PODOBNE ako fúzonôžky, aj niektoré morské lastúrniky sa dokážu pripevniť ku skalám, drevu alebo trupu lode. No na rozdiel od fúzonôžok, ktoré sa pevne držia na povrchu, tieto morské lastúrniky visia na tenkých vláknach, nazývaných byssové vlákna. Tento spôsob umožňuje väčšiu flexibilitu pri pohybe a hľadaní potravy. No tieto vlákna sa zdajú príliš slabé na to, aby odolali sile morských vĺn. Ako je možné, že lastúrnika udržia a neodplaví ho do mora?

Zamyslite sa nad týmto: Byssové vlákna sú na jednom konci pevné, no na druhom sú mäkké a pružné. Vedci zistili, že presný pomer v týchto vláknach — 80 percent pevného materiálu a 20 percent mäkkého — je rozhodujúci na vytvorenie veľmi silného spojenia. Výsledkom je, že vlákna odolajú veľkej sile morských vĺn.

Profesor Guy Genin sa k výsledkom tohto výskumu vyjadril: „Je to ohromujúce... Výnimočnosť tohto organizmu spočíva v premyslenom štrukturálnom prepojení tejto pružnej časti s pevnou.“ Vedci sú presvedčení, že princíp byssových vlákien môže mať široké využitie, napríklad pri pripevňovaní rôznych prichytávacích zariadení k budovám či k ponorkám, pri spájaní kostí so šľachami a pri zaceľovaní chirurgických rezov. Profesor Herbert Waite z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare v Spojených štátoch uviedol: „Čo sa týka spôsobov prichycovania, príroda je ako nevyčerpateľná pokladnica možností.“

Aký je váš názor? Sú tieto byssové vlákna morských lastúrnikov výsledkom evolúcie alebo projektu?