V SOBOTU 25. apríla 2015 otriaslo prevažne hornatou krajinou Nepál, ktorá sa nachádza na sever od Indie, zemetrasenie s magnitúdou 7,8. Postihlo oblasť asi 80 kilometrov severozápadne od hlavného mesta Káthmandu. Pri zemetrasení zahynulo viac ako 8 500 ľudí, čím sa stalo najtragickejšou prírodnou katastrofou zaznamenanou v Nepále. Bolo zničených viac ako pol milióna domov. Väčšina z 2 200 Jehovových svedkov, ktorí žijú v Nepále, býva práve v postihnutej oblasti. Žiaľ, jedna Jehovova svedkyňa a jej dve deti zahynuli.

Michelle, ktorá tiež patrí k Jehovovým svedkom, hovorí: „Keď nastalo zemetrasenie, zbory, ktoré sa nachádzajú v najviac postihnutej oblasti, mali práve zhromaždenie. Ak by bolo v čase, keď sú mnohí doma, vyžiadalo by si určite viac obetí.“ Vďaka čomu prežili tí, ktorí boli na zhromaždení? Jednou z kľúčových vecí bolo to, ako sú postavené sály Kráľovstva.

Moderné sály Kráľovstva sa v Nepále stavajú tak, aby odolali zemetraseniu. Man Bahadur, ktorý je zapojený do výstavby sál Kráľovstva, hovorí: „Často dostávame otázku, prečo kladieme také pevné základy pri takých relatívne malých budovách. Teraz je už jasné, aké to má výhody!“ Po zemetrasení bolo schválené, aby sa sály Kráľovstva využívali aj ako úkryty. Napriek dodatočným otrasom sa tam Jehovovi svedkovia a ich susedia cítili bezpečne.

Kresťanskí starší hneď začali hľadať členov zboru, ktorí boli nezvestní. Jehovova svedkyňa Babita spomína: „Starší dávali záujmy zboru pred svoje vlastné. Veľmi na nás zapôsobilo, keď sme videli ich lásku.“ Deň po zemetrasení navštívili zbory traja členovia výboru pobočky, ktorá dohliada na činnosť Jehovových svedkov v Nepále, spolu s cestujúcimi služobníkmi. Chceli zistiť, čo všetko zbory potrebujú, a podporiť miestnych starších.

Šesť dní po zemetrasení pricestoval do Nepálu Gary Breaux zo svetového ústredia Jehovových svedkov v Spojených štátoch spolu s manželkou Ruby. Brat Reuben, člen výboru pobočky v Nepále, spomína: „Keďže v Káthmandu boli ešte slabšie otrasy a vládol tam zmätok, nevedeli sme, či bude môcť brat Breaux prísť. Ale on bol rozhodnutý, že príde, a naozaj prišiel! Miestni svedkovia si to veľmi cenili.“

Silas, ktorý pracuje v pobočke Jehovových svedkov v Nepále, hovorí: „Hneď ako bolo obnovené telefonické spojenie, telefóny vyzváňali vo dne v noci! Naši bratia a sestry z celého sveta si o nás robili starosti. Hoci niektorí hovorili jazykmi, ktorým sme vôbec nerozumeli, cítili sme ich lásku a ochotu pomôcť.“

 Niekoľko dní po zemetrasení priniesli miestni svedkovia do sál Kráľovstva potraviny. Bol zriadený krízový výbor a čoskoro začala prichádzať materiálna pomoc, a to najmä z Bangladéša, Indie a Japonska. V priebehu pár dní pricestoval zdravotnícky tím svedkov z Európy a začal pracovať v jednej zo sál Kráľovstva. Hneď po príchode sa pustili do práce. Zameriavali sa nielen na fyzický stav obetí zemetrasenia, ale pomáhali im vyrovnať sa aj s citovou traumou, ktorú prežili.

Uttara vyjadrila to, čo cítili viacerí: „Zemetrasenie bolo hrozné. Ale po tom, čo sme prežili, sme si s našou duchovnou rodinou bližší ako kedykoľvek predtým.“ Zemetrasenie neotriaslo láskou, ktorú majú svedkovia k svojmu Bohu Jehovovi, ani láskou, ktorú cítia k sebe navzájom. Dokonca ju ešte posilnilo!