NIEKTORÍ ľudia túžia po tom, aby ich druhí obdivovali, a tak sa predvádzajú značkovým oblečením či inými exkluzívnymi vecami. Napríklad v jednej ázijskej krajine „zbohatlíci milujú luxusné výrobky — dovezené francúzske kabelky či talianske športové autá — a čo viac, milujú, keď môžu [svoje bohatstvo] vystavovať na obdiv,“ píše sa v novinách The Washington Post.

Samozrejme, nie je nič zlé na tom, keď sa človek teší z ovocia svojej práce. V Biblii sa hovorí: „Každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu. Je to dar od Boha.“ (Kazateľ 3:13) Je však múdre upozorňovať na to, čo vlastníme, či vystavovať to na obdiv? Čo o tom hovorí Biblia?

Čo myslíte: keď sa bohatí alebo tí, ktorí sa na nich iba hrajú, chvália svojím majetkom, akí ľudia sa s nimi budú chcieť priateliť? V Biblii nachádzame o ľudskej povahe toto múdre príslovie: „Chudáka nemá rád ani jeho sused, boháč má veľa priateľov.“ (Príslovia 14:20, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie)

Čo z toho vyplýva? Bohatí síce majú „veľa priateľov“, ale často nie pre to, akí sú, ale pre to, čo majú. Ich takzvaným priateľom ide iba o vlastný prospech. Preto využívajú aj lichotivú reč, ktorú Biblia nazýva „zámienkou žiadostivosti“, čiže chamtivosti. (1. Tesaloničanom 2:5)

Položte si teda otázku: ‚Akých priateľov chcem? Takých, ktorí ma majú radi pre to, čo mám, alebo pravých priateľov, ktorí ma majú radi pre to, aký som?‘ Biblia ukazuje, že svojím správaním môžeme do istej miery prispieť k tomu, akých priateľov budeme mať.

Iný problém, ktorý súvisí s predvádzaním bohatstva, dobre vykresľuje biblická správa o kráľovi Ezechiášovi, ktorý žil v starovekom Jeruzaleme. Pri jednej príležitosti ukázal babylonským hodnostárom „všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladoch“. Veľké bohatstvo na nich očividne zapôsobilo. No zároveň v nich mohlo vzbudiť chamtivosť. Keď odišli, Boží prorok Izaiáš Ezechiášovi odvážne povedal, že jedného dňa budú všetky jeho poklady „skutočne odnesené do Babylonu. Nezostane nič.“ A tak sa aj stalo! Po rokoch sa Babylončania vrátili a vzali všetko bohatstvo, čo patrilo Ezechiášovej rodine. (2. Kráľov 20:12–17; 24:12, 13)

Aj dnes tí, ktorí sa predvádzajú svojím bohatstvom, riskujú, že o časť z neho, alebo aj o celé, prídu. Jedna správa o zločinnosti a bezpečnosti v Mexiku uviedla: „Okázalé vystavovanie bohatstva je v meste Mexiko lákadlom pre zlodejov. Drahé šperky, hodinky  a veľká hotovosť priťahujú na svojich majiteľov neželanú pozornosť.“ O čo lepšie je dbať na biblickú radu ‚nepýšiť sa svojím bohatstvom‘! (Jeremiáš 9:23) „Múdrosť je u skromných,“ píše sa v Prísloviach 11:2.

Skromný a pokorný človek sa nevyznačuje egoistickým postojom ‚všímajte si ma‘, ale teší sa z dobrých vlastností a silných stránok druhých. Vo Filipanom 2:3 čítame: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných za vyšších od seba.“ A v Galaťanom 5:26 sa píše: „Nestaňme sa sebeckými tým, že by sme sa vzájomne popudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli.“

Ľudia, ktorí získavajú múdrosť štúdiom Božieho Slova, vedia, že základom pravého priateľstva je nesebeckosť a vzájomná úcta. Vedia tiež, že keď človek príde o majetok, o pravé priateľstvo nepríde. Práve naopak, postupom času bude stále silnejšie. „Pravý druh miluje stále,“ uvádza sa v Prísloviach 17:17. A čo je najdôležitejšie, múdry človek sa snaží páčiť Bohu. Vie, že na Boha nerobí dojem výzor, ale „skrytý človek srdca“, teda to, aký je niekto vo svojom vnútri. (1. Petra 3:4) Preto sa veľmi namáha, aby si pestoval príťažlivé vlastnosti charakteristické pre „novú osobnosť“, ktorú opisuje Biblia. (Efezanom 4:24) Niektoré z týchto vlastností sú spomenuté v Micheášovi 6:8: „Čo od teba Jehova vyžaduje, než aby si uplatňoval právo a miloval láskavosť a bol skromný, keď chodíš so svojím Bohom?“

Je pravda, že dnes sa skromnosť nenosí, no tých, ktorí študujú Bibliu, to ani neprekvapuje. Prečo? Lebo pri opise „posledných dní“ je v Biblii predpovedané, že ľudia „budú milovať peniaze, budú chvastaví, namyslení... vystatovační“. (2. Timotejovi 3:1–5, Slovenský ekumenický preklad) Ľudia, ktorí sa chvália tým, čo majú, sa v takomto prostredí cítia ako doma. Boh nás však nabáda, aby sme sa od takých ľudí odvracali, a tak sa im nestali podobní.