„Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté.“ (Matúš 6:7)

Jehova nechce, aby sme opakovali naučené modlitby alebo ich čítali z modlitebnej knižky. Chce, aby sme hovorili zo srdca. Čo by ste si mysleli o priateľovi, ktorý by vám každý deň recitoval tie isté slová? Dobrí priatelia sú otvorení a úprimní. Keď sa modlíme vlastnými slovami, hovoríme nášmu nebeskému Otcovi niečo osobné.

„Keď prosíte, nedostávate, lebo prosíte na zlý účel.“ (Jakub 4:3)

Určite by sme nečakali, že Boh vypočuje naše modlitby, ak by sme žiadali o veci, ktoré sa mu nepáčia. Napríklad vypočul by prosbu človeka, ktorý hrá hazardné hry a želá si šťastie v hre? Boh nás predsa jasne varuje pred chamtivosťou a poverčivou vierou v šťastie. (Izaiáš 65:11; Lukáš 12:15) Určite by bolo nelogické očakávať, že vypočuje také modlitby. Keď chceme, aby Boh naše modlitby vypočul, to, o čo ho prosíme, musí byť v súlade s tým, čo nám hovorí v Biblii.

 „Ak niekto nechce poslúchať zákon – i jeho modlitba je odporná.“ (Príslovia 28:9)

V biblických časoch Boh nevypočúval tých, ktorí porušovali jeho spravodlivé zákony. (Izaiáš 1:15, 16) A to sa nezmenilo. (Malachiáš 3:6) Ak chceme, aby Boh vypočul naše modlitby, musíme sa snažiť konať v súlade s jeho zákonmi. No čo ak sme v minulosti urobili niečo nesprávne? Znamená to, že Jehova nás už nikdy nevypočuje? Určite nie! Boh nám s láskou odpustí, ak sa obrátime a snažíme sa žiť tak, aby sme sa mu páčili. (Skutky 3:19)