Rosie hovorí: „Mala som sklon príliš sa zaoberať určitými starosťami, takže sa mi zdali horšie, než boli v skutočnosti, a predstavovala som si tie najhoršie možné scenáre.“ Ktoré myšlienky z Biblie jej pomohli? Jedna z nich je v Matúšovi 6:34: „Nikdy nebuďte úzkostliví o nasledujúci deň, lebo nasledujúci deň bude mať svoje vlastné starosti. Každý deň má dosť svojho vlastného zla.“ Rosie povedala, že tieto Ježišove slová jej pomohli, aby si prestala robiť prehnané starosti o to, čo sa môže stať zajtra. Hovorí: „Mala som dosť skutočných problémov, aj bez toho, aby som si pridávala starosti o to, čo sa ešte nestalo a čo sa pravdepodobne ani nikdy nestane.“

Aj Yasmine cítila, že ju ochromujú pocity úzkosti. Hovorí: „Každý týždeň som preplakala niekoľko dní a niekedy som v noci vôbec nemohla spať. Mala som pocit, akoby mi negatívne myšlienky rozožierali vnútro.“ Čo jej pomohlo? Slová z 1. Petra 5:7: „Uvrhnite naňho [na Boha] všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ Yasmine rozpráva: „Stále som sa modlila k Jehovovi a on moje modlitby vypočul. Cítila som, akoby mi z pliec sňal ťažké bremeno. Z času na čas sa mi negatívne myšlienky znova objavia v mysli, ale teraz viem, ako proti nim bojovať.“

Isabella hovorí: „Myslím si, že sklon odkladať veci na neskôr je dedičný, lebo aj môj otec to robí. Často odsúvam dôležité veci na neskôr len preto, aby som nemusela nič robiť a mohla len tak oddychovať alebo pozerať televízor. Je to naozaj zlozvyk, lebo nakoniec človek cíti ešte väčší stres a prácu neurobí dobre.“ Zásada, ktorá jej pomohla, je zapísaná v 2. Timotejovi 2:15: „Vynasnaž sa, aby si sa predstavil Bohu ako schválený, ako robotník, ktorý sa nemá za čo hanbiť.“ Isabella hovorí: „Nechcela som, aby sa Jehova musel hanbiť za moju prácu, a to len preto, že stále odkladám povinnosti na neskôr.“ To jej pomohlo urobiť pokrok.

Podobne sa vyjadrila aj Kelsey: „Dokončenie projektu som si vždy nechávala na poslednú chvíľu. Potom som často plakala, celé noci som nespala a robila si starosti, ako to dopadne. Samozrejme, vôbec mi to neprospievalo.“ Pomohla jej zásada z Prísloví 13:16: „Rozvážny človek múdro koná všetko, ale hlupák vo všetkom prejavuje svoju hlúposť.“ (Jeruzalemská Biblia) Vysvetľuje, čo sa z toho naučila: „Je múdre uvažovať prakticky a plánovať dopredu. Teraz mám stále na stole diár, do ktorého si zapisujem, čo všetko potrebujem v najbližšom čase urobiť. Takýto plán mi pomáha, aby som si nenechávala veci na poslednú chvíľu.“

Kirsten rozpráva: „Manžel ma opustil a nechal ma samu so štyrmi malými deťmi.“ Aké biblické zásady jej pomohli v tejto ťažkej situácii? V Prísloviach 17:17 sa píše: „Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne.“ Kirsten hľadala pomoc u ľudí, ktorí tak ako ona uctievajú Jehovu. Hovorí: „Priatelia mi veľmi pomáhali. Niektorí mi nechali pri dverách potraviny a kvety. Trikrát som sa musela s deťmi presťahovať a vždy mi prišlo pomôcť veľa priateľov. Jeden brat zo zboru mi pomohol nájsť si prácu. Moji priatelia vždy stáli pri mne, keď som to potrebovala.“

Aj Sophia, ktorá už bola spomenutá, bojovala s osamelosťou. Spomína, ako sa cítila po všetkých tých stratách, ktoré zažila: „Mala som pocit, akoby ma vyhodili z obchodu s názvom ‚život‘, akoby som sa ocitla pred výkladom a mohla sa iba pozerať na tých, ktorí tam žijú. Bola som veľmi osamelá.“ Jeden z biblických veršov, ktoré jej pomohli, je Žalm 68:7, * kde sa píše: „Boh pripravuje domov osamelým.“ (Slovenský ekumenický preklad) Sophia hovorí: „Pochopila som, že Boh nám ponúka obrazný, duchovný domov, miesto skutočného bezpečia, kde získavame vrúcne vzťahy s ďalšími, ktorí milujú Jehovu. No vedela som, že si nemôžem vytvoriť blízke putá s inými, ak si najprv nevytvorím bližší vzťah s Jehovom. V tom mi pomohol Žalm 37:4, kde sa píše: ‚Maj najväčšie potešenie v Jehovovi a on ti dá, čo si žiada tvoje srdce.‘“

Sophia to uzatvára takto: „Uvedomila som si, že si potrebujem ešte viac posilniť vzťah k Jehovovi. On je tým najlepším Priateľom. Napísala som si tiež, čo všetko môžem robiť s ľuďmi, ktorí tiež milujú Jehovu, aby som si s nimi vytvorila pevnejšie putá. Naučila som sa vidieť v druhých to dobré a správať sa k nim tak, akoby som videla iba to.“

Samozrejme, naši priatelia, ktorí slúžia Bohu, sú nedokonalí. Jehovovi svedkovia zápasia s rovnakými problémami ako všetci ostatní. Učenie Biblie však ľudí motivuje, aby druhým pomáhali vždy, keď je to možné. Je dobré mať takýchto priateľov. No môžu nám biblické zásady pomôcť aj s problémami, ktoré sa dnes nedajú vyriešiť? Napríklad keď trpíme chronickou chorobou alebo keď žialime nad stratou blízkeho človeka?