V posledných desaťročiach sa vo vyspelých krajinách zmenil rodinný život na nepoznanie. Kedysi mali rodičia výchovu detí pevne v rukách a deti ich poslúchali. Dnes to v niektorých rodinách vyzerá presne naopak. Zamyslite sa napríklad nad nasledujúcimi situáciami z bežného života dnešných rodín.

• Mama je so svojím štvorročným synčekom na nákupoch v obchodnom centre. Chlapec zbadá hračku a chce si ju zobrať. Mama sa ho snaží odradiť slovami: „Veď máš doma dosť hračiek, či nie?“ Hneď ako si uvedomí, že nebola dosť pevná, chlapec skríkne: „Ale ja ju chcem!“ Aby sa chlapec od zlosti nehodil na zem — čo v takýchto prípadoch často robí — mama mu hračku napokon kúpi.

• Otec päťročného dievčatka sa rozpráva so svojím priateľom. Dievčatko ich preruší a oznámi: „Mňa to už nebaví. Poďme domov.“ Otec preruší vetu, skloní sa k dcérke a upokojujúcim hlasom povie: „Už len chvíľočku, zlatko — dobre?“

• Dvanásťročný Jakub donesie opäť domov poznámku, lebo kričal na učiteľku. Jakubov otec sa rozhnevá — no nie na Jakuba, ale na učiteľku. „Čo stále tá učiteľka proti tebe má? Budem sa na ňu sťažovať!“

Hoci sú tieto situácie vymyslené, sú veľmi realistické. Poukazujú na častý problém v rodinách — rodičia prehliadajú to, že ich deti sú drzé, podvoľujú sa ich požiadavkám a „chránia“ ich pred následkami zlého správania. Kniha The Narcissism Epidemic (Epidémia narcizmu) uvádza: „Stále častejšie sa stretávame s tým, že rodičia odovzdávajú autoritu do rúk svojich detí. Ešte nedávno deti vedeli, kto je doma pánom — a neboli to ony.“

 Je pravda, že mnohí rodičia sa stále snažia učiť svoje deti správnym hodnotám, a to nielen tým, že im idú príkladom, ale aj tak, že ich s láskou, no pevne naprávajú, keď je to potrebné. No ako sa píše v knihe uvedenej v predchádzajúcom odseku, takýchto rodičov je čoraz menej a „plávajú proti prúdu“.

Ako sa výchova detí dostala do tohto štádia? Prečo sú dnes deti také nevychované?

Niektorí ľudia hovoria, že autorita rodičov začala slabnúť v 60. rokoch minulého storočia, pretože takzvaní odborníci na výchovu detí nabádali rodičov, aby boli pri výchove povoľnejší. Rodičom radili: „Lepšie je byť deťom priateľom ako autoritou.“ „Chváliť je lepšie ako karhať či trestať.“ „Snažte sa deti ‚prichytiť‘ pri dobrom konaní, aby ste ich nemuseli karhať.“ Títo experti odradzovali rodičov od vyrovnanej výchovy, ktorej súčasťou sú pochvaly i karhanie. Naznačovali, že karhanie môže poškodiť krehké detské city a spôsobiť, že sa deti rodičom neskôr odcudzia.

Krátko nato začali títo odborníci vyzdvihovať úlohu sebadôvery detí. Vyzeralo to, akoby sa zrazu našiel dlho hľadaný návod na úspešné rodičovstvo, ktorý znel takto: Robte všetko pre to, aby boli vaše deti na seba hrdé. Samozrejme, je dôležité, aby deti mali zdravú sebaúctu. Ale tento trend nadobudol extrémnu podobu a rodičom bolo odporúčané: „Vyhýbajte sa negatívnym slovám, ako nie alebo zlé.“ „Neustále svojim deťom vštepujte, že sú jedinečné a že sa môžu stať, čímkoľvek budú chcieť.“ Podľa týchto rád bolo dôležitejšie, aby sa dieťa dobre cítilo, než aby sa dobre správalo.

Viacerí pedagógovia sa zhodujú v tom, že spomínaný trend prispel len k tomu, že dnešné deti majú pocit, že majú na všetko nárok, akoby im patril celý svet. Okrem toho podľa knihy Generation Me spôsobil, že mladí sú „chabo pripravení na kritiku a občasný neúspech, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života“.  V knihe bolo citované vyjadrenie istého rodiča, ktorý povedal: „V práci sa vám nebude nikto snažiť zvýšiť sebaúctu... Ak váš šéf nebude spokojný so správou o výsledkoch vašej práce, nepovie: ‚Nevadí, páči sa mi farba papiera, ktorú si zvolil.‘ Keď rodičia vychovávajú svoje deti v súlade s týmto trendom, robia im naozaj medvediu službu.“

Názory ľudí sa neustále menia a s nimi aj pohľad na výchovu detí. Pedagóg Ronald Morrish napísal: „Výchova sa stále mení, a to podľa momentálneho trendu v spoločnosti.“ * Rodičia si musia dávať pozor, aby neboli „zmietaní ako na vlnách a unášaní sem a tam každým vetrom učenia“. (Efezanom 4:14)

Je zrejmé, že súčasná vlna povoľnej výchovy so sebou priniesla mnoho negatívnych následkov. Nielenže oslabila autoritu rodičov, ale spôsobila tiež, že deťom sa nedostáva výchova, ktorú potrebujú, aby sa naučili robiť správne rozhodnutia a mohli kráčať životom so zdravou sebaúctou.

Existuje nejaký lepší návod na výchovu detí?