• Váš syn je drzý, a to má len desať!

• Chce, aby sa k nemu všetci správali ako k niekomu výnimočnému.

Hovoríte si: „Čo sa to s ním stalo? Chcem, aby mal zdravé sebavedomie, ale nie, aby si myslel, že je lepší než všetci ostatní!“

Je možné učiť dieťa pokore tak, aby si zachovalo sebaúctu?

V posledných desaťročiach boli rodičia povzbudzovaní, aby vyhoveli každej túžbe svojich detí, aby ich často chválili, a to aj vtedy, keď neurobili nič také, za čo by si pochvalu zaslúžili, a aby ich čo najmenej karhali a usmerňovali. Mysleli si, že ak sa deti budú cítiť výnimočné, vyrastú z nich ľudia so zdravou sebaúctou. Ale čo to prinieslo? V knihe Generation Me (Generácia ja) sa píše: „Výsledkom takéhoto zdôrazňovania sebaúcty nie je generácia vyrovnaných, šťastných detí, ale armáda malých narcistov.“

Mnohé deti, ktoré odmalička často neopodstatnene chválili, nie sú pripravené na sklamania, kritiku ani na to, že sa im občas niečo nepodarí. Keďže ich viedli k tomu, aby sa zameriavali na svoje túžby, v dospelosti majú problém vytvoriť si trvalé vzťahy. Mnohí preto trpia úzkosťou a depresiami.

Zdravé sebavedomie deti nezískajú tým, že budú stále počúvať, aké sú výnimočné, ale vďaka tomu, že naozaj dokážu niečo dobre urobiť. A na to nestačí, len aby si verili. Potrebujú sa učiť niečo robiť a zlepšovať sa v tom. (Príslovia 22:29) Je tiež dôležité, aby si všímali, čo potrebujú iní. (1. Korinťanom 10:24) To všetko si vyžaduje pokoru.

Chváľte dieťa, keď si to skutočne zaslúži. Keď vaše dieťa dostane dobrú známku z testu, pochváľte ho. A keď dostane zlú známku, neobviňujte automaticky učiteľa. To by vášmu dieťaťu sotva pomohlo naučiť sa pokore. Radšej mu povedzte, čo môže urobiť, aby to nabudúce bolo lepšie. A nezabudnite ho pochváliť vždy, keď sa mu niečo podarí.

Usmernite ho, keď je to potrebné. To neznamená, že máte svoje dieťa kritizovať za každú chybu. (Kolosanom 3:21) Ale keď urobí nejakú závažnú chybu, je potrebné ho usmerniť. To platí, aj keď sa u dieťaťa prejavia nejaké nesprávne sklony. Inak by sa v ňom mohli hlboko zakoreniť.

Predstavte si napríklad, že by vaše dieťa malo sklon vychvaľovať sa. Keby ste ho neusmernili, mohol by sa z neho stať namyslený človek, ktorému sa druhí vyhýbajú. Preto mu vysvetlite, že keď sa niekto vychvaľuje, môže sa strápniť a druhí sa s ním necítia dobre. (Príslovia 27:2) Vysvetlite mu tiež, že vyrovnaný človek nepotrebuje pred druhými rozprávať o svojich schopnostiach. Keď ho budete takto láskavo usmerňovať, naučí sa pokore bez toho, aby utrpela jeho sebaúcta. (Biblická zásada: Matúš 23:12)

Pripravte svoje dieťa na realitu. Keby ste dieťaťu plnili každú jeho túžbu, mohlo by si začať myslieť, že má na to nárok. Preto ak chce niečo, čo si nemôžete dovoliť, vysvetlite mu, prečo je dôležité žiť v rámci svojich možností. Napríklad ak musíte zrušiť nejaký výlet či dovolenku, môžete mu vysvetliť, že takéto sklamania patria k životu, a porozprávať sa s ním o tom, čo vám pomáha vyrovnávať sa s nimi. Lepšie než chrániť dieťa pred každým problémom je pripraviť ho aj na nepríjemné stránky života, ktoré ho čakajú v dospelosti. (Biblická zásada: Príslovia 29:21)

Povzbudzujte dieťa k nesebeckosti. Ukážte mu, aké pravdivé je, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (Skutky 20:35) Môžete si napríklad spolu urobiť zoznam ľudí, ktorí potrebujú pomôcť s nakupovaním či s odvozom alebo ktorým treba niečo opraviť. A potom im choďte pomôcť spolu. Nech dieťa vidí, akú radosť a uspokojenie vám to prináša, keď pomáhate druhým. Tak môžete svoje dieťa naučiť pokore tým najúčinnejším spôsobom — vlastným príkladom. (Biblická zásada: Lukáš 6:38)