Jozef, tesár z Nazareta, bol adoptívnym otcom Ježiša. Ale kto bol otcom Jozefa? V Ježišovom rodokmeni v Matúšovom evanjeliu sa píše, že jeho otcom bol Jakob, zatiaľ čo Lukáš vo svojom evanjeliu uvádza, že Jozef bol „synom Héliho“. Ako možno vysvetliť tento zdanlivý rozpor? (Lukáš 3:23; Matúš 1:16)

Matúš vo svojej správe píše: „Jakob sa stal otcom Jozefa.“ Použil tu grécky výraz, ktorý jednoznačne označuje Jakoba ako Jozefovho biologického otca. Je zrejmé, že Matúš uvádza rodovú líniu, ktorá dokazuje, že Jozef je potomkom kráľa Dávida, a teda potvrdzuje zákonné právo Jozefovho adoptívneho syna Ježiša na Dávidov trón.

V Lukášovom evanjeliu zas čítame, že Jozef bol synom Héliho. Výraz „syn“, ktorý je použitý na tomto mieste, možno preložiť aj ako „zať“. Podobný prípad je aj v Lukášovi 3:27, kde je Šealtiel, ktorý bol v skutočnosti synom Jekonjaha, uvedený ako „syn Nereiho“. (1. Paralipomenon 3:17; Matúš 1:12) Šealtiel sa pravdepodobne oženil s Nereiho dcérou, ktorej meno nepoznáme, takže sa stal jeho zaťom. V tom istom zmysle bol Jozef považovaný za „syna“ Héliho, lebo sa oženil s Héliho dcérou Máriou. Z toho vyplýva, že Lukáš zostavil Ježišov rodokmeň „podľa tela“, čiže cez jeho biologickú matku Máriu. (Rimanom 1:3) Biblia poskytuje oba Ježišove rodokmene, cez otca i cez matku, a oba sú užitočné.

V staroveku sa na výrobu textílií na Blízkom východe bežne používala ovčia vlna a kozia či ťavia srsť. Najpoužívanejšia bola vlna. V Biblii sa často spomínajú ovce, strihanie oviec či vlnené odevy. (1. Samuelova 25:2; 2. Kráľov 3:4; Jób 31:20) Na výrobu plátna sa používal ľan, ktorý sa pestoval v Egypte a v Izraeli. (1. Mojžišova 41:42; Jozua 2:6) I keď v biblických časoch Izraeliti zrejme nepestovali bavlnu, v Biblii je zmienka, že sa používala v Perzii. (Ester 1:6) Hodváb bol veľmi drahý a pravdepodobne ho dovážali iba obchodné karavány z Ďalekého východu. (Zjavenie 18:11, 12)

Podľa knihy Jesus and His World (Ježiš a svet v jeho dobe) bola „vlna dostupná v širokej škále prírodných farieb, s rôznymi odtieňmi od jasnobielej až po tmavohnedú“. Okrem toho sa vlna často farbila. Drahé purpurové farbivo sa získavalo z morských mäkkýšov. Na výrobu červeného, žltého, modrého a čierneho farbiva sa používali rôzne druhy rastlín, koreňov, listov a hmyzu.