Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Enterický nervový systém (ENS vyznačený modrou farbou) je súčasťou tráviaceho systému

Črevný nervový systém — Je to náš „druhý mozog“?

Črevný nervový systém — Je to náš „druhý mozog“?

MÁME naozaj len jeden mozog? Na túto otázku by sme, samozrejme, odpovedali áno. No v našom tele je aj ďalší nervový systém, ktorý má takú rozsiahlu sieť nervových buniek, že ho niektorí vedci nazvali „druhý mozog“. Je to črevný alebo enterický nervový systém (ďalej len ENS) a nachádza sa najmä v brušnej dutine.

Na to, aby sa potrava premenila na energiu, je potrebné skoordinovať v tele veľmi veľa procesov. Preto je dobré, že mozog prenecháva väčšinu kontroly nad trávením systému ENS.

Hoci je ENS oveľa jednoduchší ako mozog, je to nesmierne zložitý systém. U ľudí pozostáva z 200 až 600 miliónov nervových buniek. Táto zložitá sieť neurónov je súčasťou tráviaceho systému. Vedci sú presvedčení, že ak by mal všetky funkcie ENS prebrať mozog, nervové vlákna by boli príliš hrubé. Podľa knihy The Second Brain (Druhý mozog) „je preto bezpečnejšie a výhodnejšie nechať tráviaci systém, aby sa o seba staral sám“.

„CHEMICKÉ LABORATÓRIUM“

Na to, aby telo dokázalo stráviť potravu, musí vytvoriť určitú kombináciu chemických látok. Navyše sa musia vytvoriť v správnom čase a dostať sa na správne miesto. Doktor Gary Mawe opísal tráviaci systém ako „chemické laboratórium“. Je ohromujúce, aké zložité sú chemické procesy v tomto systéme. Napríklad črevná stena je pokrytá špeciálnymi bunkami, ktoré fungujú ako detektory chemických látok alebo chuťové receptory a rozlišujú jednotlivé látky v potrave. Vďaka týmto informáciám dokáže dať ENS podnet na tvorbu tých správnych tráviacich enzýmov. Potrava sa tak rozloží na časti, ktoré telo dokáže prijať. ENS hrá dôležitú úlohu aj pri vyhodnocovaní kyslosti a ďalších chemických vlastností potravy a pri „vyberaní“ vhodných tráviacich enzýmov.

Skúsme si predstaviť tráviaci systém ako nejakú továreň, ktorú z väčšej časti riadi ENS. Tento „druhý mozog“ posúva potravu cez tráviaci systém tak, že riadi sťahy svalov v črevnej stene. ENS mení silu a frekvenciu týchto sťahov tak, aby tento systém fungoval ako dopravníkový pás.

ENS plní aj bezpečnostnú funkciu. V jedle totiž môžu byť rôzne škodlivé baktérie. Preto neprekvapuje, že 70 až 80 percent lymfocytov, ktoré tvoria dôležitú zložku nášho imunitného systému, sa nachádza práve v brušnej dutine. Ak je v jedle veľa škodlivých baktérií, ENS ochráni telo tak, že vyvolá kontrakcie. Vďaka tomu sa toxické látky dostanú z tela von, a to vracaním alebo hnačkou.

DOBRÁ KOMUNIKÁCIA

Hoci to vyzerá tak, že ENS funguje nezávisle od mozgu, tieto dve nervové centrá spolu veľmi dobre komunikujú. ENS má určitú úlohu pri regulácii hormónov, ktoré mozgu dávajú signál, kedy má človek jesť a koľko. Nervové bunky ENS zas vyšlú do mozgu signál, keď je človek najedený, a ak zje príliš veľa, vyvolá to pocit nevoľnosti.

Možno už predtým, ako ste čítali tento článok, ste spozorovali, že váš mozog a tráviaci systém sú úzko prepojené. Všimli ste si napríklad, že keď zjete určité jedlo, zlepší vám to náladu? Vedci sa domnievajú, že sa to deje preto, lebo ENS vysiela do mozgu „signály šťastia“, čo vyvolá reťazovú reakciu, vďaka ktorej sa cítite lepšie. Asi preto sa mnohí ľudia snažia zmierniť stres tak, že si dajú jedlo, ktoré im zlepšuje náladu. Preto vedci skúmajú, či by mohla umelá stimulácia ENS pomôcť pri liečbe depresie.

Ďalší príklad toho, ako spolu komunikuje tráviaci systém a mozog, je pocit, ktorý opisujeme ako „motýle v bruchu“. Tento pocit môže byť výsledkom toho, že ENS presmeruje krv zo žalúdka, keď človek zažíva stres alebo nejaké iné silné emócie. Pri strese môže človek cítiť aj nevoľnosť. Je to preto, že mozog vtedy dáva signál ENS, aby zmenil črevné sťahy. Podľa odborníkov je prepojenie mozgu s črevami zrejme aj základom intuície.

Hoci ENS dokáže vyvolávať takéto pocity, nedokáže myslieť ani robiť rozhodnutia. Teda v skutočnosti to nie je mozog. Nepomôže vám zložiť pieseň, urobiť domácu úlohu ani spravovať účet. Napriek tomu mnohých vedcov udivuje, aký je tento úžasný systém zložitý. A z väčšej časti je pravdepodobne ešte stále neprebádaný. Preto keď si budete nabudúce vychutnávať jedlo, skúste sa zamyslieť nad tým, čo sa vo vašom tele deje — nad všetkým tým vyhodnocovaním a spracovávaním informácií, koordináciou a komunikáciou, ktorá práve prebieha vo vašom tráviacom systéme.