Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako pomôcť smútiacemu dieťaťu

Ako pomôcť smútiacemu dieťaťu

Ako pomôcť smútiacemu dieťaťu

Určite nie je ľahké povedať dospelému, že mu zomrel niekto blízky. Ale predstavte si, že by ste takúto správu mali povedať dieťaťu.

STRATA člena rodiny alebo priateľa môže vyvolať u mnohých detí zmätok až strach. Pomáhať dieťaťu v tomto období je náročné, najmä pre rodičov, ktorí sú sami zdrvení žiaľom. Veď aj oni potrebujú citovú pomoc.

Niektorí rodičia sa snažia ochrániť svoje dieťa pred bolesťou, a tak mu povedia, že ten, kto zomrel, ich opustil alebo niekam odišiel. Také vyjadrenia sú však zavádzajúce a klamné. Ako sa teda môžete rozprávať s dieťaťom o smrti?

Renato a Isabelle zažili takú situáciu. Keď zomrela ich triapolročná dcérka Nicolle, museli pomáhať svojmu synovi Felipemu, ktorý mal vtedy päť rokov, vyrovnať sa s touto stratou.

Prebuďte sa!: Ako ste Felipemu vysvetlili, že Nicolle zomrela?

Isabelle: Snažili sme sa byť úprimní a hovoriť o tom celkom otvorene. Povedali sme mu, aby sa nebál pýtať, a vždy sme sa mu snažili odpovedať tak, aby tomu vzhľadom na svoj vek rozumel. Nicolle zomrela na bakteriálnu infekciu, a tak sme mu vysvetlili, že mala v tele chrobáčika, ktorého lekári nedokázali zabiť.

Prebuďte sa!: Rozprávali ste sa s Felipem o tom, čo učí o smrti vaše náboženstvo?

Renato: Keďže sme Jehovovi svedkovia, vedeli sme, že to, čo učí Biblia o smrti, môže Felipeho utešiť. Biblia je veľmi jasná, učí, že mŕtvi si nič neuvedomujú. (Kazateľ 9:5) Boli sme presvedčení, že keď sa o tom s Felipem porozprávame, rozptýli to jeho obavy, napríklad strach z toho, že by mal byť v noci sám.

Isabelle: Biblia tiež učí, že mŕtvi budú vzkriesení do raja na zemi. Veríme tomu, preto sme chceli, aby mal z toho úžitok aj Felipe. A tak sme si s ním pohovorili o tom, čo učí Biblia. Porozprávali sme mu biblický príbeh, ako Ježiš vzkriesil Jairovu 12-ročnú dcéru. Potom sme mu vysvetlili, že aj Nicolle bude vzkriesená, presne ako to učí Biblia. (Marek 5:22–24, 35–42; Ján 5:28, 29)

Prebuďte sa!: Myslíte si, že tomu všetkému Felipe rozumel?

Renato: Určite áno. Deti sa so smrťou najlepšie vyrovnajú vtedy, keď dostanú presné, jednoduché, jasné a čestné odpovede. O tejto téme by sa nemalo mlčať. Smrť je realita. Žiaľ, ešte stále je súčasťou nášho života. Preto musia rodičia učiť svoje deti, ako sa s ňou vyrovnať. Neskôr sme to učili aj nášho mladšieho syna Vinicia. *

Prebuďte sa!: Vzali ste Felipeho na pohreb?

Renato: Keď sme zvážili všetky za a proti, rozhodli sme sa, že ho so sebou nevezmeme. Deti v jeho veku sú veľmi citlivé. Samozrejme, niektorí rodičia sa možno rozhodnú, že dieťa zoberú so sebou. Každé dieťa je iné a niektoré to možno zvládnu lepšie. Ak dieťa predsa len pôjde s vami na pohreb, mali by ste mu presne vysvetliť, čo sa tam bude diať.

Prebuďte sa!: Keď Nicolle zomrela, musela to byť pre vás hrozná rana. Snažili ste sa skrývať pred synom slzy?

