1., 2. Do akej náročnej situácie sa dostal Jefta a jeho dcéra?

ÚZKOSTLIVÉ čakanie sa konečne skončilo. Dcéra beží v ústrety otcovi, ktorý dosiahol v boji veľké víťazstvo a teraz sa vracia domov živý a zdravý. Chce ho privítať, spieva a tancuje od radosti. Ale otcova reakcia ju zarazí. Neraduje sa s ňou, ale roztrhne svoj odev a volá: „Beda, dcéra moja! Skutočne si spôsobila, aby som sa sklonil.“ Potom povie niečo, čo navždy zmení jej život. V tej chvíli sa jej sny i vyhliadky do budúcnosti rozplynú. Bez zaváhania však otcovi odpovedá, že chce, aby dodržal sľub, ktorý dal Jehovovi. Jej slová prezrádzajú pevnú vieru. Dôveruje Jehovovi, že nech od nej žiada čokoľvek, je to pre ňu to najlepšie. (Sud. 11:34–37) Keď otec vidí, ako ochotne podporuje jeho rozhodnutie, je na ňu nesmierne hrdý. Vie, že jej to prinesie Jehovovo schválenie.

² Jefta a jeho bohabojná dcéra dôverovali, že konať podľa toho, ako si praje Jehova, je vždy to najlepšie, aj keď  to nie je ľahké. Boli presvedčení, že mať Božie schválenie stojí za akúkoľvek obeť.

3. V čom nám môže byť užitočný príklad Jeftu a jeho dcéry?

³ Udržať si vieru v Jehovu môže byť niekedy náročné. Pravda je taká, že musíme „tvrdo bojovať za vieru“. (Júda 3) V tomto boji nám pomôže, keď sa zamyslíme, ako Jefta a jeho dcéra zvládli náročné situácie, do ktorých sa dostali. Vďaka čomu si udržali vieru v Jehovu?

4., 5. a) Aký príkaz dal Jehova Izraelitom pred vstupom do Zasľúbenej krajiny? b) Čo sa podľa 106. žalmu stalo Izraelitom pre ich neposlušnosť?

⁴ Jefta a jeho dcéra mali každý deň pred očami katastrofálne následky neposlušnosti voči Jehovovi. Takmer pred 300 rokmi dostali ich predkovia príkaz, aby zo Zasľúbenej krajiny odstránili všetkých obyvateľov uctievajúcich pohanských bohov. (5. Mojž. 7:1–4) Izraeliti však neposlúchli, a tak mnohí z nich začali konať podobne ako Kanaančania. Prijali ich nemravný spôsob života a zaplietli sa do uctievania falošných bohov. (Prečítajte Žalm 106:34–39.)

⁵ Táto vzbura spôsobila, že stratili Jehovovo schválenie. Boh už nad nimi nedržal ochrannú ruku. (Sud. 2:1–3, 11–15; Žalm 106:40–43) Pre tých, ktorí mali bázeň pred Jehovom, muselo byť veľmi ťažké udržať si vieru. Z Biblie sa dozvedáme, že okrem Jeftu a jeho dcéry boli rozhodnutí získať Božie schválenie aj ďalší, napríklad Elkána, Anna a Samuel. (1. Sam. 1:20–28; 2:26)

6. Akému vplyvu sme vystavení a o čo sa musíme usilovať?

⁶ Žijeme vo svete, kde ľudia premýšľajú a konajú podobne ako kedysi Kanaančania — ich život sa točí okolo sexu, násilia a materializmu. Jehova nás chce pred takým vplyvom chrániť, a preto nám dáva jasné výstrahy, aké dal aj Izraelitom. Poučíme sa z ich chýb? (1. Kor. 10:6–11) Musíme sa usilovať, aby naše uvažovanie nebolo v ničom podobné tomu, aké mali Kanaančania. (Rim. 12:2) Robíš pre to všetko, čo môžeš?

7. a) Ako sa k Jeftovi zachoval jeho vlastný ľud? b) Ako Jefta zareagoval?

⁷ V Jeftových dňoch sa Izraeliti následkom neposlušnosti dostali do područia Filištíncov a Ammónčanov. (Sud. 10:7, 8) Jeftovi sťažovali život nielen nepriateľské národy, ale aj izraelskí vodcovia a jeho nevlastní bratia. Tí naňho žiarlili a nenávideli ho. Preto ho vyhnali a pripravili o dedičstvo, na ktoré mal ako prvorodený právo. (Sud. 11:1–3) No Jefta napriek tomuto krutému zaobchádzaniu nezatrpkol. Keď za ním prišli starší muži z jeho národa a prosili ho o pomoc, ochotne im vyhovel. (Sud. 11:4–11) Čo ho možno podnietilo, aby zareagoval ako duchovný človek?

