SUSAN začala mať pochybnosti o Bohu, keď mala sedem rokov. Vtedy jej deväťročnému kamarátovi Alovi diagnostikovali detskú obrnu a napokon mohol dýchať len pomocou železných pľúc. Susan opísala svoje pocity v článku, ktorý bol 6. januára 2013 uverejnený v novinách The New York Times.

Raz po návšteve Ala v nemocnici sa Susan opýtala svojej mamy: „Prečo to Boh tomuto chlapčekovi urobil?“

Mama jej odpovedala: „Kňaz hovorieva, že Boh na to má nejaké dôvody, ale ja neviem aké.“

O dva roky, teda v roku 1954, objavil Jonas Salk vakcínu na detskú obrnu. Susanina mama povedala, že jeho výskum možno viedol Boh.

No Susan jej položila otázku: „Prečo Boh nepomohol doktorom oveľa skôr, aby Al nemusel byť napojený na železné pľúca?“

Susan svoj zážitok z detstva zhodnotila takto: „[Al] zomrel o osem rokov. V tom čase som už bola presvedčenou ateistkou.“

Podobne ako Susan, aj mnohí iní ľudia, ktorí v živote zažili nejakú tragédiu alebo sa stali jej svedkami, začali pochybovať o tom, či Boh existuje, lebo nedostali uspokojujúce odpovede na svoje otázky. Niektorí z nich sa dokonca stali ateistami a úplne zavrhli existenciu Boha.

To však neznamená, že ateisti a skeptici sa nikdy nedostali do kontaktu s náboženstvom. Práve naopak, často je to tak, že skúsenosti, ktoré majú s náboženstvom, ich ešte viac utvrdzujú v tom, že Boh neexistuje. Títo ľudia majú pocit, že náboženstvá nedokázali uspokojujúco zodpovedať závažné otázky života. Aké sú to otázky? Možno vás to prekvapí, ale sú to otázky, ktoré si často kladú aj ľudia, ktorí o sebe hovoria, že veria v Boha. V nasledujúcej časti sa budeme zaoberať tromi otázkami, ktoré by ľudia radi položili Bohu, ak by na to mali príležitosť, a ukážeme si, aké odpovede ponúka Biblia.

Prečo vzniká táto otázka?

Podľa mnohých ľudí by nás mal milujúci Boh ochrániť pred tragédiami.

NA ZAMYSLENIE: Je možné, že niektoré zvyky a tradície ľudí z iných kultúr sa nám môžu zdať zvláštne, ba až šokujúce. A ľahko by sa mohlo stať, že by sme si ich zle vysvetlili. Uveďme si príklad: V našej kultúre môže byť zrakový kontakt ľudí, ktorí sa rozprávajú, prejavom úprimnosti. No v inej kultúre sa to môže považovať za neúctivé. Ale to neznamená, že by sme mali ľudí z inej kultúry odsúdiť. Ide len o to, že ich musíme lepšie spoznať.

Mohlo by sa nám niečo podobné stať v súvislosti s Bohom? Mnoho ľudí dospelo k záveru, že všadeprítomné utrpenie je dôkazom, že Boh neexistuje. Iní však pochopili, prečo to Boh dopúšťa, a sú presvedčení, že Boh existuje.

ČO HOVORÍ BIBLIA: Boh uvažuje a koná inak ako my. (Izaiáš 55:8, 9) A preto sa nám jeho konanie alebo dôvody, prečo určité konanie odkladá, môžu spočiatku zdať zvláštne.

No Biblia od nás nežiada, aby sme prijali také prázdne vyjadrenia ako: „Božie cesty sú nevyspytateľné.“ Práve naopak, povzbudzuje nás k tomu, aby sme Boha lepšie spoznali a pochopili, prečo koná určitým spôsobom. * Dokonca sa môžeme stať Božími priateľmi. (Jakub 4:8)

Prečo vzniká táto otázka?

Mnohí ľudia prišli k záveru, že ak by si Boh cenil úprimnosť, potom by medzi veriacimi nebolo toľko pokrytectva.

NA ZAMYSLENIE: Predstavte si syna, ktorý napriek dobrej výchove svojho otca odíde z domu a stane sa z neho kriminálnik. Hoci otec s jeho voľbou vôbec nesúhlasí, nechá syna urobiť vlastné rozhodnutie. Bolo by podľa vás správne, keby tí, ktorí syna neskôr stretnú, prišli k záveru, že má zlého otca alebo dokonca že nemá otca? Samozrejme, že nie! Podobne je to aj s pokrytectvom v náboženstve — je jednoducho len dôkazom toho, že Boh dal ľuďom možnosť vybrať si, akým smerom sa budú v živote uberať.

ČO HOVORÍ BIBLIA: Boh nenávidí náboženské pokrytectvo. (Jeremiáš 7:29–31; 32:35) Na druhej strane dal ľuďom slobodnú vôľu. Mnohí, ktorí tvrdia, že veria v Boha, sa rozhodli nasledovať náboženské náuky vymyslené ľuďmi a žiť podľa vlastných mravných noriem. (Matúš 15:7–9)

Naproti tomu v náboženstve, ktoré Boh schvaľuje, nie je pokrytectvo. * Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) Táto láska musí byť „bez pokrytectva“. (Rimanom 12:9) Väčšina náboženstiev sa tohto pokynu nedrží. Príkladom je genocída v Rwande v roku 1994. Desaťtisíce ľudí vraždili členov vlastného náboženstva len preto, že patrili k inému kmeňu. No Jehovovi svedkovia sa do tejto masakry nielenže nezapojili, ale mnohí z nich aj riskovali svoj život, aby ochránili svojich spoluveriacich i iných ľudí. Ich nesebecké konanie je dôkazom, že náboženstvo môže byť bez pokrytectva.

Prečo vzniká táto otázka?

Niektorým ľuďom nejde do hlavy, prečo žijeme len 80 alebo 90 rokov. Takýto krátky život im nedáva zmysel.

NA ZAMYSLENIE: Aj mnohí ľudia, ktorí neveria v Boha, si uvedomujú, že za úžasnou zložitosťou, presnosťou a usporiadanosťou sveta okolo nás predsa len musí niekto stáť. Všimli si, že naša Zem, iné planéty a Mesiac sú navrhnuté tak, aby na Zemi mohol existovať život. Chápu, že keby v prírodných zákonoch, ktorými sa riadi vesmír, nastali čo i len nepatrné zmeny, život na Zemi by nebol možný.

ČO HOVORÍ BIBLIA: Relatívne krátka dĺžka ľudského života priviedla mnohých ľudí k presvedčeniu, že Boh nie je. Ale vesmír poskytuje dostatok dôkazov, ktoré svedčia o existencii Stvoriteľa. (Rimanom 1:20) Stvoriteľ vytvoril veci s určitým zámerom a naša existencia s týmto zámerom úzko súvisí. Keď Boh vytvoril ľudí, chcel, aby žili na zemi večne, a tohto zámeru sa nikdy nevzdal. (Žalm 37:11, 29; Izaiáš 55:11)

Hoci existenciu Boha a niektoré jeho vlastnosti môžeme vypozorovať z toho, čo vytvoril, jeho zámer nie. Aby sme tento zámer, a tým aj zmysel našej existencie, mohli spoznať, potrebujeme komunikovať s Bohom. Boh používa ako komunikačný prostriedok Bibliu, v ktorej nám veci vysvetľuje v ľahko zrozumiteľných pojmoch. * Jehovovi svedkovia vás pozývajú, aby ste nezaujato preskúmali odpovede, ktoré Biblia poskytuje na závažné otázky života.