Isabelle: Nikdy sme sa nesnažili skrývať pred Felipem svoje city. Keď samotnému Ježišovi po smrti milovaného človeka „vyhŕkli slzy“, prečo by nemohli aj nám? (Ján 11:35, 36) Prečo by nás Felipe nemohol vidieť plakať? Tým, že sme netajili svoj žiaľ, mohol jasne vidieť, že plakať nie je zlé. Je to len spôsob, ako dať najavo city. Chceli sme, aby vedel, že aj on môže prejaviť svoje emócie a nemusí ich v sebe dusiť.

Renato: Keď rodinu postihne tragédia, deti sa môžu cítiť neisté. Ak sa nepretvarujeme a dávame najavo svoje city, budú také aj naše deti. Aby sme ich mohli utešiť a zmierniť ich obavy, musíme ich pozorne počúvať.

Prebuďte sa!: Pomohli vám nejako aj iní?

Renato: Áno, úžasne nás podporovali členovia nášho zboru. Mali sme veľa návštev a telefonátov a dostávali sme mnoho pohľadníc, takže Felipe mohol vidieť, že nás majú veľmi radi a zaujímajú sa o nás.

Isabelle: Veľmi nám pomáhala aj rodina. Po Nicollinej smrti sa môj otec rozhodol, že každé ráno príde k nám a spolu sa naraňajkujeme. Bolo to od neho veľmi láskavé. A Felipe hneď ožil, keď mal pri sebe dedka.

Renato: Nesmierne sme si cenili duchovné povzbudenie, ktoré sme dostávali na kresťanských zhromaždeniach. Snažili sme sa, aby sme na nich nechýbali, hoci sme niekedy nedokázali zadržať slzy. Viete, na zhromaždeniach sa nám vynorilo veľa spomienok na Nicolle. Ale vedeli sme, že musíme byť silní, hlavne kvôli Felipemu.

[Poznámka pod čiarou]

^ 12. ods. Ďalšie informácie nájdete v článku „Ako pomôcť dieťaťu vyrovnať sa so žiaľom“ v Strážnej veži z 1. júla 2008 na stranách 18 – 20 a v brožúre Keď vám zomrie niekto milovaný. Vydali Jehovovi svedkovia.

[Rámček/obrázky na strane 14]

Tieto knihy, ktoré vydali Jehovovi svedkovia, môžu priniesť útechu tým, ktorí prišli o svojich milovaných.

PRE DOSPELÝCH:

Čo učí Biblia?

6. kapitola: Kde sú mŕtvi?

7. kapitola: Skutočná nádej pre našich blízkych, ktorí zomreli

PRE MALÉ DETI:

Moja kniha biblických príbehov

92. príbeh: Ježiš kriesi mŕtvych

PRE VÄČŠIE DETI:

Uč sa od veľkého Učiteľa

34. kapitola: Čo sa stane, keď zomrieme?

35. kapitola: Môžu mŕtvi ožiť?

36. kapitola: Ktorí ľudia budú vzkriesení a kde budú žiť?

PRE TÍNEDŽEROV:

Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede, prvá kniha

16. kapitola: Je normálne takto žialiť?

[Rámček/obrázok na strane 15]

AKO POMÔCŤ

● Povzbudzujte dieťa, aby sa pýtalo. Vytvorte atmosféru, v ktorej nebude cítiť zábrany rozprávať sa o smrti.

● Vyhýbajte sa nejasným, abstraktným pojmom, napríklad nehovorte, že mŕtvy „nás opustil“ alebo „odišiel preč“.

● Vysvetlite smrť jednoducho a priamo. Niektorí povedia, že telo toho, kto zomrel, „prestalo fungovať a už sa nedalo opraviť“.

● Povedzte dieťaťu, ako bude prebiehať pohreb. Vysvetlite mu, že mŕtvy nebude vidieť ani počuť nič z toho, čo sa bude diať.

● Neskrývajte svoje city. Tak vaše dieťa uvidí, že smútiť je prirodzené.

● Pamätajte, že neexistuje spôsob, ako „správne“ smútiť. Každé dieťa je iné a rovnako sú iné aj okolnosti.

[Prameň]

Zdroj: www.kidshealth.org

[Obrázok na strane 15]

V smere hodinových ručičiek zľava: Felipe, Renato, Isabelle a Vinicius