Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte“

„Deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte“

„Ak máte pre ľud nejaké slovo povzbudenia, povedzte ho.“ ​(SK. 13:15)

PIESNE: 121, 45

1., 2. Vysvetli, prečo je povzbudzovanie dôležité.

„RODIČIA ma skoro nikdy nepovzbudzujú, zato kritizovať ma kritizujú často. A slovami ma dokážu poriadne zraniť,“ hovorí 18-ročná Cristina. [1] „Hovoria mi, že sa správam ako decko, že zo mňa nikdy nič nebude a že som tučná. Často pre to plačem, a keď nemusím, nerozprávam sa s nimi. Myslím si, že som celkom nanič.“ Aký ťažký môže byť život bez povzbudenia!

Na druhej strane povzbudením sa dá dosiahnuť veľmi veľa. Rubén hovorí: „Veľa rokov som trpel pocitom menejcennosti. Ale raz som bol v službe s istým starším a ten si všimol, že mám ťažký deň. Keď som mu hovoril, čo ma ťaží, súcitne ma počúval. Potom mi pripomenul, čo dobré robím. Pripomenul mi aj Ježišove slová, že každý z nás je cennejší ako mnoho vrabcov. Na ten verš si často spomínam a dodnes ma hreje pri srdci. To, čo mi ten starší povedal, mi veľmi pomohlo.“ ​(Mat. 10:31)

3. a) Čo o povzbudzovaní povedal apoštol Pavol? b) Nad čím pouvažujeme v tomto článku?

To, že sa v Biblii zdôrazňuje, aké dôležité je povzbudzovať druhých, by nás nemalo prekvapovať. Apoštol Pavol napísal hebrejským kresťanom toto: „Dajte si pozor, bratia, aby sa v niekom z vás niekedy nevyvinulo zlé srdce bez viery tým, že by sa odvrátil od živého Boha; ďalej sa však každý deň navzájom nabádajte [„deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte“, Katolícky preklad]... aby sa nikto z vás nezatvrdil klamlivou mocou hriechu.“ ​(Hebr. 3:12, 13) Závažnosť rady povzbudzovať sa navzájom ľahko chápeme, ak si pamätáme, ako nás niekto povzbudil. Preto pouvažujme nad týmito otázkami: Prečo je povzbudzovanie veľmi dôležité? Čo sa môžeme naučiť z toho, ako povzbudzoval Jehova, Ježiš a apoštol Pavol? A ako môžeme druhých povzbudzovať tak, aby to splnilo účel?

POVZBUDENIE POTREBUJEME VŠETCI

4. Kto všetko potrebuje povzbudenie a prečo je dnes zriedkavé?

Povzbudenie potrebuje každý z nás. Zvlášť to platí v detstve. „Deti... potrebujú povzbudenie rovnako ako rastliny vodu,“ objasňuje pedagóg Timothy Evans. „Povzbudzované dieťa sa cíti cenené a milované.“ Žijeme však v kritických časoch. Ľudia sú sebeckí a prejavujú málo prirodzenej náklonnosti. Povzbudzovanie je veľmi zriedkavé. (2. Tim. 3:1–5) Niektorí rodičia svoje deti nechvália, lebo ich samých rodičia nikdy nepovzbudzovali. A zamestnanci sa tiež len málokedy dočkajú pochvaly za svoju prácu.

5. Ako môžeme niekoho povzbudiť?

Povzbudiť niekoho často znamená pochváliť ho za to, čo sa mu podarilo. Povzbudzovať môžeme aj tak, že niekoho ubezpečíme, že má pekné vlastnosti, alebo tak, že budeme „hovoriť utešujúco so skľúčenými dušami“. (1. Tes. 5:14) Grécke slovo, ktoré sa zvyčajne prekladá výrazom „povzbudiť“, doslova znamená „zavolať k sebe“. Keďže s bratmi a sestrami chodíme do služby, pravdepodobne máme príležitosti povedať im niečo povzbudzujúce. (Prečítajte Kazateľa 4:9, 10.) Využívame vhodné situácie, aby sme im povedali, prečo ich máme radi a prečo si ich vážime? Môžeme sa zamyslieť nad týmto príslovím: „Aké dobré je slovo v pravý čas!“ ​(Prísl. 15:23)

