Žiadaná delikatesa z mora

V newyorskej reštaurácii sedí za stolom niekoľko hladných hostí. Pomocou kovového náčinia obratne otvárajú pancier obrovských tvorov podobných hmyzu, ktoré majú pred sebou. Nevšímajúc si oči, ktoré na nich akoby hľadia z taniera, s chuťou sa zahryzávajú do jemného sladkastého mäska. Čo to jedia? Homáre, miestnym ľuďom známe aj ako „morské chrobáky“.

 PREČO sa homáre nazývajú „morské chrobáky“? Lebo rybárom, ktorí ich videli kráčať po palube svojich člnov, tieto morské tvory obrnené pancierom pripomínali hmyz.

Ale je tu aj iná podobnosť. V 18. storočí homáre obývali vody na severovýchodnom pobreží Spojených štátov v takom množstve, že pripomínali roje hmyzu. Tieto kôrovce ľudia chytali a hnojili nimi polia, používali ich ako návnadu na ryby či ich dávali ako stravu väzňom. V tom čase boli homáre také rozšírené, že skupine pobúrených najatých robotníkov sa podarilo súdne si vymôcť, že nebudú dostávať homáre častejšie ako tri razy do týždňa!

Naproti tomu pre obyvateľov vzdialených miest boli homáre vzácnou lahôdkou. Prečo? Usmrtené homáre sa veľmi rýchlo kazia a nedajú sa konzervovať solením ani sušením. V polovici 19. storočia však nastala zmena. Homáre sa začali dávať do konzerv, a tak sa z ich výnimočnej chuti mohlo tešiť viac ľudí. Vďaka nástupu železničnej dopravy bolo možné rozvážať živé homáre aj do iných častí Spojených štátov. Preto dopyt po nich prudko vzrástol. No doprava živých homárov bola finančne nákladná, a preto si ich mohli dovoliť len bohatí.

Dnes chytajú rybári v pobrežných vodách mnohých krajín rôzne druhy homárov. V Atlantickom oceáne od ostrova Newfoundland po Severnú Karolínu sa vyskytuje homár americký. Hlavným svetovým dodávateľom homárov je Maine na severovýchode USA. Odtiaľ sa tepelne spracované i živé homáre vyvážajú do celého sveta. Dodávatelia niekedy pošlú jedným lietadlom vyše 35 ton homárov.

Keď je po nejakej potravine dopyt na svetových trhoch, firmy ju zvyčajne začnú vyrábať vo veľkom. No pri homároch to neplatí. Lovu homárov sa väčšinou venujú živnostníci spomedzi miestnych obyvateľov. Nechovajú homáre na farmách, ale vydávajú sa za nimi do ich prirodzeného prostredia, v tomto prípade do vôd Atlantického oceánu.

Ako sa lovia homáre

Ako vyzerá lov homárov? Túto otázku položilo Prebuďte sa! Jackovi, ktorý je štvrtou generáciou rybárov loviacich homáre v meste Bar Harbor v štáte Maine. Začal rybárčiť ako 17-ročný a loví v tom istom zálive ako jeho pradedo. Spolu s ním podniká aj Annette, jeho  manželka. „K rybárčeniu som sa dostala cez manžela,“ hovorí. „Dva roky som sa učila od Jacka, keď som s ním pracovala na jeho člne. Potom som si kúpila vlastný čln.“

Aké pasce Jack a Annette používajú? „Do hranatej drôtenej klietky, ktorá má malý otvor, vložíme sieťku s návnadou, zväčša so sleďom,“ vysvetľuje Annette. Ku každej pasci rybári pripevnia bóju. Annette vraví: „Rybári si bóje označia určitou farbou, aby ich neskôr vedeli rozlíšiť.“

Keď rybári hodia pascu do vody, klesne na dno a na hladine zostane iba farebná bója, podľa ktorej dokážu rýchlo zistiť, kde sa nachádza ich pasca. Annette hovorí: „Po pasce si ideme o niekoľko dní. Vytiahneme ich na palubu, a keď je vnútri homár, vyberieme ho a odmeriame.“ Uvedomelí rybári ako Jack a Annette vrátia malé homáre do oceánu. To isté sa robí aj s niektorými samičkami, aby mohli mať ďalšie potomstvo.

Potom rybári zamieria do najbližšieho prístavu predať ešte živý úlovok. S výnimkou niekoľkých skupín, ktoré pracujú spoločne, nemajú miestni rybári uzavreté kontrakty. Úlovok predávajú iba tamojším obchodníkom. Ako už bolo spomenuté, homáre do veľkej miery unikli umelému chovu. „Niektorí rybári dostali povolenie, aby sa postarali o samičky majúce vajíčka,“ vraví Jack. „Keď sa z vajíčok vyliahnu mladé, chvíľku sa o ne starajú a potom ich vrátia do vody. Vďaka tomu sa viac homárov dožije dospelosti.“

Lov homárov možno nie je najľahší spôsob, ako si zarobiť, alebo najlepší spôsob, ako zbohatnúť. No miestni rybári by vám dokázali rozprávať o rôznych výhodách, ako je sloboda vyplývajúca z toho, že majú vlastný malý podnik, alebo to, že pokračujú v rodinnej tradícii či tradícii svojej komunity, alebo radosť, že bývajú a pracujú v blízkosti pobrežia. Pre týchto rybárov je najväčším zadosťučinením, že na ich vzácnom úlovku „morských chrobákov“ si pochutia hladní návštevníci reštaurácií na celom svete.

[Rámček/obrázok na strane 12]

RISKANTNÉ POVOLANIE

Lov homárov sa môže javiť ako bezpečné povolanie. No nie je. Napríklad Národný inštitút pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvádza, že „od roku 1993 do roku 1997 bolo u rybárov v Maine zaznamenaných 14 smrteľných pracovných úrazov na 100 000 zaregistrovaných rybárov, čo je viac ako 2,5-násobok celonárodného priemeru vo všetkých odvetviach (4,8 na 100 000 pracovníkov)“.

Tento inštitút uviedol aj výsledky vyšetrovaní Americkej pobrežnej stráže, podľa ktorých „sa rybári loviaci homáre veľakrát zamotajú do voľne ležiacich lán na palube, pod váhou pasce padnú do vody alebo sa utopia, keďže sa nedokážu vyslobodiť z lán či znovu dostať na palubu“. Pri prieskume, ktorý sa robil v rokoch 1999 a 2000 medzi 103 rybármi, sa takmer traja zo štyroch vyjadrili, že sa aspoň raz zamotali do lana s pripevnenou pascou, hoci nie každého strhlo lano cez palubu. Boli navrhnuté bezpečnostné opatrenia, aby sa rybári nezamotali do lán alebo aby mali so sebou nástroje, ktoré by im v prípade zamotania umožnili vyslobodiť sa.

[Obrázky na stranách 10, 11]

1. Jack vyťahuje pascu z mora

2. Annette a Jack vyberajú homáre cez malý otvor v drôtenej klietke

3. Každý homár sa odmeria špeciálnym meradlom