1. Opíš udalosti, ktoré sa odohrali pri zničení Jeruzalema.

V ROKU 607 pred n. l. zaútočila na Jeruzalem obrovská babylonská armáda pod vedením kráľa Nebukadnesara II. (Nabuchodonozora). Krviprelievanie, ktoré nastalo pri dobývaní mesta, Biblia opisuje týmito slovami: „[Nabuchodonozor] pozabíjal ich mladých mužov mečom, a nepociťoval súcit s mladým mužom alebo pannou, starým alebo neduživým... A spálil dom pravého Boha a strhol múr Jeruzalema; a všetky jeho obytné veže spálili ohňom, a tiež všetky jeho žiadúce veci, takže spôsobil skazu.“ ​(2. Par. 36:17, 19)

2. Pred čím Jehova varoval Židov a čo mali zažiť?

² Obyvatelia Jeruzalema však nemali byť zničením mesta prekvapení. Boží proroci už celé roky varovali Židov, že ak budú naďalej prehliadať Boží Zákon, budú vydaní do rúk Babylončanov. Mnohí padnú ostrím meča a tí, ktorí prežijú, pravdepodobne strávia zvyšok života v babylonskom zajatí. (Jer. 15:2) Aký život ich tam čakal? Mali aj kresťania zažiť zajatie, ktoré by bolo paralelou zajatia Židov v Babylone? A ak áno, kedy?

3. Ako sa život Izraelitov v babylonskom zajatí odlišoval od egyptského otroctva?

³ Všetky predpovede prorokov sa presne splnili. Jehova prostredníctvom Jeremiáša radil Židom, aby sa v zajatí s novou situáciou zmierili a využili ju čo najlepšie. Povedal im: „Stavajte [v Babylone] domy a obývajte ich a vysádzajte záhrady a jedzte ich ovocie. Hľadajte tiež pokoj mesta, do ktorého som vás nechal ísť do vyhnanstva, a modlite sa zaň k Jehovovi, veď v jeho pokoji bude pokoj aj pre vás.“ ​(Jer. 29:5, 7) Tí, ktorí sa riadili touto radou, viedli relatívne normálny život. Babylončania im dovolili, aby si do určitej miery sami riadili svoje záležitosti. Mohli dokonca voľne cestovať po krajine. Babylon bol starovekým obchodným centrom a z dokumentov objavených pri vykopávkach vyplýva, že mnohí Židia sa tam naučili obchodovať. Iní sa zase stali zručnými remeselníkmi. Niektorí tam dokonca zbohatli. Vyhnanstvo v Babylone sa teda veľmi líšilo od egyptského otroctva, ktoré Izraeliti zažili pred stáročiami. (Prečítajte 2. Mojžišovu 2:23–25.)

4. a) Kto znášal vyhnanstvo spolu s nevernými Židmi? b) Prečo bolo nemožné, aby verní Židia dodržiavali v zajatí všetko, čo vyžadoval Zákon?

⁴ Hoci boli Židia v zajatí, po hmotnej stránke mali všetko potrebné. Ale ako to vyzeralo s ich duchovným životom? Jehovov chrám a oltár boli zničené a kňazská služba sa vôbec nevykonávala. Medzi vyhnancami boli aj verní Boží služobníci, ktorí neurobili nič, za čo by si zaslúžili odísť do zajatia, ale museli znášať utrpenie spolu s ostatnými. No robili, čo mohli, aby dodržiavali Boží Zákon. Napríklad Daniel a jeho traja spoločníci, Sadrach, Mézach a Abednego, odmietali jedlo, ktoré mali Židia zakázané. A vieme aj to, že Daniel sa pravidelne modlil k Bohu. (Dan. 1:8; 6:10) Pod nadvládou pohanského národa však bolo nemožné, aby verní Židia dodržiavali všetko, čo vyžadoval Zákon.

5. Aký sľub dal Jehova svojmu ľudu a prečo to bolo pozoruhodné?

⁵ Mali Izraeliti vôbec vyhliadku, že raz budú môcť uctievať Boha v súlade so všetkými jeho požiadavkami? V čase ich zajatia sa to zdalo nemožné. Babylončania totiž nikdy neprepúšťali svojich zajatcov. No pre Jehovu to nebola žiadna prekážka. Sľúbil, že jeho ľud bude vyslobodený, a tak sa aj stalo. Božie sľuby nikdy nezlyhajú. (Iz. 55:11)

6., 7. Prečo je potrebné upraviť naše porozumenie týkajúce sa zajatia Božieho ľudu vo Veľkom Babylone?

⁶ Zažili kresťania niečo podobné, ako bolo babylonské zajatie? Tento časopis mnoho rokov vysvetľoval, že Boží novodobí služobníci sa dostali do zajatia Veľkého Babylona v roku 1918 a prepustení boli z neho v roku 1919. V tomto a nasledujúcom článku budeme hovoriť o dôvodoch, prečo je potrebné upraviť naše porozumenie v tejto veci.

