TIETO slová kráľa Šalamúna, ktorý žil v staroveku, veľmi dobre vystihujú to, po čom ľudia túžia. Už celé stáročia hľadajú niečo, čo by im predĺžilo život. Je veľa príbehov a legiend o tom, ako sa snažili odhaliť tajomstvo dlhovekosti.

Príkladom je sumerský kráľ Gilgameš, o ktorom vzniklo veľa legiend. Jedna z nich, známa ako Epos o Gilgamešovi, opisuje, ako sa vydal na nebezpečnú cestu, aby získal nesmrteľnosť. No nepodarilo sa mu to.

Vo štvrtom storočí pred n. l. sa čínski alchymisti pokúšali vyrobiť elixír života. Verili, že vďaka nemu dokážu predĺžiť život. No ich „zázračný nápoj“ obsahoval ortuť a malé množstvo arzénu. Tento nápoj údajne pripravil o život viacerých čínskych cisárov. A v stredoveku niektorí európski alchymisti robili pokusy so zlatom, pretože chceli dosiahnuť, aby bolo stráviteľné. Verili, že jeho antikorózne vlastnosti by mohli predĺžiť ľudský život.

Dnes sa vedci z oblasti biológie a genetiky pokúšajú zistiť, prečo starneme. Z toho vidieť, že ľudia stále dúfajú, že raz nájdu niečo, čo by ich zachránilo pred starnutím a smrťou.

Vedci, ktorí skúmajú ľudské bunky, vypracovali viac ako 300 rôznych teórií o tom, prečo starneme a zomierame. Molekulárni biológovia robili pokusy na laboratórnych zvieratách a aj s ľudskými bunkami. V posledných rokoch sa im podarilo manipuláciou s génmi a proteínmi spomaliť proces starnutia. Preto niektorí bohatí ľudia finančne podporujú výskum, ktorý má odhaliť, prečo ľudia zomierajú. Čo tento výskum doteraz ukázal?

Snahy o spomalenie starnutia. Niektorí biológovia sú presvedčení, že hlavná príčina starnutia je skrytá v telomérach, v koncových častiach našich chromozómov. Teloméry chránia genetickú informáciu v našich bunkách pri ich delení. No pri každom delení sa teloméry skracujú. Nakoniec sa bunky prestanú deliť a začne sa proces starnutia.

V roku 2009 laureátka Nobelovej ceny Elizabeth Blackburnová a jej tím identifikovali enzým, ktorý spomaľuje skracovanie telomér, a tým aj starnutie buniek. No vo svojej správe uznávajú,  že aj keby sa teloméry neskracovali, nemalo by to výrazný vplyv na priemernú dĺžku ľudského života.

Preprogramovanie buniek je ďalší spôsob, ako spomaliť starnutie. Keď naše bunky zostarnú natoľko, že sa už nedokážu deliť, môžu odoslať nesprávne signály do najbližších buniek imunitného systému. To môže spôsobiť zápal, chronickú bolesť alebo chorobu. Francúzski vedci nedávno preprogramovali bunky, ktoré odobrali starým ľuďom (niektorí z nich mali viac ako sto rokov). Vedúci vedeckého tímu, molekulárny biológ Jean-Marc Lemaître, vyhlásil, že ich výskum dokázal, že je možné „zvrátiť starnutie“ buniek.

Nie všetci vedci sa zhodujú, že takýmito spôsobmi je možné výrazne predĺžiť ľudský život. Je pravda, že dĺžka života sa od 19. storočia predĺžila. Ale je to hlavne vďaka lepšej hygiene a prevencii nákazlivých ochorení, ako aj vďaka antibiotikám a očkovaniu. Niektorí genetici sú presvedčení, že dĺžka ľudského života viac-menej dosiahla svoje maximum.

Asi pred 3 500 rokmi biblický pisateľ Mojžiš napísal: „Dní našich rokov je sedemdesiat rokov; a ak je ich v dôsledku zvláštnej sily osemdesiat rokov, predsa sa pridŕžajú ťažkostí a vecí, ktoré škodia; veď sa to istotne rýchle pomíňa.“ (Žalm 90:10) Napriek všetkým snahám sa dĺžka ľudského života od čias Mojžiša v podstate nezmenila.

Na druhej strane, niektoré živočíchy, ako napríklad jeden druh morskej ježovky alebo lastúrnik arktika islandská, sa môžu dožiť viac ako 200 rokov. A stromy, ako sekvojovec mamutí, môžu žiť tisíce rokov. Keď si to porovnáme s tým, koľko rokov sa dožívajú ľudia, možno sa pýtame: Naozaj je 70 či 80 rokov života všetko, čo môžeme očakávať?