ĽUDIA už oddávna veria, že mŕtvi môžu radiť živým. Jeden príklad nachádzame v starovekom príbehu, ktorého autorom je grécky básnik Homér. Odyseus, bájny hrdina, sa zúfalo chcel vrátiť na svoj rodný ostrov Itaka, a preto sa odvážil ísť do podsvetia spýtať sa na cestu mŕtveho veštca.

Mnohí ľudia sa obracajú na špiritistické médiá, spia v hrobkách svojich predkov alebo vykonávajú špiritistické rituály, dúfajúc, že dostanú od mŕtvych odpovede na otázky, ktoré ich trápia. Môžu nám však mŕtvi poskytnúť takúto nadprirodzenú pomoc?

Rozšírený zvyk

Mnohé veľké náboženstvá sveta učia, že so zosnulými je možné komunikovať. Dielo Encyclopedia of Religion (Encyklopédia náboženstva) poznamenáva, že „nekromantia, umenie alebo zvyk magického vyvolávania duchov mŕtvych, je v prvom rade forma veštenia“. A dodáva, že tento zvyk je „veľmi rozšírený“. Podobne sa vyjadruje aj New Catholic Encyclopedia (Nová katolícka encyklopédia): „Nekromantia je v rôznych podobách rozšírená na celom svete.“ Preto neprekvapuje, že sa oddaní členovia mnohých náboženstiev veľakrát pokúšajú získať informácie z duchovnej ríše!

Hoci takýto kontakt s mŕtvymi „cirkev prísne odsudzovala,“ píše sa v New Catholic Encyclopedia, „z obdobia stredoveku a renesancie existujú o tomto zvyku opakované zmienky.“ Čo však o týchto veciach hovorí Biblia?

Mali by ste sa pýtať mŕtvych?

V staroveku Boh Jehova svojmu ľudu povedal: „Nemá sa nájsť v tebe nikto... kto sa vypytuje mŕtvych.“ ​(5. Mojžišova 18:9–13) Prečo dal Jehova takýto zákaz? Veď ak by sme sa s mŕtvymi mohli rozprávať, bolo by od Boha láskavé, keby nám to dovolil, či nie? Lenže takáto komunikácia možná nie je. Ako to vieme?

Písmo opakovane učí, že mŕtvi sú bez vedomia. Napríklad v Kazateľovi 9:5 sa píše: „Lebo živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ A v Žalme 146:3, 4 čítame: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana. Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ Aj prorok Izaiáš opísal zosnulých ako ‚nemohúcich v smrti‘. (Izaiáš 26:14)

Ale mnohí ľudia sú presvedčení, že sa im pomocou špiritistických praktík podarilo skontaktovať s blízkou osobou, ktorá zomrela. Tieto skúsenosti sú bežné, a preto je zrejmé, že mnohí sa naozaj rozprávali s niekým z duchovnej ríše. Ako sme však videli v predchádzajúcich biblických textoch, nemohli sa rozprávať s mŕtvymi. Tak s kým sa potom rozprávali?

Kto to hovorí?

Z Biblie sa dozvedáme, že niektorí Boží duchovní synovia sa proti svojmu Tvorcovi  vzbúrili a stali sa démonmi. (1. Mojžišova 6:1–5; Júda 6, 7) Práve oni podporujú falošnú predstavu, že ľudia po smrti žijú. S cieľom šíriť túto nepravdu sa vydávajú za mŕtvych a z duchovnej ríše hovoria so živými.

V Biblii sa píše o tom, že keď Jehova zavrhol izraelského kráľa Saula pre jeho neposlušnosť, ten sa potom pokúšal cez špiritistické médium spojiť s mŕtvym prorokom Samuelom. Saul nejakú správu z duchovnej ríše naozaj dostal, ale nie od Samuela. Samuel totiž stretnutie s kráľom predtým odmietal a bol proti špiritistickým médiám. Saul v skutočnosti dostal informácie od démona, ktorý sa za Samuela len vydával. (1. Samuelova 28:3–20)

Démoni sú Božími nepriateľmi a kontakt s nimi je nebezpečný. Z tohto dôvodu Biblia prikazuje: „Neobracajte sa k špiritistickým médiám a neraďte sa s tými, čo z povolania predpovedajú udalosti, aby ste sa nimi neznečistili.“ ​(3. Mojžišova 19:31) Každý, „kto sa vypytuje mŕtvych,“ varuje Biblia v 5. Mojžišovej 18:11, 12, robí ‚niečo odporné Jehovovi‘. Jehova usmrtil kráľa Saula okrem iných skutkov nevernosti aj za to, „že požiadal špiritistické médium, aby sa pýtalo“. (1. Paralipomenon 10:13, 14)

Na koho by ste sa teda mali obrátiť, keď stojíte pred mätúcimi otázkami alebo pred ťažkými rozhodnutiami a cítite, že potrebujete vedenie z vyššieho zdroja? Boh Jehova je v Písmach označený za „Vznešeného učiteľa“. Ak sa spolu so svojimi blízkymi obraciate na jeho Slovo, Bibliu, a naozaj uplatňujete to, čo učí, potom budú vaše uši akoby ‚počuť za vami slovo, ktoré hovorí: „Toto je tá cesta. Choďte po nej.“‘ (Izaiáš 30:20, 21) Aj keď kresťania neočakávajú, že budú dnes doslova počuť Boží hlas, vedia, že pravý Boh ich môže viesť prostredníctvom Biblie. Je to, akoby Jehova osobne povedal: ‚Dovoľ mi, aby som ťa viedol ja.‘

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

● Ako sa Boh pozerá na snahu skontaktovať sa s mŕtvymi? (5. Mojžišova 18:9–13)

● Môžu mŕtvi poskytnúť živým nejaké informácie? Prečo si to myslíte? (Kazateľ 9:5)

● Na koho sa môžeme s dôverou obrátiť o pomoc? (Izaiáš 30:20, 21)