8., 9. a) Ktorými zásadami z mojžišovského Zákona sa Jefta možno riadil? b) Čo bolo pre Jeftu najdôležitejšie?

⁸ Jefta nebol iba udatným bojovníkom, ale aj usilovným študentom.  Dobre poznal dejiny izraelského národa, takže vedel, ako Boh zaobchádzal so svojím ľudom. Z toho sa naučil, čo je v Jehovových očiach správne a čo nesprávne. (Sud. 11:12–27) Osvojil si zásady, ktoré boli zakotvené v mojžišovskom Zákone, a pri rozhodovaní sa nimi riadil. Vedel, že Jehova neschvaľuje, ak niekto v sebe živí nenávisť, ale očakáva, že jeho ľud bude mať medzi sebou lásku. Zo Zákona tiež vyplývalo, že človek nesmie prehliadať potreby druhých, teda ani tých, ktorí ho nenávidia. (Prečítajte 2. Mojžišovu 23:5; 3. Mojžišovu 19:17, 18.)

⁹ Jeftovu reakciu možno ovplyvnil aj príklad iných Božích služobníkov, ktorí mali vieru. Jedným z nich mohol byť Jozef, ktorý bol milosrdný k svojim bratom, aj keď „ho začali nenávidieť“. (1. Mojž. 37:4; 45:4, 5) Možno práve Jozefov príbeh ho podnietil urobiť to, čo sa páči Jehovovi. Jeftu určite bolelo, ako sa k nemu bratia zachovali, ale nezabránilo mu to ďalej slúžiť Jehovovi a jeho ľudu. (Sud. 11:9) Bojovať za Jehovovo meno bolo preňho dôležitejšie než osobné konflikty. Bol odhodlaný udržať si vieru v Jehovu, čo jemu i druhým prinieslo veľa dobrého. (Hebr. 11:32, 33)

10. Ako môžeme pomocou Božích zásad konať ako kresťania?

¹⁰ Vezmeme si z Jeftovho príkladu ponaučenie? Možno nám niektorý spolukresťan ukrivdí alebo nás sklame. Prestaneme pre to slúžiť Jehovovi, chodiť na zhromaždenia či tráviť čas so zborom? Ak napodobníme Jeftu, budeme sa riadiť Božími normami, vďaka ktorým môžeme zvládnuť náročné situácie. Tak sa aj my staneme dobrým príkladom pre druhých. (Rim. 12:20, 21; Kol. 3:13)

11., 12. Aký sľub dal Jefta Jehovovi a čo znamenal?

¹¹ Jefta si uvedomoval, že Izrael oslobodí od Ammónčanov iba s Božou pomocou. Sľúbil Jehovovi, že ak mu pomôže zvíťaziť, dá mu ako „zápalnú obeť“ prvého človeka, ktorý mu pri návrate domov vyjde v ústrety. (Sud. 11:30, 31) Aká obeť to mala byť?

¹² Ľudské obete sú Jehovovi odporné. Teda Jefta nemohol mať na mysli takúto obeť. (5. Mojž. 18:9, 10) Mojžišovský Zákon vyžadoval, aby bola zápalná obeť predložená Jehovovi celá. Preto mal Jefta zjavne v úmysle, že toho človeka zasvätí službe Bohu, aby až do konca života slúžil vo svätostánku. Jehova prijal Jeftov sľub a dal mu jednoznačné víťazstvo nad nepriateľmi. (Sud. 11:32, 33) Ale kto bude tým človekom, ktorého dá Bohu ako „zápalnú obeť“?

13., 14. Čo nám Jeftove slová zaznamenané v Sudcoch 11:35 prezrádzajú o jeho viere?

¹³ Vráťme sa k scéne opísanej v úvode článku. Keď sa Jefta vracia z boja, v ústrety mu vychádza jeho milovaná dcéra, jeho jediné dieťa! Ako sa Jefta zachová? Dodrží slovo a dá svoju dcéru Jehovovi, aby po zvyšok života slúžila vo svätostánku?

¹⁴ To, čo viedlo Jeftu pri rozhodovaní, boli zrejme opäť Božie zásady. Možno si spomenul na slová z 2. Mojžišovej 23:19, kde sa hovorí, že Boží ľud má ochotne dávať Jehovovi to  najlepšie. Podľa Zákona bol ten, kto dal sľub, povinný ho splniť. Písalo sa v ňom: „V prípade, že muž urobí Jehovovi slávnostný sľub... neporuší svoje slovo. Má robiť podľa všetkého, čo vyšlo z jeho úst.“ ​(4. Mojž. 30:2) Tak ako Anna, ktorá bola pravdepodobne Jeftovou súčasníčkou, aj Jefta musel svoj sľub dodržať, hoci si uvedomoval, čo to bude preňho a jeho dcéru znamenať. Viac detí už nemal a vedel, že ani jeho dcéra nebude mať potomka, ktorý by bol dedičom a pokračovateľom rodu. (Sud. 11:34) Napriek tomu Jefta povedal to, čo čítame v Sudcoch 11:35: „Ja som otvoril svoje ústa k Jehovovi, a nemôžem ustúpiť.“ Prejavil vieru, aj keď ho to stálo veľmi veľa. No viera mu priniesla Božie schválenie a požehnanie. Rozhodol by si sa rovnako?

