Odkiaľ sa berie toľko hnevu?
Odkiaľ sa berie toľko hnevu?
HNEV môže mať množstvo príčin. Aj vedci uznávajú, že túto emóciu ešte plne nechápeme. No väčšina odborníkov na duševné zdravie sa zhoduje v tom, že existujú určité „spúšťače hnevu“.
Spúšťačom hnevu môže byť čokoľvek, čo niekoho znechutí alebo podráždi. Často je to nespravodlivosť či krivda. Hnev sa v nás môže prebudiť, keď sa cítime ponižovaní, napríklad keď nás niekto slovne napadne alebo sa k nám správa neúctivo. Hnev v nás môže vyvolať aj to, keď máme pocit, že niekto znevažuje našu autoritu alebo ohrozuje našu povesť.
Pravdaže, u každého je spúšťačom hnevu čosi iné. Závisí to od veku, pohlavia a dokonca i od kultúry. Aj naše reakcie na tieto spúšťače sa líšia. Niektorí ľudia sa nahnevajú len zriedka a rýchlo sa prenesú ponad urážku. Iní sa dajú ľahko vyprovokovať a hnevajú sa celé dni, týždne, mesiace, ba aj dlhšie.
Vo svete, v ktorom žijeme, nie je o spúšťače hnevu núdza. A navyše, môžeme byť na ne čoraz citlivejší. Prečo? Jedným dôvodom je bezohľadný a sebecký duch, s ktorým sa dnes stretáme na každom kroku. Biblia to vysvetľuje: „V posledných dňoch... ľudia budú milovať samých seba, budú milovať peniaze, budú sebaistí, pyšní... tvrdohlaví, nadutí pýchou.“ (2. Timotejovi 3:1–5) Nevystihuje to presne tie postoje, ktoré majú mnohí dnes?
U ľudí zameraných na seba často vyvolá hnev, keď sa veci nerobia podľa toho, ako si predstavujú. No existujú aj ďalšie dôvody, pre ktoré sa hnev stáva rastúcim problémom. Pouvažujte o niektorých.
Príklad rodičov
Rodičia majú obrovský vplyv na vývoj osobnosti detí a dospievajúcich. Psychológ Harry L. Mills to objasňuje: „Ľudia sa učia prejavovať hnev od útleho veku tak, že kopírujú prejavy hnevu, ktoré vidia okolo seba.“
Ak dieťa vyrastá v agresívnom prostredí, kde dochádza k výbuchom hnevu pre maličkosti, v skutočnosti sa učí reagovať na životné problémy hnevom. Je ako rastlinka polievaná kontaminovanou vodou. Možno vyrastie, ale zrejme bude zakrpatená a trvalo poškodená. Hnev je ako tá kontaminovaná voda a u detí vyrastajúcich v prostredí, ktoré je ním zamorené, je väčšia pravdepodobnosť, že budú mať problémy zvládať ho v dospelosti.
Preplnené mestá
V roku 1800 žili v mestách asi tri percentá populácie. Do roku 2008 sa toto číslo vyšplhalo na 50 percent a očakáva sa, že v roku 2050 dosiahne 70 percent. Čím viac ľudí sa bude tiesniť v preplnených mestách, tým je pravdepodobnejšie, že budeme zažívať viac hnevu a frustrácie. Príkladom toho je Mexiko, ktoré je jedným z najväčších a najhustejšie obývaných miest. Je domovom asi 18 miliónov ľudí a po jeho cestách jazdí asi 6 miliónov áut. Dopravné zápchy tam patria medzi hlavné zdroje stresu. Jeden novinár sa
vyjadril, že Mexiko „by mohlo byť označené za mesto s najvyššou hladinou stresu. Premávka je taká hustá, že ľudia majú nervy na prasknutie“.V preplnených mestách môže byť príčinou stresu aj znečistený vzduch, hluk, nedostatok možností na bývanie, kultúrne rozdiely a vysoká kriminalita. Ako bude stresových faktorov pribúdať, viac ľudí bude frustrovaných, nahnevaných a ľahšie stratí trpezlivosť.
Zúfalá ekonomická situácia
Kolaps svetovej ekonomiky je príčinou všadeprítomného stresu a úzkosti. V spoločnej správe, ktorú v roku 2010 zostavil Medzinárodný menový fond v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou práce pri OSN, sa píše: „Podľa odhadov je na svete vyše 210 miliónov nezamestnaných.“ Žiaľ, väčšina z tých, ktorí prišli o prácu, nemôže očakávať podporu v podobe sociálneho systému.
Ani tí, ktorí majú prácu, na tom nie sú oveľa lepšie. Podľa Medzinárodnej organizácie
práce je stres na pracovisku „celosvetovou epidémiou“. „Ľudia sa boja o prácu a hneď si predstavia to najhoršie,“ konštatuje manažérsky poradca Lorne Curtis z Ontária v Kanade. Dodáva, že to je dôvod, prečo „zaujímajú obranný postoj a nechýba veľa, aby sa pohádali s nadriadeným či s ostatnými zamestnancami“.Predsudky a nespravodlivosť
Predstavte si, že sa prihlásite na bežecké preteky a zistíte, že vy ako jediný musíte bežať v okovách. Ako by ste sa cítili? Podobne sa cítia milióny tých, ktorí sú obeťou rasových či iných predsudkov. Ľudí hnevá, keď narazia na prekážky, ktoré im bránia získať prácu, vzdelanie, bývanie a ďalšie základné veci.
