Rose hovorí: „Mám genetickú poruchu, ktorá mi spôsobuje neustálu silnú bolesť. Veľmi mi to sťažuje život.“ Jednou z vecí, ktoré ju najviac trápili, je to, že sa niekedy nedokázala sústrediť na štúdium Biblie a na duchovné veci. No veľmi jej pomohli Ježišove slová zapísané v Matúšovi 19:26: „U Boha je všetko možné.“ Rose zistila, že je viac spôsobov, ako sa dá študovať. Keďže niekedy pre bolesť nedokázala čítať, začala počúvať nahrávky Biblie a biblických publikácií. * „Neviem, ako by som si bez takýchto možností udržala silnú vieru a blízky vzťah k Bohu.“

Keď je Rose skľúčená, pretože nemôže robiť to, čo kedysi, utešujú ju slová z 2. Korinťanom 8:12, kde sa píše: „Ak je najprv ochota, je zvlášť prijateľná podľa toho, čo kto má, nie podľa toho, čo nemá.“ Tieto slová jej pripomínajú, že Boh si cení, keď robí to, čo môže, a nevyžaduje od nej viac, ako dokáže urobiť.

Sophia spomenutá v predchádzajúcich článkoch spomína, ako sa cítila po smrti svojej 18-ročnej dcéry: „Cítila som takú hroznú bolesť, že som si  nevedela predstaviť, ako budem ďalej žiť. Nič už nebolo ako predtým.“ Utešili ju slová zo Žalmu 94:19: „Keď mi vo vnútri pribudlo mojich znepokojujúcich myšlienok, tvoje prejavy útechy poláskali moju dušu.“ Hovorí: „Modlila som sa k Jehovovi, aby mi pomohol nájsť niečo, čo by mohlo zmierniť moju bolesť.“

Sophia sa potom začala viac venovať pomoci druhým. O nejaký čas samu seba prirovnala k pastelke, ktorá aj keď je zlomená, stále sa ňou dá vyfarbovať. Aj ona sa cítila zlomená, ale zistila, že napriek tomu dokáže pomáhať druhým. Hovorí: „Uvedomila som si, že keď ľudí, s ktorými študujem Bibliu, utešujem biblickými myšlienkami a učím ich pozerať sa na veci biblickým spôsobom, Jehova tým zároveň utešuje mňa.“ Sophia si tiež urobila zoznam biblických postáv, ktoré prežívali veľký žiaľ. Povedala, že všetci mali spoločné to, že sa veľa modlili. A pochopila aj to, že nemôže čakať odpovede na svoje modlitby, pokiaľ neotvorí Bibliu.

Štúdium Biblie naučilo Sophiu ešte niečo — aby sa zameriavala na budúcnosť, a nie na minulosť. Utešuje ju nádej, o ktorej sa píše v Skutkoch 24:15: „Nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ Sophia je presvedčená, že Jehova jej dcéru vzkriesi. Hovorí: „Predstavujem si, ako sa v budúcnosti stretnem s mojou dcérou. Naše najbližšie stretnutie je už naplánované, akoby bolo zapísané v kalendári môjho nebeského Otca. Vidím nás dve, ako spolu sedíme v záhrade. Vidím ju tam tak jasne, ako som ju videla v deň, keď sa narodila.“