1., 2. a) Čo sa stalo Nábotovi? b) O akých dvoch vlastnostiach budeme uvažovať v tomto článku?

PREDSTAV SI nasledujúcu situáciu. Istý muž je na základe falošných výpovedí miestnych naničhodníkov usvedčený z hrdelného zločinu. Jeho rodina a priatelia sú v šoku. Ľudia, ktorí majú zmysel pre spravodlivosť, sú zhrození, keď vidia popravu tohto nevinného muža a jeho synov. Tento príbeh nie je vymyslený. Obeťou tejto hroznej nespravodlivosti sa stal Boží verný služobník Nábot, ktorý žil v čase izraelského kráľa Achaba. (1. Kráľ. 21:11–13; 2. Kráľ. 9:26)

² V tomto článku budeme uvažovať nielen o Nábotovi, ale aj o tom, akú chybu v úsudku urobil jeden verný starší v prvom storočí. Na týchto biblických príkladoch si ukážeme, aké je dôležité, aby sme boli pokorní. Musíme byť tiež ochotní odpúšťať, najmä ak vidíme nespravodlivosť v zbore. Tieto dve vlastnosti, pokora a ochota odpúšťať, sú nevyhnutné, ak si chceme vypestovať rovnaký zmysel pre spravodlivosť, aký má Jehova.

3., 4. a) Akým človekom bol Nábot? b) Prečo Nábot odmietol predať svoju vinicu kráľovi Achabovi?

³ Nábot bol verný Jehovovi v čase, keď sa väčšina Izraelitov riadila zlým príkladom kráľa Achaba a jeho manželky, zlej kráľovnej Jezábel. Títo ľudia, ktorí uctievali Baala, nemali žiadnu úctu k Jehovovi ani k jeho zákonom. Nábot si však vážil svoj vzťah k Jehovovi a cenil si ho viac ako život.

⁴ Prečítajte 1. Kráľov 21:1–3. Achab navrhol Nábotovi, že kúpi jeho vinicu alebo že mu za ňu dá ešte lepšiu. Nábot však odmietol. Prečo? Achabovi s úctou povedal: „Z Jehovovho stanoviska je pre mňa nemysliteľné, aby som ti dal dedičné vlastníctvo svojich predkov.“ Jeho postoj bol v súlade s Jehovovým Zákonom, ktorý zakazoval Izraelitom natrvalo predať dedičný majetok. (3. Mojž. 25:23; 4. Mojž. 36:7) Z toho vidno, že Nábot sa pozeral na túto záležitosť rovnako ako Jehova.

5. Čo urobila Jezábel, aby získala Nábotovu vinicu?

⁵ Keď Nábot odmietol predať svoju vinicu, Achaba a jeho manželku to nezastavilo. Jezábel chcela získať vinicu pre svojho manžela za každú cenu. Zinscenovala proces, v ktorom dvaja muži falošne obvinili Nábota zo zločinu, ktorý nespáchal. Na základe toho bol odsúdený na smrť on i jeho synovia. Ako Jehova reagoval na túto hroznú nespravodlivosť?

6., 7. Ako Jehova dokázal, že miluje spravodlivosť, a prečo to Nábotovej rodine a priateľom prinieslo útechu?

⁶ Jehova okamžite poslal za Achabom Eliáša, aby poukázal na kráľovu chybu. Eliáš právom označil Achaba za vraha a zlodeja. Aký rozsudok nad ním Jehova vyniesol? Achaba, jeho manželku a jeho synov postihne rovnaký trest ako Nábota a jeho synov. (1. Kráľ. 21:17–25)

⁷ Pre Nábotovu rodinu a jeho priateľov to bol určite šok, keď sa dozvedeli, že Achab nechal zavraždiť Nábota, a nepochybne pociťovali nesmierny žiaľ. Určitú útechu nachádzali v tom, že Jehova tú nespravodlivosť videl a rýchlo na ňu zareagoval. Ale ich dôvera v Jehovu a pokora bola pravdepodobne vyskúšaná tým, čo sa stalo potom.

8. Ako Achab reagoval na Jehovov rozsudok a k čomu to viedlo?

⁸ Keď si Achab vypočul Jehovov nepriaznivý rozsudok, „roztrhol si šaty, navliekol si na holé telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a správal sa skrúšene“. Achab sa pokoril! K čomu to viedlo? Jehova povedal Eliášovi: „Pretože sa predo mnou pokoril, neprivodím tú pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna tak urobím.“ ​(1. Kráľ. 21:27–29, Slovenský ekumenický preklad; 2. Kráľ. 10:10, 11, 17) Boh, ktorý skúma srdcia a vidí do nášho vnútra, prejavil Achabovi milosrdenstvo. (Prísl. 17:3)

