Akú úlohu hralo vo vašom živote náboženstvo?

Moji rodičia boli katolíci, ale vo svojej viere neboli aktívni. V mladosti som sa prikláňal k ateizmu. V škole sme sa učili, že život vznikol evolúciou, a tak som to prijal ako fakt. No hoci som neveril v Stvoriteľa, cítil som, že musí existovať nejaká vyššia sila. Preto som sa začal zaoberať buddhizmom, hinduizmom a taoizmom, ale učenie týchto náboženstiev ma neuspokojilo.

Čo vo vás vzbudilo záujem o vedu?

Od detstva ma fascinovali stroje. Dokonca som rozmontovával elektrické hračky a potom som ich znovu skladal. A otca, ktorý bol telekomunikačným technikom, som zahŕňal nespočetnými otázkami o tom, ako funguje rádio a telefón.

Ako ste sa stali vedcom?

Vyštudoval som elektroniku na Univerzite v Janove a potom som ako doktorand robil dizertačnú prácu z oblasti konštrukcie robotov. Špecializoval som sa na skúmanie ľudského zraku a na hľadanie spôsobov, ako ho pri konštrukcii robotov napodobniť.

Prečo vás zaujalo práve fungovanie nášho zraku?

Je to vlastne neuveriteľne dômyselný systém. Nezahŕňa len oči, ale aj spôsob spracovania toho, čo vidíme. Zamyslite sa napríklad nad tým, čo sa deje,  keď chytáte loptu. Ako za ňou bežíte, šošovka vášho oka sa prispôsobuje tak, aby na sietnicu dopadal zaostrený obraz lopty. Tento obraz sa po sietnici pohybuje v závislosti od pohybu lopty a vášho oka. Samozrejme, očami zvyčajne sledujete loptu, takže jej obraz je na sietnici statický, kým pozadie sa hýbe.

Váš zrakový systém zároveň neustále prepočítava rýchlosť lopty a dráhu jej letu. Čo je pozoruhodné, výpočty sa začínajú priamo v sietnici, keď oko odhaduje pohyb lopty vo vzťahu k pozadiu. Zrakový nerv potom prenáša impulzy zo sietnice do mozgu, ktorý tieto informácie ďalej spracúva a usmerňuje váš pohyb tak, aby ste dokázali loptu chytiť. Zložitosť celého tohto systému vyráža dych.

Čo vás presvedčilo o existencii Stvoriteľa?

V roku 1990 som sa niekoľko mesiacov venoval výskumu na univerzite Trinity College v írskom Dubline. Na spiatočnej ceste sme s manželkou Barbarou uvažovali o budúcnosti našich detí. Okrem toho sme navštívili moju sestru, ktorá je Jehovovou svedkyňou. Tá mi dala knihu Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením?, ktorú vydali svedkovia. Zapôsobil na mňa dôkladný výskum, ktorý musel predchádzať napísaniu tejto knihy. Zrazu som si uvedomil, že som evolúciu prijal bez toho, aby som ju preskúmal. Napríklad som predpokladal, že túto teóriu podporuje množstvo skamenelín. Ale nie je to tak. Čím viac som evolučnú teóriu skúmal, tým viac som bol presvedčený, že je založená skôr na silných rečiach než na faktoch.

Potom som začal premýšľať o svojej práci s robotmi. Čie nápady vlastne napodobňujem? Nikdy by som nedokázal skonštruovať robota, ktorý by dokázal chytiť loptu tak ako my. Robot síce môže byť naprogramovaný, aby chytil loptu, ale len v presne stanovených podmienkach. Nedokáže ju chytiť v podmienkach, na ktoré nebol naprogramovaný. Naša schopnosť učiť sa vysoko prevyšuje schopnosti strojov — a aj tie majú svojho konštruktéra! Tento fakt bol len jedným z mnohých, ktoré ma priviedli k záveru, že my takisto musíme mať Konštruktéra.

Prečo ste sa stali Jehovovým svedkom?

Sčasti preto, lebo sa nám s Barbarou páčilo, ako dôkladne svedkovia postupujú pri štúdiu. Zvlášť na mňa zapôsobilo, aký dôkladný výskum robia, keď píšu svoje publikácie. Seriózny výskum sa ľuďom, ako som ja, páči, lebo radi skúmame veci do najmenších detailov. Napríklad mimoriadne ma zaujali mnohé proroctvá, ktoré sú v Biblii. Ich štúdiom som sa presvedčil, že Biblia je naozaj od Boha. A tak v roku 1992 sme sa dali s Barbarou pokrstiť ako Jehovovi svedkovia.

Neoslabuje vedecký výskum, ktorému sa venujete, vašu vieru?

Práve naopak, posilňuje ju. Veď sa len zamyslite nad našou schopnosťou rozoznávať tváre. Dieťa to dokáže už niekoľko hodín po narodení. Vy i ja dokážeme aj v dave ľudí okamžite rozoznať niekoho známeho a dokonca zistiť jeho citové rozpoloženie. Možno si však neuvedomujeme, že za touto schopnosťou je spracovanie obrovského množstva informácií neuveriteľnou rýchlosťou.

Som plne presvedčený, že náš zrak je vzácnym darom od Boha Jehovu. Jeho dary, ku ktorým patrí aj Biblia, ma podnecujú ďakovať mu a hovoriť o ňom ďalším. A môj zmysel pre spravodlivosť mi hovorí, že mu patrí uznanie za jeho výtvory.