Biblia — kniha presných proroctiev, 2. časť

Utečte z Babylona!

Prebuďte sa! sa v tejto osemdielnej sérii článkov zameriava na jednu výnimočnú črtu Biblie — jej proroctvá či predpovede. Tieto články vám pomôžu nájsť odpoveď na otázku: Sú biblické proroctvá výlučne dielom bystrých ľudí alebo nesú punc božskej inšpirácie? Pozývame vás, aby ste sami zvážili, čo hovoria dôkazy.

V PREDCHÁDZAJÚCOM článku tejto série sme uvažovali o troch biblických proroctvách týkajúcich sa Abrahámových potomkov. Z dôkazov vyplýva, že Boh tieto sľuby splnil na starovekom izraelskom národe, ktorý vzišiel z Abraháma.

Staroveký Babylon bol ďalším národom, ktorý zohrával dôležitú úlohu v biblickom dejinnom zázname, a to hlavne v siedmom storočí pred n. l. Poďme sa teraz pozrieť na tri biblické proroctvá súvisiace s týmto kráľovstvom, či boli naozaj inšpirované Bohom.

Prorok Mojžiš varoval staroveký izraelský národ: „Keby si úplne zabudol na Jehovu, svojho Boha, a chodil by si za inými bohmi  a slúžil im a klaňal sa im, ja dnes svedčím proti tebe, že určite zahyniete.“ ​(5. Mojžišova 8:19; 11:16, 17) Izraeliti sa napriek tomu opakovane búrili proti Bohu tým, že uctievali modly. (1. Kráľov 14:22–24)

Božia trpezlivosť má svoje hranice, a tak časom dovolil, aby jeho spurní služobníci padli do rúk Babylončanov. Pod vedením kráľa Nebukadnesara — v Biblii tiež označovaného ako Nabuchodonozor — babylonské jednotky pritiahli proti Jeruzalemu a obkľúčili ho. Bolo toto obkľúčenie niečím výnimočné? Pouvažujte nad tým, čo o tejto udalosti napísal prorok Jeremiáš takmer 20 rokov predtým, než sa odohrala. (Jeremiáš 25:1)

Proroctvo č. 1: „Pretože ste [Izraeliti] neuposlúchli moje [Božie] slová, hľa, ja posielam... k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi... a privediem ich [Babylončanov] proti tejto krajine a proti jej obyvateľom... A celá táto krajina sa stane spustošeným miestom, predmetom úžasu, a tieto národy budú musieť slúžiť babylonskému kráľovi sedemdesiat rokov.“ ​(Jeremiáš 25:8–11)

Splnenie: Po veľkom obliehaní Nebukadnesar v roku 607 pred n. l. Jeruzalem vyplienil. Dobyl aj ďalšie judské mestá vrátane Lachiša a Azéky. (Jeremiáš 34:6, 7) Väčšinu tých, ktorí prežili, odviedol do Babylona a tam boli držaní 70 rokov v zajatí.

Čo hovorí história:

● V Biblii sa píše, že v čase, keď bol zničený Jeruzalem, vládol v Babylone kráľ Nebukadnesar. Toto biblické svedectvo o jeho existencii podporujú aj archeologické dôkazy. V talianskom meste Florencia je vystavená kamea z ónyxu a je na nej nápis, ktorého časť znie takto: „Toto spravil Nebukadnesar, kráľ Babylona, na počesť Merodacha, svojho pána.“ Nebukadnesar panoval v rokoch 624 až 582 pred n. l.

● Kniha The Bible and Archaeology (Biblia a archeológia) uvádza, k akému záveru viedli vykopávky a prieskumné práce v Lachiši: „Konečné zničenie bolo intenzívne a oheň, ktorý zachvátil mesto [Lachiš], bol taký ničivý, že vápencové časti budov sa zmenili na vápno.“

Proroctvo č. 2: „V súlade s naplnením sedemdesiatich rokov v Babylone [ja, Jehova] obraciam na vás [židovských vyhnancov] svoju pozornosť a ja potvrdím svoje dobré slovo voči vám tým, že vás privediem späť na toto miesto [do Judska].“ ​(Jeremiáš 29:10)

 Splnenie: Po 70 rokoch vyhnanstva (607 až 537 pred n. l.) židovských zajatcov oslobodil perzský kráľ Kýros a dovolil im, aby sa vrátili do svojej domoviny a znovu vystavali jeruzalemský chrám. (Ezdráš 1:2–4)

Čo hovorí história:

● Naozaj boli Izraeliti v babylonskom zajatí 70 rokov tak, ako to predpovedala Biblia? Všimnite si komentár významného izraelského archeológa Ephraima Sterna: „Od roku 604 pred n. l. do roku 538 pred n. l. úplne chýbajú dôkazy osídlenia. Za celý ten čas nebolo znovu osídlené ani jedno mesto zničené Babylončanmi.“ Toto obdobie bez známok osídlenia zodpovedá času, keď boli Izraeliti vo vyhnanstve v Babylone v rokoch 607 až 537 pred n. l. (2. Paralipomenon 36:20, 21)

● Staroveké národy v Mezopotámii písali na tabuľky z mäkkej hliny. Jedna takáto stvrdnutá hlinená tabuľka, známa ako Kýrov valec, sa datuje približne do roku 539 pred n. l. V tom istom roku perzský kráľ Kýros rozvrátil Babylonskú ríšu. Jeden nápis na tomto valci znie: „Ja som Kýros... kráľ Babylona.“ V tom istom nápise ďalej čítame: „Vrátil som [istým skôr menovaným] posvätným mestám na druhej strane Tigrisu svätyne, ktoré dlho ležali v troskách, sochy, ktoré sa tam (kedysi) nachádzali... (Okrem toho) som zhromaždil všetkých (bývalých) obyvateľov a vrátil (im) ich sídla.“

Tento mimobiblický zdroj je v súlade s biblickým proroctvom, že židovskí vyhnanci sa vrátia do svojej domoviny — proroctvom, ktoré bolo zapísané asi 200 rokov predtým, ako sa tak stalo.

Proroctvo č. 3: „Babylon, okrasa kráľovstiev, krása pýchy Chaldejcov, bude ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru. Nikdy nebude obývaný.“ ​(Izaiáš 13:19, 20)

Splnenie: Po šokujúcom zvrate udalostí vplyvná babylonská veľmoc padla v roku 539 pred n. l. do rúk spojeneckej armády Médov a Peržanov. * Toto mesto sa z porážky už nikdy nespamätalo. Namiesto toho postupne upadalo, až z neho nakoniec zostalo opustené miesto „bez obyvateľa“. (Jeremiáš 51:37)

Čo hovorí história:

● Babylon sa vytratil zo svetovej scény až tak, že učenec Tom Boiy hovorí, že „západní historici a cestovatelia zo šestnásteho až osemnásteho storočia“ si boli vedomí hodnoty odkazu tohto mesta, ale bolo pre nich ťažké určiť jeho „presnú polohu“.

● V roku 1919 H. R. Hall, správca egyptských a asýrskych historických pamiatok v Britskom múzeu, opísal Babylon nasledovne: „Je to chaos zo zvalených múrov... zasypaných pieskom.“

K akému záveru nás privádza uvažovanie o splnení týchto proroctiev? Malo by nám byť jasné, že Biblia sa opäť dokázala ako kniha presných proroctiev. Prorocké vyjadrenia o Judsku a Babylone sa splnili do najmenších podrobností.

Jeruzalem bol zničený, pretože ľudia, ktorí v ňom žili, sa správali bezbožne a nevenovali pozornosť Božiemu varovaniu. Po predpovedaných 70 rokoch vyhnanstva v Babylone sa Izraeliti mohli vrátiť domov do Jeruzalema. Staroveký Babylon bol zničený presne tak, ako to bolo predpovedané, a až dodnes zostáva neobývaný. Toto sú však len niektoré z mnohých proroctiev nachádzajúcich sa v Biblii.

V nasledujúcom čísle sa budeme venovať udalostiam odohrávajúcim sa v prvom storočí nášho letopočtu, ktoré boli predpovedané dávno predtým, ako sa stali. Aj tieto splnené proroctvá posilnia našu dôveru v presnosť Biblie.

[Poznámka pod čiarou]

[Časová os na stranách 12, 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ČASOVÁ OS — BABYLON

asi 732 pred n. l.: Izaiáš predpovedal pád Babylona

(pred n. l.)

647 Jeremiáš začal slúžiť ako prorok

632 Babylon porazil Asýriu

625 začiatok vlády Nebukadnesara

617 Daniel a Ezechiel vzatí do Babylona

607 Nebukadnesar dobyl Jeruzalem

582 koniec vlády Nebukadnesara

539 Babylon padol do rúk Médov a Peržanov

537 židovským zajatcom bolo dovolené vrátiť sa do Jeruzalema

Židia boli 70 rokov v babylonskom zajatí

[Obrázok na strane 12]

Lachišské listy potvrdzujú presnosť Jeremiášovho opisu dobytia Judska Babylončanmi

[Obrázok na strane 13]

Kýrov valec, na ktorom je napísané, že Kýros dovolil zajatcom vrátiť sa do svojich domovských krajín

[Pramene ilustrácií na strane 13]

Strana 12, Lachišský list: fotografia urobená s láskavým dovolením Britského múzea; strana 13, Kýrov valec: © The Trustees of the British Museum