6. Prečo nás chce Diabol pripraviť o radosť? Uveď príklad.

Satan Diabol nás chce pripraviť o radosť, lebo vie, že tak nás môže duchovne a inak oslabiť. V Prísloviach 24:10 sa píše: „Stratil si odvahu v deň tiesne? Tvojej sily bude málo.“ V snahe obrať o radosť spravodlivého Jóba použil Satan okrem nešťastí aj obvinenia. Krutý zámer mu však nevyšiel. (Jób 2:3; 22:3; 27:5) Proti Diablovým dielam môžeme bojovať tak, že budeme povzbudzovať členov svojej rodiny i zboru. Aj vďaka tomu budú naše domácnosti a sály Kráľovstva miestom, kde sa cítime šťastní a v bezpečí.

POVZBUDZOVANIE V BIBLICKÝCH ČASOCH

7., 8. a) Z akých biblických príkladov vidno, že Jehova považuje za potrebné povzbudzovať svojich služobníkov? b) Ako môžu rodičia napodobňovať Jehovov príklad? (Pozri obrázok v úvode článku.)

Jehova. Žalmista spieval: „Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia, a tých, ktorí sú zdrvení na duchu, zachraňuje.“ ​(Žalm 34:18) Keď mal verný prorok Jeremiáš veľké obavy a neveril si, Jehova posilnil jeho sebadôveru. (Jer. 1:6–10) A predstavme si, ako muselo zostarnutého proroka Daniela povzbudiť, keď za ním Boh poslal anjela, aby ho posilnil. Anjel mu povedal, že je „veľmi žiadúcim mužom“! (Dan. 10:8, 11, 18, 19) Mohol by si podobne povzbudzovať tých zvestovateľov, priekopníkov a bratov a sestry vo vyššom veku, ktorým dochádzajú sily?

Boh si nemyslel, že keď so Synom spolupracovali celé veky, nie je nutné chváliť ho a povzbudzovať, keď je na zemi. Práve naopak, Ježišovi sa z neba Otec dvakrát prihovoril a povedal mu: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ ​(Mat. 3:17; 17:5) Týmito slovami ho Boh pochválil a ubezpečil ho, že si počína správne. Ježiša iste povzbudilo, keď tieto slová počul pri dvoch príležitostiach: prvý raz na začiatku svojej služby a druhý v posledný rok svojho života na zemi. Navyše Jehova poslal anjela, aby ho posilnil, keď naňho pred smrťou doľahla krajná úzkosť. (Luk. 22:43) Ak sme rodičia, napodobňujme Jehovu: často svoje deti povzbudzujme a chváľme ich za to, čo robia dobre. Okrem toho by sme ich mali zvlášť podporovať, keď v škole každý deň zažívajú skúšky.

9. Čo sa môžeme naučiť z toho, ako sa Ježiš správal k apoštolom?

Ježiš v ten večer, keď zaviedol Pamätnú slávnosť, videl v srdci svojich apoštolov okrem iného aj pýchu. Pokorne im umyl nohy, ale oni sa potom znova pohádali, kto z nich je najvýznamnejší. A Peter si až príliš veril. (Luk. 22:24, 33, 34) Ježiš ich však napriek tomu pochválil za to, že s ním vydržali v skúškach. Predpovedal, že budú konať väčšie skutky ako on, a uistil ich, že Boh ich miluje. (Luk. 22:28; Ján 14:12; 16:27) Môžeme si položiť otázku: Nemal by som Ježiša napodobňovať v tom, že budem svoje deti a iných ľudí chváliť za to, čo robia dobre, a nebudem sa zameriavať na ich nedostatky?

10., 11. Ako apoštol Pavol ukázal, že považuje za potrebné povzbudzovať spolukresťanov?

