HONDURAS po španielsky znamená „hlbiny“ a možno práve toto slovo použil Krištof Kolumbus na opis vôd Atlantického oceánu pri pobreží tejto krajiny. Traduje sa, že takto Honduras získal svoje meno.

Pre Hondurasanov je veľmi dôležitá vernosť a vzájomná spolupráca v rodine. Dôležité rozhodnutia — ako napríklad tie, ktoré sa týkajú výdavkov domácnosti alebo vzdelania detí — často robia manželia spoločne.

Väčšina obyvateľov Hondurasu sú mestici, miešanci Európanov a pôvodných obyvateľov. V Hondurase sú ešte stále aj niektoré domorodé kmene, ako napríklad Chortíovia. Ďalší miestni obyvatelia, Garifunovia, majú však iný pôvod.

Garifunovia sú potomkovia Karibov a Afričanov, ktorí žili na ostrove Svätý Vincent. Okolo roku 1797  boli Garifunovia privezení na súostrovie Islas de la Bahía. Neskôr sa usadili pozdĺž karibského pobrežia Strednej Ameriky, odkiaľ sa postupne rozšírili aj do iných častí Strednej a Severnej Ameriky.

Garifunovia majú radi živé tance v rytme bubnov z tvrdého dreva. K miestnej kultúre patria aj tradičné pestrofarebné odevy, rozprávanie príbehov a typické jedlá, ako je napríklad ereba, čo je veľká, tenká placka pripravená z hľuzy kasavy.

V Hondurase je asi 400 zborov Jehovových svedkov. Zhromaždenia sa konajú v španielčine, ale aj v angličtine, v honduraskom posunkovom jazyku, v jazykoch garifuna a miskito a v mandarínskej čínštine.