9. Prečo bolo pre Nábotovu rodinu a priateľov dôležité, aby zostali pokorní?

⁹ Keď Nábotovi príbuzní a priatelia počuli, že Achabova rodina má byť potrestaná až po kráľovej smrti, mohlo to otriasť ich vierou. V tejto skúške mohli obstáť jedine vtedy, ak boli pokorní. Prečo? Lebo keby neboli pokorní, nemohli by verne uctievať Jehovu ani  dôverovať, že je nemožné, aby konal nespravodlivo. (Prečítajte 5. Mojžišovu 32:3, 4.) Pri vzkriesení spravodlivých Jehova napraví všetky krivdy, ktoré utrpel Nábot, jeho synovia a príbuzní. (Jób 14:14, 15; Ján 5:28, 29) Okrem toho pokorný človek si uvedomuje, že „pravý Boh sám privedie dielo každého druhu na súd, pokiaľ ide o každú skrytú vec, či už je dobrá alebo zlá“. (Kaz. 12:14) Je to skutočne tak. Jehova vynáša rozsudok až vtedy, keď zoberie do úvahy všetky skutočnosti, z ktorých mnohé nepoznáme. Keď to pokorne uznáme, vyhneme sa duchovnej katastrofe.

10., 11. a) Napríklad aké situácie môžu byť skúškou našej dôvery v Jehovu? b) Uveď dôvody, prečo je pre nás pokora ochranou.

¹⁰ Ako zareaguješ, keď starší urobia rozhodnutie, ktorému nerozumieš alebo s ktorým možno nesúhlasíš? Napríklad čo urobíš, keď ti je odobratá zodpovedná úloha, ktorú si veľmi ceníš, alebo keď o ňu príde niekto, koho máš rád? Čo ak je vylúčený tvoj manželský partner, syn, dcéra alebo blízky priateľ a ty s tým nesúhlasíš? Alebo čo ak si myslíš, že nejakému previnilcovi bolo neprávom preukázané milosrdenstvo? Podobné situácie môžu byť pre teba skúškou, či dôveruješ Jehovovi  a jeho organizácii. Prečo takúto skúšku zvládneš lepšie, keď budeš pokorný? Uveďme si dva dôvody.

¹¹ Po prvé, ak sme pokorní, ochotne pripustíme, že nepoznáme všetky skutočnosti. Ale bez ohľadu na to, koľko toho o nejakej situácii vieme, nevidíme ľuďom do srdca. Tam vidí len Jehova. (1. Sam. 16:7) To je nevyvrátiteľný fakt. Keď naň pamätáme, pokorne uznáme, že máme určité obmedzenia, a budeme ochotní upraviť svoj názor na nejakú vec. Po druhé, ak sme pokorní, budeme poddajní a budeme trpezlivo čakať na Jehovu, kým situáciu nenapraví. V Biblii čítame: „Dobre to dopadne s tými, ktorí sa boja pravého Boha... So skazeným to však vôbec nedopadne dobre, ani nepredĺži svoje dni.“ ​(Kaz. 8:12, 13) Môžeme si byť istí, že naša pokorná reakcia prinesie v duchovnom ohľade úžitok nielen nám, ale i všetkým ostatným, ktorých sa záležitosť týka. (Prečítajte 1. Petra 5:5.)

12. O čom budeme teraz uvažovať a prečo?

¹² Raní kresťania v sýrskej Antiochii sa ocitli v skúške, v ktorej sa ukázalo nielen to, či sú pokorní, ale aj to, či sú ochotní odpustiť. Zamyslime sa teraz nad biblickým záznamom o tejto udalosti a preskúmajme svoj postoj k odpúšťaniu. Vďaka tomu lepšie pochopíme, ako odpúšťanie súvisí s Jehovovou spravodlivosťou.

13., 14. a) Aké mimoriadne úlohy boli zverené apoštolovi Petrovi? b) Ako Peter prejavil odvahu?

¹³ Apoštol Peter slúžil ako starší a väčšina kresťanov v prvom storočí ho dobre poznala. Priatelil sa s Ježišom a ten mu zveril dôležité úlohy. (Mat. 16:19) Napríklad v roku 36 n. l. mal česť oznámiť dobré posolstvo Kornéliovi a jeho domácnosti. To bolo niečo mimoriadne, lebo Kornélius pochádzal z nežidovského národa a bol neobrezaný. Keď on i jeho domácnosť dostali svätého ducha, Peter povedal: „Môže niekto zabrániť vode, aby neboli pokrstení tí, ktorí prijali svätého ducha tak ako my?“ ​(Sk. 10:47)

¹⁴ V roku 49 n. l. sa stretli apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby sa zaoberali otázkou, či sa majú dať obrezať ľudia z národov, ktorí sa stali kresťanmi. Na tomto stretnutí Peter odvážne pripomenul bratom, že pred niekoľkými rokmi Boh poskytol svätého ducha neobrezaným ľuďom z národov. Petrovo očité svedectvo veľmi pomohlo vedúcemu zboru, aby v tejto záležitosti urobil správne rozhodnutie. (Sk. 15:6–11, 13, 14, 28, 29) Kresťania židovského i nežidovského pôvodu si nepochybne cenili, s akou smelosťou vtedy Peter vystúpil. Takému duchovne zrelému mužovi určite nebolo ťažké dôverovať. (Hebr. 13:7)

