Cristina hovorí: „Viem, že nestačí byť s dcérou len fyzicky, ale aj mysľou a srdcom. To je pri všetkých povinnostiach a únave dosť náročné.“

Vytvárajte prostredie, v ktorom sa dá ľahko komunikovať. Elizabeth, matka piatich detí, hovorí: „Snažím sa ísť príkladom a deti mi otvárajú svoje srdce. Povzbudzujem ich aj k tomu, aby navzájom komunikovali a nikdy nešli spať pohnevané. A navyše vedia, že netolerujem ‚tichú domácnosť‘, teda keď sa nechcú spolu rozprávať.“

Neprestaňte vnímať, čo vám hovoria. Lyanne píše: „Keď bol môj syn malý, stále niečo štebotal, a tak som často ‚vypínala‘ a nepočúvala ho. Keď začal dospievať, prestal komunikovať a ja som si uvedomila, že som urobila obrovskú chybu. Bolo ťažké — povedala by som, mimoriadne ťažké — prelomiť ľady. Hovorila som o tom jednému staršiemu zo zboru. Poradil mi, aby som sa nedala vyviesť z miery a púšťala sa do rozhovoru so synom postupne. Túto radu som si vzala k srdcu a situácia sa začala pomaly zlepšovať.“

Buďte trpezliví. Je „čas mlčať a čas hovoriť,“ píše sa v Kazateľovi 3:7. Dulce, ktorá má tri deti, hovorí: „Keď deťom nebolo do reči, povedala som im, že sa môžu prísť porozprávať, keď sa im bude chcieť.“ Teda namiesto toho, žeby ste si rozhovory vynucovali, trpezlivo a s láskou k nim deti povzbudzujte. To odporúča aj Biblia: „Sťa vody hlboké sú plány v srdci človeka, rozumný muž ich však vie odtiaľ vytiahnuť.“ (Príslovia 20:5, Katolícky preklad)

Buďte ‚rýchli v počúvaní, pomalí v reči‘. (Jakub 1:19) Lizaan spomenutá v predchádzajúcom článku hovorí: „Musela som sa naučiť zahryznúť si do jazyka, keď mi deti hovorili o nejakom probléme. Musela som sa tiež naučiť, aby som nedávala okamžite rady a aby som sa s nimi rozprávala pokojne, aj keď ma niečím rozčúlili.“ Leasa, ktorá má dvoch synov, píše: „Nie vždy som ich vzorne počúvala. Niekedy sa mi ich problémy zdali banálne, a tak som sa musela naučiť prejavovať viac pochopenia.“

 „Nech je vaša reč vždy ľúbezná.“ (Kolosanom 4:6) Lyanne hovorí: „Keď som nechcela, aby mali deti zábrany komunikovať, musela som sa vedome snažiť zostať čo najpokojnejšia a nedať sa vyviesť z miery, ani keď sa stalo niečo vážne.“

Ak sa nebudete vedome snažiť zostať pokojní, môže sa vám stať, že vybuchnete a na deti nakričíte — a to môže napáchať veľmi veľa škody! (Efezanom 4:31) Napríklad krikom si môžete u dieťaťa akoby zavrieť dvere, a to môže viesť k ďalším problémom. Heidi, ktorej dcéra je teraz v období dospievania, hovorí: „Dieťa je ako mušľa. Ak sa s ním rozprávate milo a s láskou, otvorí sa. Ak naň kričíte a znevažujete ho, zatvorí sa, a tým sa komunikácia končí. Aby som na to pamätala, mám na chladničke obrázok otvorenej mušle.“

Poznajte svoje deti. „Moji synovia sú úplne rozdielni,“ vraví Yasmin, ktorá už bola citovaná. „Jeden rád rozpráva, druhý je tichý. Zistila som, že pri tom tichom je najlepšie nesnažiť sa hneď z neho všetko vytiahnuť. Preto sa s ním rozprávam, keď niečo spoločne robíme, povedzme hráme nejakú spoločenskú hru, alebo keď hovorí o niečom, čo ho baví. Vtedy sa ho taktne opýtam, čo si o niektorých veciach myslí.“

Čo ak je pre chlapca nepríjemné rozprávať sa s mamou o osobných veciach? S tým má skúsenosť Misao. Jej dospievajúci syn jej povedal: „Ty ma proste nechápeš.“ Misao sa obrátila na zrelého dôveryhodného muža v zbore a hovorí, k čomu to viedlo: „Získal si synovo srdce a teraz je môj syn vyrovnanejší.“

Nezabúdajte, že ste v prvom rade rodič. Iwona, ktorá má dve deti, priznáva: „Zo svojej dospievajúcej dcéry som si spravila dôverníčku. Stalo sa mi to, hoci som vedela, že to nie je správne, a musela som to potom napraviť.“ Je len prirodzené, že chcete mať s dieťaťom vrúcny vzťah, no pamätajte, že ste rodič a máte autoritu. Keď si zachováte dôstojnosť a prejavíte zrelosť a stabilitu, pre deti bude ľahšie rešpektovať vás a dbať na biblický príkaz: „Deti, poslúchajte svojich rodičov.“ (Efezanom 6:1, 2)

‚Milujte svoje deti.‘ (Títovi 2:4) Deti potrebujú lásku rovnako ako jedlo a pitie! Preto ich pravidelne slovami i skutkami uisťujte o svojej láske! Tak budú mať pri vás väčšiu istotu, a čo viac, budú sa tiež s vami ochotnejšie rozprávať a poslúchať vás.