⁷ Zamyslime sa: Veľký Babylon je svetová ríša falošného náboženstva. Ak by sa mal Boží ľud dostať do zajatia Veľkého Babylona v roku 1918, musel by byť v tom čase nejakým spôsobom zotročený falošným náboženstvom.  Zo skutočností však vyplýva, že v desaťročiach pred prvou svetovou vojnou sa Boží pomazaní služobníci už vyslobodzovali z otroctva Veľkého Babylona. Nestávali sa teda jeho zajatcami. Je pravda, že pomazaní boli počas prvej svetovej vojny prenasledovaní. No súženie, ktoré zažívali, im nespôsoboval Veľký Babylon, ale hlavne vládne autority. Preto je nepravdepodobné, že Jehovov ľud sa dostal do zajatia Veľkého Babylona v roku 1918.

8. Vysvetli, k čomu došlo po smrti apoštolov. (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁸ Na Letnice roku 33 n. l. boli tisíce Židov a prozelytov pomazaní svätým duchom. Títo kresťania sa stali „vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom pre zvláštne vlastníctvo“. (Prečítajte 1. Petra 2:9, 10.) Kým žili apoštoli, zbory Božieho ľudu boli pod ich starostlivým dohľadom. Avšak najmä po ich smrti povstali muži, ktorí hovorili „prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov“. (Sk. 20:30; 2. Tes. 2:6–8) Mnohí z nich mali v zbore zodpovedné postavenie, lebo slúžili ako dozorcovia a neskôr ako „biskupi“. Začali tvoriť triedu duchovenstva, hoci Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Vy všetci ste bratia.“ ​(Mat. 23:8) Títo vplyvní muži obdivovali filozofov Aristotela a Platóna a namiesto čistého učenia Božieho Slova začali vyučovať falošné náboženské náuky.

9. Porozprávaj, ako odpadlícke kresťanstvo získalo podporu Rímskej ríše a k čomu to viedlo.

⁹ Táto odpadlícka forma kresťanstva bola neskôr zákonne uznaná. V roku 313 n. l. sa o to postaral rímsky cisár Konštantín, ktorý bol pohan. Odvtedy cirkev a štát úzko spolupracujú. Konštantín napríklad krátko po Nicejskom koncile, na ktorom bol prítomný, poslal do vyhnanstva kňaza Ariusa, pretože nesúhlasil s názorom, že Ježiš je Boh. Za vlády cisára Teodosiusa I. (379 – 395 n. l.) sa katolícka cirkev, znečistená forma kresťanstva, stala oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše. Historici hovoria, že v štvrtom storočí sa pohanský Rím stal „kresťanským“. Pravda je taká, že odpadlícke kresťanstvo sa vtedy pripojilo k pohanským náboženstvám Rímskej ríše a stalo sa súčasťou Veľkého Babylona. Napriek tomu existovala malá skupina pomazaných kresťanov podobných pšenici, ktorí robili, čo mohli, aby uctievali Boha. Ich hlas však nikto nepočúval. (Prečítajte Matúša 13:24, 25, 37–39.) Boli skutočne v babylonskom zajatí!

10. Prečo niektorí ľudia začali spochybňovať učenie cirkvi?

¹⁰ Počas prvých storočí nášho letopočtu ešte mnohí ľudia rozumeli gréčtine a latinčine a v týchto jazykoch si mohli čítať Bibliu. Mali tak možnosť porovnať učenie Božieho Slova s cirkevnými dogmami. Na základe toho niektorí z nich odmietli prijať nebiblické učenie cirkvi. Avšak vyjadriť taký názor na verejnosti bolo nebezpečné, dokonca ich to mohlo stáť život.

11. Prečo si Bibliu nemohli čítať všetci ľudia?

¹¹ Časom gréčtinou a latinčinou hovorila už len hŕstka ľudí a cirkev marila akékoľvek snahy prekladať Božie Slovo do bežných jazykov. To viedlo  k tomu, že Bibliu si mohlo čítať len duchovenstvo a pár vzdelaných ľudí. Ale ani všetci členovia duchovenstva nevedeli dobre čítať a písať. Každý, kto nesúhlasil s cirkevným učením, bol prísne potrestaný. Pomazaní Boží služobníci sa museli stretávať tajne a v malých skupinách, no niekedy nebolo možné ani to. Podobne ako kňazstvo v babylonskom zajatí v staroveku, ani teraz nemohlo pomazané „kráľovské kňazstvo“ slúžiť organizovaným spôsobom. Veľký Babylon držal ľudí v pevnom zovretí.

12., 13. Aké dva činitele prispeli k tomu, že ľudia už neboli v takom pevnom zovretí Veľkého Babylona ako predtým? Vysvetli to.

