuje iba asi 60.

Noel pestuje huby v starom nepoužívanom železničnom tuneli pri Mittagongu. „Je tu chladno a vlhko, čo je pre huby ideálne prostredie,“ vraví. Naskytá sa nám pohľad na nepreberné množstvo vriec, črepníkov a fliaš, z ktorých vykúkajú tisíce húb rôznych tvarov a veľkostí. Niektoré nám pripomínajú rozvíjajúce sa ruže, iné kálie a ďalšie zase kytice či robustné dáždniky. Nevieme sa na ne vynadívať!

Chutné na mnoho spôsobov

„Mnohým sa páčia exotické huby, no nie vždy ich vedia pripravovať,“ hovorí nám Noel. „Príprava húb pritom nie je žiadna veda. Niektorí ich nakrájajú a narýchlo opražia, iní z nich robia polievky a šaláty alebo ich celé opečú na ohni. Osobne mám rád hlivu vysmaženú v cestíčku. A huby šiitake dobre vyniknú v omelete, pretože majú plnú, mäsovú chuť.“

Jedlé huby majú vysoký obsah výživných látok a sú neoceniteľným zdrojom vlákniny, bielkovín, minerálnych látok a vitamínov. Asi o 2 000 druhoch sa tiež vie, že majú liečivé účinky. Podľa jednej lekárskej štúdie sa výťažky z húb dajú použiť pri liečbe viac ako sto chorôb, medzi ktoré patrí rakovina, hepatitída, AIDS, Alzheimerova choroba a vysoká hladina cholesterolu.

Jesť huby, ktoré si nazbierate v prírode, však môže byť veľmi nebezpečné. Napríklad muchotrávka zelená (Amanita phalloides) sa veľmi podobá na niektoré jedlé huby, no je smrteľne jedovatá. Preto sa riaďte pravidlom: Jedzte len huby, ktoré poznáte, a v prípade pochybností sa poraďte so skúseným hubárom! Samozrejme, tie, ktoré bežne dostanete kúpiť, sú bezpečné. Huby sú skutočné delikatesy, na ktorých si kedysi pochutnávali iba panovníci!

[Rámček na strane 22]

HUBY V PRÍRODE

Vo voľnej prírode rastú huby väčšinou v tmavých vlhkých chladnejších lesoch, kde premieňajú materiál z odumretých stromov, rastlín a zvieracieho trusu na organické látky obohacujúce pôdu. Niektoré žijú v symbióze so stromami — živia sa organickými látkami v koreňoch stromov a stromy od nich čerpajú potrebné živiny.

[Rámček na strane 23]

TIPY ŠÉFKUCHÁRA

• Čerstvé huby skladujte v chladničke v papierovom alebo v látkovom vrecúšku. Nedávajte ich k predmetom s výraznou vôňou, lebo nimi môžu napáchnuť.

• Ak chcete jesť huby surové, očistite ich vlhkou utierkou alebo ich rýchlo opláchnite a jemne utrite. Nenechávajte ich dlho vo vode, aby nenasiakli.

• Ak idete huby variť, len ich zľahka očistite jemnou kefkou.

• Huby nešúpte, lebo stratia mnoho zo svojej chute a výživných látok.

[Obrázok na strane 21]

Huby sa pestujú aj v takejto miestnosti s riadenou teplotou

[Obrázok na strane 22]

Niektoré huby sa podobajú na krásne kvety

[Obrázok na strane 23]

Grilované huby s hummusom (cícerovým pyré), špenátovými listami, cesnakom a nasekanou pažítkou

[Prameň ilustrácie na strane 21]

S láskavým dovolením Mushroom Information Center

[Pramene ilustrácií na strane 23]

Hore: S láskavým dovolením Mushroom Information Center; dole: S láskavým dovolením Australian Mushroom Growers Association