Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„To je ale nosisko!“

„To je ale nosisko!“

„To je ale nosisko!“

TAKTO ľudia väčšinou zvolajú, keď prvýkrát uvidia veľký ovísajúci nos samca jednej nezvyčajnej opice — kahaua nosatého. * Tento „prívesok“ môže merať takmer 18 centimetrov, čo je asi štvrtina dĺžky jeho tela. Keď sa samec kŕmi, musí si nosisko odsunúť nabok, lebo mu prevísa cez ústa a bradu! Keby sme mali taký nos my, siahal by nám do polovice hrude.

Načo je samcovi takýto nos? * Sú na to rôzne názory. Podľa niektorých teórií sa ním kahau zbavuje nadbytočného tepla, prípadne ho využíva ako zosilňovač hlasu. Alebo ním možno zastrašuje iné samce. Totiž keď sa dominantný samec nahnevá alebo keď ho niečo rozruší, nos mu napuchne a sčervenie. Ďalšia možnosť je, že nos je sexuálnym pútačom pre samice, ktorý rozbúši ich srdce. No s najväčšou pravdepodobnosťou toto nosisko spĺňa viac úloh, možno aj také, o ktorých nevieme.

Ovísajúce brucho

Kahaua spoznáte aj podľa ovísajúceho brucha, ktoré majú tak samce, ako i samice. Obsah ich žalúdka môže tvoriť až štvrtinu ich hmotnosti. Preto samce aj samice vyzerajú, akoby boli stále ťarchavé. Prečo majú také veľké brucho?

Žalúdok kahaua je podobne ako žalúdok kravy naplnený tekutou zmesou rastlín a baktérií. Baktérie potravu nakvasia a rozložia celulózu i niektoré rastlinné toxíny, ktoré by pre iné zvieratá znamenali istú smrť. Vďaka úžasnej tráviacej sústave im prospieva strava pozostávajúca z listov a nesladkých plodov či semien strukovín, paliem a ďalších rastlín, na akej by iné primáty neprežili, keďže majú inak uspôsobený žalúdok.

Silná tráviaca sústava má však jeden háčik. Sladké ovocie má kahau prísne zakázané, lebo veľmi rýchlo kvasí. Mohlo by mu nafúknuť brucho až tak, že by v bolestiach zahynul.

Keďže kahau sa živí stravou bohatou na celulózu a má zložitý žalúdok, potrebuje na trávenie veľa času. A tak si po výdatných raňajkách dopraje siestu, ktorá niekedy trvá celé hodiny. Potom sa znovu pustí do jedla.

Spoločenské zvieratá

Či už sa kahau kŕmi, alebo oddychuje, málokedy býva sám. Dominantné samce dohliadajú na svoje háremy až ôsmich samíc a na ich potomstvo. Mladé samce, ktoré sú už dosť veľké na to, aby sa postarali samy o seba, skupina odoženie. Potom sa zgrupujú s inými mladými samcami a vytvoria tlupy, ktoré tiež majú jedného alebo dvoch väčších samcov. Bežný pozorovateľ by si ich mohol zmýliť s háremom.

Čo sa týka spoločenského správania, majú tieto opice nezvyčajnú črtu: háremy sa často premiešavajú, zvlášť večer, keď sa stretnú pri rieke. Ak má samec pocit, že sa nejaký iný samec zaujíma o jeho samice, začne predvádzať svoju silu. Zvyčajne sa tento asi 20-kilogramový ochranca postaví na všetky štyri, naširoko rozďaví ústa a uprene hľadí na rivala. „Ak to neprinesie očakávaný výsledok,“ píše sa v knihe Proboscis Monkeys of Borneo (Bornejské kahauy nosaté), „samec začne z ničoho nič skákať zo stromu na strom, často s hlasným revom, a dopadá na suché haluze, ktoré sa s veľkým rachotom lámu, čo ešte zväčšuje všeobecný rozruch.“ Niekedy dochádza aj k súbojom, ale zdá sa, že len zriedka.

