V HIROŠIME, na východnom brehu rieky Motojasu, stojí torzo budovy, ktoré zostalo po výbuchu atómovej bomby v roku 1945. Prečo túto budovu za takmer 70 rokov neobnovili?

Táto trojpodlažná murovaná budova bola postavená v roku 1915 a pôvodne slúžila ako priemyselný výstavný palác. Ale 6. augusta 1945 o 8.15 miestneho času sa razom všetko zmenilo. Takmer priamo nad touto budovou, vo výške asi 550 metrov, vybuchla prvá atómová bomba použitá vo vojnovom konflikte. Všetci ľudia v budove okamžite zomreli. Zostalo iba torzo budovy.

Tento objekt bol zakonzervovaný a podľa organizácie UNESCO * má slúžiť ako „chladný, ale mocný symbol najväčšej deštrukčnej sily, akú kedy človek vyrobil“. V roku 1996 bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako Hirošimský pamätník mieru.

Je smutné, že ani takéto pamätníky nezabránili vojnám, často spôsobeným chamtivosťou, nacionalizmom či rasovou, náboženskou alebo kmeňovou neznášanlivosťou. Ale znamená to, že vojny tu budú navždy?

Biblia nás uisťuje, že nie! V Žalme 46:9 o Bohu čítame: „Pôsobí, aby prestali vojny až do najvzdialenejšej končiny zeme. Láme luk a kopiju seká na kusy; vozy páli ohňom.“ Boh okrem toho nahradí ľudské vlády jednou celosvetovou vládou — Božím Kráľovstvom na čele s Ježišom Kristom, o ktorom sa v Biblii píše, že je „Kráľ kráľov“. (Zjavenie 11:15; 19:16)

Potom už nebudú potrebné žiadne pamätníky, ktoré by pripomínali nezmyselnosť vojny. V Izaiášovi 65:17 čítame: „Skoršie veci [ktoré dnes pôsobia bolesť a žiaľ] sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca.“