10 Apoštol Pavol sa vo svojich listoch vyjadroval o spolukresťanoch veľmi pochvalne. A hoci s niektorými cestoval celé roky a určite poznal ich slabosti, hovoril o nich pekne. Napríklad Timoteja opísal ako „milované verné dieťa v spojitosti s Pánom“, ako človeka, ktorý sa úprimne zaujíma o spolukresťanov. (1. Kor. 4:17; Fil. 2:19, 20) V liste do Korintu zas pochválil Títa, keď ho nazval svojím „spoločníkom a spolupracovníkom“. (2. Kor. 8:23, Katolícky preklad) Timoteja i Títa muselo veľmi povzbudiť, keď zistili, čo si o nich Pavol myslí!

11 Pavol s Barnabášom riskovali život, keď sa vrátili na miesta, kde ich napadli. Napríklad hoci v Lystre narazili na odpor fanatikov, vrátili sa tam, lebo chceli povzbudiť nových učeníkov, aby zostali vo viere. (Sk. 14:19–22) V Efeze stál Pavol pred rozzúreným davom. V Skutkoch 20:1, 2 sa píše: „Keď sa rozruch upokojil, Pavol poslal po učeníkov, a keď ich povzbudil, rozlúčil sa s nimi a nastúpil cestu do Macedónie. Keď prechádzal tými krajmi, povzbudzoval tamojších mnohými slovami a prišiel do Grécka.“ Pavol očividne považoval povzbudzovanie spolukresťanov za veľmi dôležité.

POVZBUDZOVANIE V SÚČASNOSTI

12. Prečo je dobré, že chodíme na zhromaždenia?

12 Náš nebeský Otec z lásky zariadil, aby sme pravidelne mávali zhromaždenia, okrem iného aj preto, aby sme mohli povzbudzovať spolukresťanov a aby oni mohli povzbudzovať nás. (Prečítajte Hebrejom 10:24, 25.) Rovnako ako Ježišovi raní nasledovníci, aj my sa stretávame, aby sme sa niečo naučili a aby sme sa povzbudili. (1. Kor. 14:31) Cristina, o ktorej už bola zmienka na začiatku článku, hovorí: „Na zhromaždeniach sa mi najviac páči to, že na nich pociťujem lásku a nachádzam povzbudenie. Niekedy prichádzam do sály Kráľovstva úplne bez nálady. Ale v sále za mnou prídu sestry, objímu ma a povedia mi, ako dobre vyzerám. Povedia mi tiež, že ma majú rady a že sa tešia z môjho duchovného pokroku. Keď ma takto povzbudia, hneď sa cítim oveľa lepšie!“ Je naozaj veľmi občerstvujúce, keď sa každý z nás snaží prispieť k vzájomnému povzbudeniu! (Rim. 1:11, 12)

13. Prečo potrebujú povzbudenie aj skúsení Boží služobníci?

13 Povzbudenie potrebujú aj skúsení Boží služobníci. Vezmime si takého Jozuu. Keď Jehova povedal Mojžišovi, aby Jozuu povzbudil, ten mal za sebou už dlhé roky vernej služby. Napriek tomu Jehova prikázal: „Pover Jozuu a povzbuď ho a posilni ho, lebo prejde pred týmto ľudom a spôsobí, aby zdedili krajinu, ktorú uvidíš.“ ​(5. Mojž. 3:27, 28) Jozuu čakala mimoriadne ťažká úloha: viesť Izraelitov v dobývaní Zasľúbenej krajiny. Boli pred ním aj neúspechy a najmenej jedna vojenská porážka. (Joz. 7:1–9) Nie div, že ho bolo potrebné povzbudiť a posilniť! Preto osobne povzbudzujme krajských dozorcov i ďalších starších, ktorí sa usilovne starajú o Božie stádo. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 5:12, 13.) „Občas od bratov a sestier dostaneme ďakovný list, v ktorom nám píšu, ako veľmi sa im páčila naša návšteva,“ vyjadril sa istý krajský dozorca. „Tieto listy si odkladáme a v ťažkých chvíľach si ich čítame. Vždy nás veľmi povzbudia.“

Našim deťom veľmi prospieva, keď ich úprimne povzbudzujeme (Pozri 14. odsek.)