15. Akú chybu urobil Peter v sýrskej Antiochii? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹⁵ Krátko po tomto stretnutí v Jeruzaleme Peter odcestoval do sýrskej Antiochie. Tam sa bez zábran stretával s bratmi nežidovského pôvodu. Určite ho radi počúvali, keď ich učil a rozprával im zážitky zo služby. Dokážeme si teda predstaviť, akí museli byť prekvapení a sklamaní, keď sa s nimi odrazu prestal stretávať. To malo negatívny vplyv aj na iných kresťanov židovského pôvodu vrátane Barnabáša, ktorí sa začali správať rovnako ako Peter. Ako mohol duchovne zrelý kresťanský starší urobiť takú závažnú chybu v úsudku, ktorá mohla viesť až k rozdeleniu v zbore? Je veľmi dôležité,  aby sme sa z Petrovej chyby poučili. Ako by sme napríklad zareagovali, keby nás niektorý starší zranil svojimi slovami alebo skutkami?

16. Ako Pavol usmernil Petra a aké otázky vznikajú?

¹⁶ Prečítajte Galaťanom 2:11–14. Peter sa chytil do pasce v podobe strachu z človeka. (Prísl. 29:25) Hoci presne vedel, ako Jehova zmýšľa o ľuďoch z iných národov, bál sa, čo si pomyslia obrezaní židovskí kresťania zo zboru v Jeruzaleme. Na stretnutí v roku 49 n. l. bol aj apoštol Pavol a počul, ako sa Peter zastáva ľudí z národov. Ten Petra v Antiochii verejne napomenul a odhalil jeho pokrytectvo. (Sk. 15:12; Gal. 2:13) Ako zareagujú kresťania nežidovského pôvodu, ktorých sa Petrova chyba osobne dotkla? Dovolia, aby táto nespravodlivosť oslabila ich vieru? A čo Peter? Bude môcť naďalej vykonávať zverené úlohy?

17. Aký úžitok mal Peter z toho, že Jehova mu odpustil?

¹⁷ Je očividné, že Peter pokorne prijal Pavlovo usmernenie. V Biblii nie je ani náznak toho, že by prišiel o zverené úlohy. Práve naopak, Jehova ho neskôr použil na napísanie dvoch listov, ktoré sa stali súčasťou Biblie. Stojí za zmienku, že vo svojom druhom liste píše o Pavlovi ako o milovanom bratovi. (2. Petra 3:15) Peter urobil chybu v úsudku, a tým možno zranil nežidovských kresťanov. Ale Ježiš, ktorý je Hlavou zboru, ho ďalej používal. (Ef. 1:22) Bratia a sestry tak mali príležitosť napodobniť Ježiša a jeho Otca a Petrovi odpustiť. Veríme, že nikto z nich nestratil vieru pre chybu nedokonalého človeka.

18. Napríklad v akej situácii sa môže ukázať, či máme rovnaký zmysel pre spravodlivosť ako Jehova?

¹⁸ Tak ako v prvom storočí, ani dnes nie sú v kresťanskom zbore dokonalí starší. Biblia hovorí, že „všetci sa mnohokrát potkýname“. (Jak. 3:2) Možno to ochotne pripustíme, ale keď sa nás prejavy nedokonalosti nejakého brata týkajú osobne, môže byť ťažké vyrovnať sa s tým. Budeš sa v takejto situácii pozerať na spolukresťanov tak ako Jehova, spravodlivý Boh? Napríklad ako zareaguješ, keď sa ti zdá, že niektorý starší má predsudky a možno povie niečo nevhodné? Zoslabneš vo viere, pretože nejaký starší utrúsi poznámku, ktorá ťa urazí alebo zraní? Pomyslíš si, že ten brat by nemal byť starším, alebo budeš v tejto veci trpezlivo čakať na Ježiša, Hlavu zboru? Vynaložíš úsilie, aby si videl záležitosť z nadhľadu, a uvedomíš si, že brat už veľa rokov verne slúži Jehovovi? Čo ak brat, ktorý ti ublížil, slúži naďalej ako starší alebo mu dokonca boli zverené ďalšie úlohy? Budeš sa z toho tešiť? Tvoja ochota odpúšťať bude dôkazom, že sa na spolukresťanov pozeráš rovnako ako Jehova, ktorý je zosobnením spravodlivosti. (Prečítajte Matúša 6:14, 15.)

19. Čo by sme mali byť odhodlaní robiť?

¹⁹ Ľudia, ktorí majú zmysel pre spravodlivosť, sa tešia na deň, keď Jehova úplne odstráni všetko bezprávie spôsobené Satanom a jeho zlým svetom. (Iz. 65:17) Kým sa to nestane, pravdepodobne ešte zažijeme nejakú nespravodlivosť. V takom prípade pokorne uznajme svoje obmedzenia a veľkoryso odpustime tým, ktorí sa proti nám previnili. Buďme stále odhodlaní riadiť sa Jehovovými spravodlivými normami.