¹² Mali praví kresťania vyhliadku, že raz budú môcť uctievať Boha slobodne a spôsobom, ktorý schvaľuje? Áno! Tmou začali prenikať záblesky duchovného svetla. Umožnili to najmä dva dôležité činitele. Prvým bol vynález kníhtlače metódou pohyblivých písmen v polovici 15. storočia. Kým sa táto metóda začala používať v západnom svete, Biblia sa musela odpisovať ručne, čo si vyžadovalo veľkú precíznosť. Jej kópie boli vzácne a drahé. Hovorí sa, že na odpísanie Biblie potreboval aj skúsený odpisovač až desať mesiacov. Okrem toho pergamen, na ktorý sa Biblia odpisovala, bol veľmi drahý. No použitie kníhtlače a papiera bolo oveľa efektívnejšie. Zručný tlačiar mohol vyprodukovať až 1 300 strán denne.

¹³ Druhým významným činiteľom bolo prekladanie Božieho Slova do jazyka bežných ľudí začiatkom 16. storočia.  Mnohí odvážni prekladatelia riskovali pri tejto práci svoj život. Cirkev bola zdesená. Prečo? Biblia sa totiž v rukách bohabojných mužov a žien mohla stať nebezpečnou zbraňou — alebo si to cirkevní vodcovia aspoň mysleli. Keď sa Biblia nakoniec stala dostupnou, ľudia si ju začali čítať a kládli si otázky: Kde sa v Božom Slove hovorí o očistci, o zádušných omšiach, za ktoré navyše treba platiť, alebo o pápežovi a kardináloch? Cirkev považovala takéto otázky za bezočivosť. Ako sa obyčajní ľudia opovažujú spochybňovať jej vodcov?! Prešla teda do protiútoku. Mnohí muži a ženy boli označení za kacírov, pretože odmietali jej učenie, ktoré bolo často založené na pohanských filozofiách Aristotela a Platóna — mužov žijúcich ešte pred narodením Ježiša Krista. Cirkev vynášala rozsudky smrti a štát ich vykonával. Cieľom bolo odradiť ľudí od čítania Biblie a od spochybňovania cirkvi. Vo väčšine prípadov sa to podarilo. Ale niekoľko odvážnych jednotlivcov sa nedalo zastrašiť Veľkým Babylonom. Našli biblickú pravdu a chceli sa o nej dozvedieť viac. To bol prvý krok, ktorý neskôr viedol k oslobodeniu z pút falošného náboženstva.

14. a) Čo prispelo k tomu, že ľudia mohli koncom 19. storočia získať lepšie porozumenie Biblie? b) Opíš, ako brat Russell hľadal pravdu.

¹⁴ Mnohí, ktorí boli smädní po biblickej pravde, utiekli do krajín, kde vplyv katolíckej cirkvi nebol taký silný. Chceli si čítať a študovať Božie Slovo a rozprávať sa o ňom bez toho, aby im niekto prikazoval, čo si majú myslieť. Jednou z týchto krajín boli Spojené štáty. Tam začal v roku 1870 systematicky študovať Bibliu aj Charles Taze Russell spolu s niekoľkými spoločníkmi. Najprv sa snažil zistiť, ktoré náboženstvo učí pravdu. Starostlivo porovnal učenie mnohých náboženských skupín vrátane tých nekresťanských s tým, čo hovorí Biblia. Čoskoro si uvedomil, že ani jedno náboženstvo nie je v úplnom súlade s Božím Slovom. Pri jednej príležitosti sa stretol s duchovnými viacerých cirkví v nádeji, že títo muži prijmú pravdu, ktorú on a jeho spoločníci spoznali z Biblie, a že ju budú vyučovať vo svojich zboroch. Oni však o to nemali záujem. Bádatelia Biblie si vtedy museli uvedomiť, že nemôžu mať nič spoločné s tými, ktorí sa rozhodli držať falošného náboženstva. (Prečítajte 2. Korinťanom 6:14.)

15. a) Kedy sa kresťania dostali do zajatia Veľkého Babylona? b) Aké otázky si zodpovieme v nasledujúcom článku?

¹⁵ Ukázali sme si, že praví kresťania sa dostali do zajatia Veľkého Babylona krátko po smrti posledného z apoštolov. Vznikajú však viaceré otázky: Existujú aj ďalšie dôkazy, že v desaťročiach pred rokom 1914 sa pomazaní vymaňovali z otroctva Veľkého Babylona? Stratili Jehovovu priazeň, keď počas prvej svetovej vojny spomalili vo zvestovateľskej činnosti? Porušili vtedy niektorí z našich bratov kresťanskú neutralitu a znepáčili sa preto Jehovovi? A nakoniec, ak boli kresťania v zajatí falošného náboženstva od druhého storočia, kedy boli z neho vyslobodení? To sú určite vhodné otázky. Odpovede sa dozvieme v nasledujúcom článku.