„Kahauy nosaté nielenže nezvyčajne vyzerajú, ale tiež vydávajú tie najbizarnejšie zvuky,“ píše sa v spomínanej knihe. Vrčia, húkajú, revú a vrieskajú, zvlášť večer, keď sa schádzajú pri rieke. Uprostred tejto kakofónie sa matky pokojne venujú kŕmeniu a starostlivosti o svoje mláďatá. Tie majú modrú tvár. Keď sa potom les zahalí do tmy, nájdu si pohodlné miesta v korunách stromov, zväčša vysokých stromov pri rieke, a uložia sa na spánok.

Opica s plávacími blanami!

Kahau má okrem nosa aj inú zvláštnosť: medzi niektorými prstami na nohách má plávacie blany. To mu umožňuje nielen dobre plávať, ale aj bezpečne sa pohybovať po bahne v mangrovových lesoch. Pri zmienke o mangrovových lesoch sa vám zrejme vynorí predstava krokodílov. A v ríši kahauov ich žije naozaj mnoho. Čo robia tieto opice milujúce vodu, aby unikli krokodílím zubom?

Napríklad jeden po druhom nenápadne vkĺznu do rieky a plávajú ako pes, aby veľmi nerozčerili hladinu. No keď je rieka úzka, využívajú inú stratégiu. Vyšplhajú sa na strom, rozbehnú sa po konári, ktorý je niekedy aj deväť metrov nad hladinou, hodia sa do rieky tak, že dopadnú na brucho, a potom plávajú, čo im sily stačia, na druhý breh. Túto taktiku využívajú dokonca aj samice nesúce mladé. Niekedy skočí do vody celá tlupa a ozlomkrky sa ženie na druhú stranu! No krokodíl nie je ich najväčším nepriateľom.

Ohrozený druh

Kahau nosatý je oficiálne zaradený medzi ohrozené druhy. V jeho prirodzenom prostredí žije už len niekoľko tisíc jedincov. A ich počet stále klesá — hlavne zásluhou ľudí. Medzi ľudské aktivity, ktoré prispievajú k ich úbytku, patria požiare, ťažba dreva, nekontrolovaný turizmus a premena lesov na plantáže palmy olejovej. Ďalším faktorom je lov. Niektorí zabíjajú kahauy pre potravu, iní na účely tradičnej medicíny alebo iba pre zábavu. Kahauy sú ľahkou korisťou, lebo spávajú v korunách stromov pri riekach, kde ich je dobre vidieť. Na jednom území, kde sa poľovníci preháňajú na rýchlych motorových člnoch, populácia opíc klesla za päť rokov o 50 percent!

Ochranári sa snažia zlepšiť informovanosť o neutešenej situácii tohto zvieraťa. V súčasnosti kahauy nosaté na Borneu chránia zákony. Ale budú tieto opatrenia stačiť? To ukáže čas. Bola by veľká škoda, keby tento naozaj kuriózny tvor z voľnej prírody vymizol! V zajatí sa mu totiž nedarí.

Kahau nosatý je, samozrejme, len jedným z mnohých tvorov, ktorých budúcnosť nevyzerá ružovo. Už vyhynulo nespočetne veľa iných druhov. Je však dobrou správou, že Boh si predsavzal, že preberie nad zemou plnú kontrolu, odstráni skazených ľudí a svoj ľud bude vyučovať, ako sa správne starať o svoj pozemský domov. (Príslovia 2:21, 22) „Nebudú nijako škodiť ani pôsobiť skazu na celom mojom svätom vrchu,“ sľubuje Boh Jehova, „pretože zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more.“ ​(Izaiáš 11:9)

[Poznámky pod čiarou]

^ 2. ods. Domovom kahaua nosatého je Borneo. Tamojší ľudia túto opicu nazývajú orang belanda, čo v preklade znamená „Holanďan“.

^ 3. ods. Aj samice majú väčší nos, ale nie až taký ako samce.

[Obrázok na strane 12]

Kahauy spoznáte podľa typického nosa a veľkého brucha

[Prameň ilustrácie]

© Peter Lilja/age fotostock

[Obrázok na strane 13]

Samec má nos, ktorý mu prevísa cez ústa. Keď sa kŕmi, musí si ho odsunúť nabok

[Prameň ilustrácie]

© Juniors Bildarchiv/​Alamy

[Obrázok na strane 14]

Či už sa kahau kŕmi, alebo oddychuje, málokedy býva sám

[Prameň ilustrácie]

© Peter Lilja/age fotostock