Akoby to bolo len včera, keď ste držali svoje dieťatko v náručí. Teraz máte pred sebou dospievajúceho mladého človeka — je to stále ešte dieťa, ale už sa vydáva na cestu k dospelosti.

Ako môžete pomôcť svojmu dieťaťu vyrovnať sa s mätúcim a niekedy veľmi náročným obdobím puberty smerujúcim k sexuálnej zrelosti?

Puberta má u každého iný časový rozvrh. U niekoho sa môže začať už v ôsmich rokoch, u iného v pätnástich. V knihe Letting Go With Love and Confidence sa píše, že „vekové rozpätie normálneho nástupu puberty je pomerne široké“.

Pubertu môžu sprevádzať pocity neistoty. Dospievajúci môžu byť veľmi citliví na to, ako ich vnímajú druhí. Jakub * si spomína: „Začal som sa viac zaoberať tým, ako vyzerám a ako sa správam. Keď som bol v spoločnosti druhých, rozmýšľal som, či ma nepovažujú za čudného.“ Sebadôvera dospievajúcich môže klesnúť pod bod mrazu, zvlášť ak sa objaví akné. Sedemnásťročná Karin hovorí: „Mala som pocit, že moja tvár je stále posiata vyrážkami. Často som plakala a hovorila som si, že som škaredá.“

Deti, ktoré dospievajú skôr, sa stretávajú so špecifickými problémami. Zvlášť to platí u dievčat, lebo keď nadobúdajú ženské tvary, iní si ich môžu doberať. Podľa knihy A Parent’s Guide to the Teen Years „je tiež väčšie riziko, že pritiahnu pozornosť starších chlapcov, ktorí už majú sexuálne skúsenosti“.

Puberta neznamená zrelosť. „Pochabosť je priviazaná na srdci chlapca,“ píše sa v Prísloviach 22:15. Na tom puberta nič nezmení. Mladý človek možno vyzerá dospelo, no ako uvádza kniha You and Your Adolescent, „nehovorí to nič o jeho schopnosti rozumne sa rozhodovať, správať sa zodpovedne, ovládať sa ani o ďalších znakoch zrelosti“.

Hovorte s dieťaťom o puberte, skôr než sa do nej dostane. Porozprávajte sa so svojou dcérou o menštruácii alebo so synom o polúcii (nočný výron semena). Na rozdiel od postupných zmien v puberte menštruácia či polúcia nastane nečakane, a preto môže byť dieťa zmätené alebo dokonca vystrašené. Keď s ním budete hovoriť, buďte pozitívni — vysvetlite mu, že puberta naštartuje proces, pri ktorom sa jeho telo postupne zmení na telo dospelého človeka. (Biblická zásada: Žalm 139:14)

Hovorte s deťmi otvorene. Ján si spomína: „Rodičia sa so mnou rozprávali dosť vyhýbavo. Prial by som si, aby o tom hovorili trocha otvorenejšie.“ Sedemnásťročná Alena sa cítila podobne. Hovorí: „Mama mi pomohla pochopiť, čo sa deje s mojím telom, ale bola by som rada, keby mi pomohla lepšie sa s tým všetkým vyrovnať aj citovo.“ Čo z toho vyplýva? I keď to môže byť chúlostivá téma, hovorte s dieťaťom o všetkých stránkach puberty. (Biblická zásada: Skutky 20:20)

Klaďte správne otázky. Keď chcete prelomiť ľady, spýtajte sa svojho dieťaťa, ako prežívajú pubertu iní. Dcéry by ste sa napríklad mohli opýtať, či sa jej spolužiačky už rozprávali o menštruácii alebo či si deti robia žarty z vyvinutejších dievčat. Syna by ste sa mohli spýtať, či si deti doberajú tých, ktorí zaostávajú vo vývine. Keď dospievajúci začnú hovoriť, ako pubertu prežívajú iní, možno sa rozhovoria aj o sebe. Keď sa vám dieťa otvorí, uplatnite biblickú radu: „Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči.“ (Jakub 1:19)

Pomôžte svojmu dieťaťu rozvíjať si „praktickú múdrosť a schopnosť premýšľať“. (Príslovia 3:21) Puberta, to nie sú len telesné a citové zmeny. Dospievajúci si počas nej rozvíja aj schopnosť logicky premýšľať, ktorá mu pomôže v dospelosti sa dobre rozhodovať. Využite toto obdobie na to, aby ste mu vštepovali správne hodnoty. (Biblická zásada: Hebrejom 5:14)

Nevzdávajte sa. Zdá sa, že veľa mladých sa zdráha hovoriť s rodičmi o puberte. Ale nedajte sa tým pomýliť. Podľa knihy You and Your Adolescent „dospievajúci, ktorý sa tvári, že ho to nezaujíma, nudí, znechucuje alebo sa zdá, akoby ani nepočúval, si môže zapamätať každé slovo“.