15. Aký sľub sme dali a ako môžeme prejaviť vieru?

¹⁵ Keď sme oddali svoj život Jehovovi, sľúbili sme mu, že budeme bezvýhradne konať jeho vôľu. Uvedomovali sme si, že si to bude vyžadovať obetavosť. Tá je skúšaná najmä vtedy, keď sme požiadaní urobiť niečo, čo sa nám spočiatku nepáči. No ak takú obeť ochotne prinesieme a slúžime Bohu, aj keď to znamená opustiť to, na čo sme boli zvyknutí, je to prejav viery. Aj keď obetujeme niečo, čo má pre nás veľkú hodnotu, môžeme si byť istí, že Jehovovo požehnanie nám to mnohonásobne vynahradí. (Mal. 3:10) Teraz sa znovu zamyslime nad tým, ako na Jeftov sľub zareagovala jeho dcéra.

16. Ako Jeftova dcéra zareagovala na otcov sľub? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹⁶ Pre Jeftovu dcéru zrejme nebolo ľahké prijať spôsob života, ku ktorému ju zaväzoval otcov sľub. Líšil sa od Anninho sľubu, že svojho syna Samuela privedie do svätostánku, aby slúžil ako  nazarej, čiže nazirejec. (1. Sam. 1:11) Nazirejec mohol vstúpiť do manželstva a založiť si rodinu. Ale Jeftova dcéra sa mala stať úplnou „zápalnou obeťou“, a preto sa musela týchto radostí zriecť. (Sud. 11:37–40) Keďže bola dcérou víťazného vojvodcu, mohla byť manželkou najlepšieho muža v krajine. Namiesto toho sa mala stať služobníčkou vo svätostánku. Ako na to zareagovala? Na prvé miesto dala službu Jehovovi, lebo povedala: „Môj otče, ak si otvoril svoje ústa k Jehovovi, urob mi podľa toho, čo vyšlo z tvojich úst.“ ​(Sud. 11:36) Prirodzenú túžbu po manželstve a deťoch obetovala v prospech pravého uctievania. Ako môžeme napodobniť jej obetavý postoj?

17. a) Ako môžeme napodobňovať vieru, akú mal Jefta a jeho dcéra? b) K čomu ťa povzbudzujú slová z Hebrejom 6:10–12?

¹⁷ Tisícky mladých bratov a sestier sa dobrovoľne rozhodli, že aspoň nejaký čas zostanú slobodní alebo bezdetní, aby mohli naplno slúžiť Jehovovi. Aj starší kresťania možno obetujú čas, ktorý by mohli stráviť s deťmi a vnúčatami. Zapájajú sa do stavebných projektov alebo absolvujú školu pre zvestovateľov Kráľovstva a potom slúžia tam, kde je potrebných viac zvestovateľov. Iní dajú bokom svoje osobné záujmy, aby mohli v období Pamätnej slávnosti venovať službe viac času. Takáto služba celou dušou prináša Jehovovi nesmiernu radosť. Nikdy nezabudne na ich prácu a lásku. (Prečítajte Hebrejom 6:10–12.) Mohol by si aj ty niečo obetovať, aby si robil pre Jehovu viac?

18., 19. Čo sa učíme z príbehu o Jeftovi a jeho dcére a ako ich môžeme napodobňovať?

¹⁸ Hoci Jefta sa počas svojho života stretol s nejednou náročnou situáciou, vždy bral pri rozhodovaní do úvahy Jehovov názor. Nedal sa ovplyvniť okolitým svetom. Trpké sklamania, ktoré mu druhí spôsobili, neoslabili jeho vieru. Za obete, ktoré ochotne priniesol on i jeho dcéra, ich Jehova požehnal tým, že ich oboch použil na podporu pravého uctievania. V čase, keď sa iní odvracali od Božích noriem, Jefta a jeho dcéra sa ich pevne držali.

¹⁹ Biblia nás nabáda, aby sme „boli napodobňovateľmi tých, ktorí vierou a trpezlivosťou zdedia sľuby“. (Hebr. 6:12) Buďme teda ako Jefta a jeho dcéra a žime v súlade s poučením, ktoré čerpáme z ich života: Skutky viery prinášajú Božie schválenie.