Nespravodlivosť bolí!

MICHAEL bol v roku 2010 prepustený z väzenia v Texase v USA. Odsedel si 27 rokov za znásilnenie — za zločin, ktorého sa nedopustil. Testy DNA, ktoré v čase jeho uväznenia neboli dostupné, potvrdili jeho nevinu. Neskôr sa podarilo vypátrať skutočných vinníkov, ale keďže uplynula premlčacia lehota, nemohli byť obžalovaní.

Spravodlivosti uniká mnoho zločincov. Napríklad v Spojenom kráľovstve „sa počet nevyriešených vrážd za posledné desaťročie zdvojnásobil, čo vyvoláva obavy, či sú polícia a súdy schopné s násilnými zločinmi úspešne bojovať,“ uviedli britské noviny The Telegraph.

V auguste 2011 polícia v Spojenom kráľovstve musela vynaložiť veľké úsilie, aby dostala pod kontrolu ďalšiu formu kriminality — násilné vyčíňanie v Birminghame, Liverpoole, Londýne a ďalších mestách. Rozbesnené davy podpaľovali, rozbíjali výklady a rabovali, čím zničili nielen obchody, domy a autá, ale aj živobytie mnohých ľudí. Prečo? Je pravda, že u mnohých za tým bola chamtivosť. Ale boli aj takí, ktorí takto reagovali na nespravodlivosť. Podľa niektorých komentátorov mohli byť v týchto rozvášnených davoch frustrovaní mladí ľudia, ktorí vyrastali v chudobných štvrtiach, ktorých problémom nikto nevenoval pozornosť a ktorí mali nulové vyhliadky do budúcnosti.

Jób, o ktorom sa píše v Biblii, povedal: „Neprestávam volať o pomoc, ale žiadneho práva niet.“ ​(Jób 19:7) Aj dnes mnohí volajú po spravodlivosti, ale až príliš často ich volaniu nikto nevenuje pozornosť. Má vôbec niekto moc na to, aby s nespravodlivosťou skoncoval? Alebo je nádej na spravodlivejší zajtrajšok len ideálom naivných? Ak chceme dostať uspokojivú odpoveď, musíme najskôr preskúmať, prečo je všade toľko nespravodlivosti.