Človeka môžu takisto zdrviť na duchu aj iné druhy neprávosti a môžu mu spôsobiť nesmiernu citovú bolesť. Žiaľ, väčšina z nás už niekedy pocítila osteň nespravodlivosti. Pred viac ako 3 000 rokmi si múdry kráľ Šalamún povzdychol: „Hľa, slzy tých, ktorí boli utláčaní, ale nemali žiadneho utešiteľa.“ (Kazateľ 4:1) Keď je priveľa neprávosti a málo útechy, človeka sa môže veľmi ľahko zmocniť hnev.
Zábavný priemysel
Bolo urobených už viac než tisíc štúdií, aby sa zistilo, aký vplyv má na deti násilie v televízii a iných médiách. James P. Steyer, zakladateľ organizácie Common Sense Media, sa vyjadril: „Generácia, ktorá je opakovane vystavená reálnym obrazom hrubého násilia, sa stáva tolerantnejšou voči agresívnym prejavom, pociťuje menšiu averziu voči brutalite a súcit je jej vzdialenejší.“
Samozrejme, z väčšiny detí, ktoré v televízii pravidelne vidia násilie, sa nestanú bezcitní zločinci. No v médiách sa násilnícke prejavy hnevu často prezentujú ako prijateľný spôsob riešenia nepriaznivých situácií, a tak vyrastá nová generácia ľudí otupených voči násiliu.
Vplyv skazených duchovných bytostí
Biblia prezrádza, že za mnohými škodlivými prejavmi hnevu stojí neviditeľná sila. Aká? Na začiatku ľudských dejín sa jeden duchovný tvor vzbúril proti Všemohúcemu Bohu. Tento skazený duchovný tvor sa volá Satan, čo v hebrejčine znamená „Odporca“ či „Protivník“. (1. Mojžišova 3:1–13) Neskôr naviedol aj iných anjelov, aby sa k nemu vo vzbure pripojili.
Pôsobenie neposlušných anjelov, ktorí sú známi ako démoni alebo skazené duchovné bytosti, je obmedzené na okolie zeme. (Zjavenie 12:9, 10, 12) Navyše, majú „veľký hnev“, lebo vedia, že im zostáva iba krátky čas. A tak hoci tieto skazené duchovné bytosti nemôžeme vidieť, cítime výsledky ich činnosti. V čom?
Satan a jeho hordy démonov využívajú naše hriešne sklony, a tak nás podnecujú k ‚nepriateľstvám, sporom, žiarlivosti, výbuchom hnevu, svárom, rozdeleniam, hýreniu a podobným veciam‘. (Galaťanom 5:19–21)
Nedovoľte, aby vás emócie ovládli
Keď uvažujeme o všetkých spomenutých problémoch, tlakoch a obavách, chápeme, prečo sú ľudia pri plnení si svojich každodenných povinností takí znechutení.
Človek môže naozaj cítiť obrovskú potrebu vybuchnúť a dať voľný priechod hnevu! V nasledujúcom článku uvidíme, ako udržať hnev pod kontrolou.
[Rámček na strane 5]
MÔŽETE SI PRIVODIŤ VÁŽNE PROBLÉMY, AK...
▶ vás rozčuľuje, že musíte pri nakupovaní čakať v rade
▶ sa často hádate so spolupracovníkmi
▶ sa vám stáva, že dlho do noci premýšľate o tom, čo vás cez deň nahnevalo
▶ je pre vás ťažké odpúšťať ľuďom, ktorí vás urazili
▶ často nedokážete ovládať svoje emócie
▶ po záchvate hnevu veľakrát pociťujete hanbu alebo ľútosť *
[Poznámka pod čiarou]
^ 36. ods. Založené na informáciách z internetovej stránky MentalHelp.net.
[Rámček na strane 6]
ČO HOVORIA ŠTATISTIKY
Londýnska Nadácia pre duševné zdravie vydala správu s názvom Boiling Point—Problem Anger and What We Can Do About It. Medzi hlavnými poznatkami, ktoré priniesla, je aj táto štatistika:
84 % ľudí pociťuje na pracovisku väčší stres ako pred piatimi rokmi
65 % pracovníkov v kanceláriách bolo svedkami hnevlivej reakcie na pracovisku
45 % pracovníkov sa pravidelne na pracovisku rozčúli
Až 60 % všetkých absencií v práci súvisí so stresom
33 % Britov má ťažké srdce na susedov, takže sa s nimi nerozprávajú
64 % opýtaných súhlasí s tým, že ľudia sú vo všeobecnosti hnevlivejší
32 % ľudí sa vyjadrilo, že niekto z ich blízkych priateľov alebo príbuzných má problém ovládať svoj hnev
[Obrázok na strane 5]
Ako môžu výbuchy hnevu ovplyvniť vaše deti?
[Obrázok na strane 6]
Formuje zábavný priemysel váš pohľad na hnev a násilie?