14. Z čoho vidno, že pochvala a povzbudenie pomáha pri dávaní rád?

14 Kresťanskí rodičia a starší vedia, že pochvala a povzbudenie veľmi pomáha uplatňovať biblické rady. Keď Pavol pochválil Korinťanov za to, že uplatnili jeho rady, určite ich to povzbudilo ďalej konať správne. (2. Kor. 7:8–11) Andreas, ktorý má dve deti, hovorí: „Povzbudenie pomáha deťom duchovne a citovo zrieť. Pochvalou posilňujeme ich odhodlanie uplatniť rady, ktoré im dávame. Naše deti vedia, čo je správne, ale aby to začali robiť z vlastného presvedčenia, musíme ich neprestajne povzbudzovať.“

AKO POVZBUDZOVAŤ TAK, ABY TO SPLNILO ÚČEL

15. Napríklad ako môžeme povzbudzovať spoluveriacich?

15 Chváľ spoluveriacich za snahu a pekné vlastnosti. (2. Par. 16:9; Jób 1:8) Jehova a Ježiš si veľmi cenia, ako každý z nás podporuje záujmy Kráľovstva, i keď nás obmedzujú okolnosti a finančné možnosti. (Prečítajte Lukáša 21:1–4; 2. Korinťanom 8:12.) Napríklad niektorých našich milovaných spolukresťanov vo vyššom veku stojí pravidelná účasť na zhromaždeniach a službe veľa síl. Nemali by sme ich preto chváliť a povzbudzovať?

16. Ako často môžeme ľudí chváliť?

16 Povzbudzuj tak často, ako len môžeš. Prečo niekoho nepochváliť, keď urobí niečo, čo si zaslúži pochvalu? Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo Pavlovi a Barnabášovi, keď boli v pisídskej Antiochii. Predstavení synagógy im povedali: „Muži, bratia, ak máte pre ľud nejaké slovo povzbudenia, povedzte ho.“ Nato Pavol predniesol pekný prejav. (Sk. 13:13–16, 42–44) Prečo by sme aj my nepovedali niečo povzbudzujúce, keď na to máme príležitosť? Je veľmi pravdepodobné, že keď si zvykneme povzbudzovať druhých, aj oni budú povzbudzovať nás. (Luk. 6:38)

17. Aká pochvala môže druhých zvlášť povzbudiť?

17 Buď úprimný a konkrétny. Všeobecné povzbudenie a pochvala sú dobré, ale z Ježišovho posolstva určeného kresťanom žijúcim v Tyatíre vidíme, že ešte lepšie je byť konkrétny. (Prečítajte Zjavenie 2:18, 19.) Napríklad ak sme rodičia, môžeme deti pochváliť za konkrétne duchovné pokroky. Osamelej matke môžeme povedať, čo sa nám veľmi páči na tom, ako napriek ťažkej situácii vychováva svoje deti. Koľko dobra sa dá dosiahnuť takou pochvalou a povzbudením!

18., 19. Ako môžeme povzbudzovať spolukresťanov, ktorí to potrebujú?

18 Nemôžeme očakávať, že nám Jehova osobne povie, aby sme niekoho povzbudili, tak ako Mojžišovi povedal, aby povzbudil a posilnil Jozuu. Ale páči sa mu, že spoluveriacich a iných ľudí povzbudzujeme. (Prísl. 19:17; Hebr. 12:12) Napríklad bratovi, ktorý predniesol verejnú prednášku, by sme mohli povedať, že v nej dal práve tú radu, ktorú sme potrebovali, alebo že nám pomohol pochopiť niektorý biblický text. „Rozprávali sme sa iba pár minút,“ napísala istá sestra jednému hosťujúcemu rečníkovi, „ale stihol si si všimnúť, ako je mi ťažko na srdci, a utešil si ma a povzbudil. Chcem, aby si vedel, že to, ako láskavo si rozprával tak z pódia, ako aj so mnou osobne, vnímam ako dar od Jehovu.“

19 Keď budeme odhodlaní uplatňovať Pavlovu radu „navzájom sa potešujte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte“, určite nájdeme veľa spôsobov, ako duchovne povzbudiť druhých. (1. Tes. 5:11, Katolícky preklad) Všetci sa istotne budeme páčiť Jehovovi, keď sa budeme „deň čo deň vzájomne povzbudzovať“.

^ [1] (odsek 1) Niektoré mená boli zmenené.