PRADIARKA skleníková (Parasteatoda tepidariorum) vytvára pavučinu s priľnavosťou, ktorá je buď dostatočne silná na to, aby sieť pevne držala na stene, alebo dostatočne slabá na to, aby sa sieť odlepila od zeme a fungovala ako pružná pasca, do ktorej sa chytí lezúca korisť. Ako môže tento pavúk vyrobiť z jedného druhu hodvábu aj silné, aj slabé uchytenie svojej siete?

Zamyslite sa nad týmto: Tento pavúk prichytáva svoju sieť k stene, k stropu alebo k inej ploche spriadaním veľmi priľnavých chumáčikov hodvábu, ktoré držia dostatočne silno na to, aby udržali sieť, keď do nej narazí letiaca korisť. Vedci z Akronskej univerzity v Ohiu v USA však zistili, že chumáčiky hodvábu upevnené k zemi majú úplne inú štruktúru. Majú oveľa menej záchytných bodov, a tak sa môžu vlákna pavučiny ľahko odlepiť od zeme a vymrštiť do siete korisť, ktorá lezie po zemi a zamotá sa do nich.

Podľa správy, ktorú vydala Akronská univerzita, výskumníci, ktorí odhalili tento div prírody, „už pracujú na vývoji syntetického lepidla, ktoré by bolo napodobnením dômyselného systému, aký používa pradiarka skleníková“. Vedci dúfajú, že ho bude možné použiť pri bežnom obväzovaní rán, ale aj na ošetrenie zlomenín.

Aký je váš názor? Je schopnosť pradiarky skleníkovej vyrobiť z toho istého materiálu aj silné, aj slabé uchytenie svojej siete výsledkom náhody alebo projektu?