Vyhynú?

V ROKU 2002 Organizácia Spojených národov oznámila, že si dáva za cieľ do konca desaťročia spomaliť rýchlosť, akou vymierajú druhy a ničia sa ekosystémy. V súlade s tým bol rok 2010 vyhlásený za Medzinárodný rok biodiverzity.

Žiaľ, keď tento rok prišiel, k splneniu spomenutého cieľa bolo veľmi ďaleko. V jednej správe spoločnosti BBC sa uvádza: „Priamym dôsledkom ľudskej činnosti je to, že druhy vymierajú tisíckrát rýchlejšie, ako by to bolo bez zásahu človeka.“ Noviny New Zealand Herald to vyjadrili ešte konkrétnejšie: „Dnes na celej zemi hrozí vyhynutie jednej z piatich rastlín, jednému z piatich cicavcov, jednému zo siedmich vtákov a jednému z troch obojživelníkov.“ Tento problém možno lepšie pochopíme, keď sa zamyslíme nad tým, čo sa počas stáročí dialo na Novom Zélande.

Rozmanitosť druhov na Novom Zélande

Kým na Novom Zélande nebývali ľudia, jeho ekosystém prekvital. No prví osadníci priniesli so sebou živočíšne druhy, ktoré znamenali pre miestne zvieratá pohromu. Napríklad Maoriovia priviezli cez Tichý oceán psov a možno aj potkany kiore, ktoré im slúžili ako jedlo.

V 17. a 18. storočí prišli Európania a s nimi potkany, myši a mačky, ktoré zakrátko zdiveli. Okrem toho do voľnej prírody vypustili kozy, ošípané a vysokú zver, aby im slúžili ako potrava.  V 19. storočí doviezli na mäso a kožušinu kusu líščieho a králika, pričom vôbec nedomysleli, aký vplyv budú mať tieto zvieratá na stromy, rastlinstvo a vtáctvo.

V 60. rokoch 19. storočia sa populácia králikov vymykala spod kontroly, a preto boli dovezené hranostaje. No tie si radšej pochutnávali na miestnom vtáctve, ktoré bolo pomalšie a zraniteľnejšie. A tak sa králikom naďalej mimoriadne dobre darilo.

Ako uvádza novozélandské ministerstvo ochrany prírody, rôzni škodcovia z radov cicavcov sa podpísali pod to, že v súčasnosti deväť z desiatich kivi, ktoré sa vyliahnu vo voľnej prírode, sa nedožije ani jedného roka. Mnoho druhov je už nenávratne preč: z vtákov je to viac než 40 druhov, zo žiab tri druhy, z netopierov jeden a z jašteríc minimálne tri, nehovoriac o množstve druhov hmyzu. Viac ako polovica z 5 819 pôvodných druhov rastlín a živočíchov na Novom Zélande sa radí medzi ohrozené, takže jeho ekosystém patrí medzi najohrozenejšie na planéte.

Dobré výsledky

Dnes vládne organizácie vynakladajú veľké úsilie, aby sa na Nový Zéland nedostali také druhy rastlín a živočíchov, ktoré by mohli ohroziť tamojšiu prírodu. Ministerstvo ochrany prírody zaviedlo opatrenia na vykynoženie škodcov, zvlášť na ostrovoch, a zriadilo prírodné rezervácie.

Jedným z takýchto ostrovov je Tiritiri Matangi neďaleko pobrežia polostrova Whangaparaoa blízko Aucklandu. V roku 1993 bol zbavený potkanov a bolo tam vysadených asi 280 000 stromov pôvodných druhov. Dnes je z neho prírodná rezervácia, kde sa návštevníci môžu kochať pohľadom na predstaviteľov pôvodných vtáčích druhov, ktoré sem boli prinavrátené, a započúvať  sa do ich spevu. K týmto vtákom patria laločníky tieko a kokako, sultánka takahe, striežnik zelenkavý a hihi bútľavinový. Tieto nádherné tvory, ktoré tu žijú neohrozené predátormi, neraz návštevníkom dovolia pozrieť si ich zblízka.

V roku 2003 sa po dvoch rokoch intenzívnych snáh podarilo zlikvidovať potkany z Campbellovho ostrova nachádzajúceho sa v subpolárnej oblasti. Odvtedy sa obnovuje tamojšia flóra a vracia sa morské vtáctvo. Vo voľnej prírode sa dokonca znovu vyskytuje veľmi vzácna kačica ostrovná.

Nedávno sa začal na ostrovoch Rangitoto a Motutapu, ako aj v zálive Hauraki realizovať významný projekt obnovy. Cieľom tohto projektu je chrániť Pohutukawu, najväčší les na svete, a vytvoriť vhodné podmienky pre nanovo udomácnené druhy. Keď sa z ostrovov podarilo vykynožiť viacero škodcov vrátane králikov, hranostajov, ježov, divých mačiek, potkanov a myší, po viac než sto rokoch sa tam znovu objavili kakariki červenočelé a medáriky makomako.

Z týchto príkladov vidno, čo všetko sa dá spraviť pre obnovu ohrozených druhov a riešenie krátkozrakých zásahov do životného prostredia, ktoré narobili veľa škôd. Na celom svete sa milovníci prírody môžu zvlášť tešiť na čas, keď sa splní biblický sľub, že Jehova Boh, ‚Tvorca nebies i zeme‘, urobí koniec všetkému, čo ohrozuje prírodu i zvieratá, ktoré v nej žijú. (Žalm 115:15; Zjavenie 21:5)

[Zvýraznený text na strane 25]

Deväť z desiatich kivi sa nedožije ani jedného roka

[Rámček na strane 26]

AKO MÚDRO VYUŽÍVAŤ PROSTRIEDKY

Ochranári na celom svete stoja pred dilemou. Na jednej strane vidia, že čoraz väčšiemu počtu druhov hrozí vyhynutie, no na druhej strane majú na boj s týmto problémom obmedzené prostriedky. Jedno riešenie vychádza zo zásady stanovovania priorít na nemocničných urgentných príjmoch. Cieľom tohto prístupu je nasmerovať prostriedky do takých projektov, ktorými sa dosiahne čo najlepší výsledok. Zvažujú sa činitele, ako (1) odhadovaná hodnota druhu alebo habitatu, (2) predpokladaná úspešnosť a (3) náklady. Hoci nie každý s týmto prístupom súhlasí, jeho zástancovia hovoria, že je to najlepší spôsob, ako využiť dostupné finančné zdroje, lebo pozornosť sa zameriava na oblasti, kde sa dosiahnu najlepšie výsledky.

[Mapy na strane 26]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NOVÝ ZÉLAND

záliv Hauraki

ostrov Tiritiri Matangi

Rangitoto a Motutapu

Campbellov ostrov

[Obrázok na strane 25]

Kivi

[Prameň ilustrácie]

© S Sailer/​A Sailer/age fotostock

[Obrázok na strane 27]

Dospelá sultánka takahe na ostrove Tiritiri Matangi

[Obrázok na strane 27]

Campbellov ostrov

[Pramene ilustrácií na strane 27]

Takahe: © FLPA/​Terry Whittaker/age fotostock; Campbellov ostrov: © Frans Lanting/​CORBIS