1. Čo sa z Biblie dozvedáme o tom, ako Jehova posudzuje ľudí?

CHCEL by si, aby ťa druhí posudzovali podľa farby pleti, čŕt tváre alebo postavy? Určite nie. Sme veľmi radi, že Jehova nás nesúdi podľa vonkajšieho vzhľadu. Vidno to napríklad zo situácie, keď mal prorok Samuel vybrať jedného z Izajových synov za budúceho izraelského kráľa. Ale ktorý z nich to mal byť? Samuel sa na nich nepozeral tak ako Jehova. Keď zbadal najstaršieho Izajovho syna Eliaba, povedal si: „To je určite Jehovov pomazaný.“ Zjavne si na základe jeho výzoru myslel, že Eliab by mal byť kráľom. No Jehova mu povedal: „Nepozeraj sa na to, ako vyzerá a aký je vysoký, jeho som nevybral.“ Čo sa z toho učíme? Jehova dodal: „Človek vidí iba to, čo má pred očami, ale Jehova vidí do srdca.“ (1. Sam. 16:1, 6, 7)

2. Prečo by sme podľa slov z Jána 7:24 nemali nikoho posudzovať podľa vonkajšieho zdania? Znázorni to.

² Sme nedokonalí, a preto máme sklon posudzovať druhých podľa toho, akí sa nám zdajú navonok. (Prečítajte Jána 7:24.) Ale z toho, čo vidíme navonok, sa o druhých dozvieme len veľmi málo. Znázornime si to. Ani ten najlepší a najskúsenejší lekár nedokáže určiť stav pacienta len z toho, keď sa naňho pozrie. Najprv si ho musí pozorne vypočuť, aby zistil, aké mal v minulosti zdravotné problémy, aké má príznaky a v akom je duševnom stave. Možno ho dokonca pošle na röntgen, aby videl, čo navonok nevidno. V opačnom prípade by sa mohlo stať, že by mu určil nesprávnu diagnózu. Podobne ani my nemôžeme úplne chápať našich bratov a sestry, ak  nejdeme pod povrch, teda musíme sa snažiť zistiť, akými ľuďmi sú vo vnútri. Samozrejme, my im nevidíme do srdca, a preto im nedokážeme rozumieť tak dobre ako Jehova. No môžeme sa ho zo všetkých síl snažiť napodobňovať. Ako?

3. Čo sa môžeme naučiť z biblických správ uvedených v tomto článku?

³ Ako Jehova zaobchádza so svojimi služobníkmi? Počúva, čo mu hovoria. Berie do úvahy, z akého prostredia pochádzajú a v akej sú situácii. A je k nim súcitný. Teraz si rozoberieme, ako zaobchádzal s Jonášom, Eliášom, Hagar a Lótom, a povieme si, ako ho môžeme pri zaobchádzaní s našimi bratmi a sestrami napodobňovať.

4. Prečo by sme mohli Jonáša ľahko odsúdiť?

⁴ Keď si v Biblii čítame o Jonášovi, mohli by sme pre nedostatok informácií dôjsť k záveru, že bol nespoľahlivý a dokonca neposlušný. Jehova mu jasne prikázal, aby ohlásil jeho rozsudok obyvateľom mesta Ninive. Jonáš však Jehovu neposlúchol a nasadol na loď, ktorá sa plavila opačným smerom, „ďaleko od Jehovu“. (Jon. 1:1–3) Dal by si Jonášovi druhú možnosť, aby svoju úlohu splnil? Pravdepodobne nie. No Jehova videl, že existujú dôvody, aby to urobil. (Jon. 3:1, 2)

5. Čo sa zo slov z Jonáša 2:1, 2, 9 dozvedáš o tomto prorokovi?

⁵ O tom, aký bol Jonáš v skutočnosti, sa veľa dozvieme z jeho modlitby. (Prečítajte Jonáša 2:1, 2, 9.) Jonáš sa modlil určite veľakrát. No z modlitby, ktorú vyslovil v bruchu ryby, vidno, že nebol len človekom, ktorý odmieta splniť úlohu. Z jeho slov vyplýva, že bol pokorný, vďačný a odhodlaný poslúchať Jehovu. Preto nás neprekvapuje, že Jehova sa nezameral na jeho chybu, ale vypočul jeho modlitbu a naďalej ho používal ako proroka.

6. Prečo by sme mali byť dobrými poslucháčmi?

⁶ Ak chceme byť pozornými poslucháčmi, musíme byť pokorní a trpezliví. Tá snaha určite stojí za to, a to najmenej z troch dôvodov. Po prvé, ľahšie ovládneme sklon hodnotiť druhých povrchne. Po druhé, zistíme, prečo sa tak cítia a konajú, a to nám pomôže byť súcitnejší.  A po tretie, keď sa nám niekto zverí, môže mu to pomôcť lepšie spoznať samého seba. Niekedy totiž nerozumieme svojim pocitom, až kým ich nevyslovíme nahlas. (Prísl. 20:5) Jeden zborový starší, ktorý slúži v Ázii, hovorí: „Raz som povedal niečo bez toho, aby som si overil všetky fakty. Jednej sestre som dal radu, ako môže zlepšiť svoje komentáre. Neskôr som sa dozvedel, že má problém s čítaním a že prihlásiť sa je pre ňu veľmi náročné.“ Z toho vidno, že kým starší dajú niekomu radu, mali by si „vypočuť všetky skutočnosti“. (Prísl. 18:13)

7. Čo sa učíš z toho, ako Jehova zaobchádzal s Eliášom?

⁷ Pre niektorých bratov a sestry je náročné hovoriť o svojich pocitoch. Možno to vyplýva z toho, čo zažili v minulosti, z akého prostredia pochádzajú alebo akú majú povahu. Môžeme im to nejako uľahčiť? Spomeň si, ako Jehova zaobchádzal s Eliášom. Keď Eliáš utekal pred Jezábel, nepovedal Jehovovi hneď, ako sa cíti. Zveril sa mu až po niekoľkých dňoch. A jeho nebeský Otec ho pozorne počúval. Potom ho povzbudil a dal mu dôležitú úlohu. (1. Kráľ. 19:1–18) Našim bratom a sestrám môže trvať nejaký čas, kým sa nám zveria. No ak budeme trpezliví tak ako Jehova, možno si získame ich dôveru a nakoniec nám o svojich pocitoch povedia. Potom by sme si ich mali pozorne vypočuť.

8. Ako podľa 1. Mojžišovej 16:7–13 Jehova pomohol Hagar?

⁸ Hagar bola Sárajina slúžka a jej pani ju dala za manželku Abramovi. No keď Hagar otehotnela, zachovala sa nerozumne. Svojou paňou, ktorá nemohla mať deti, začala pohŕdať. Situácia sa natoľko vyostrila, že od svojej panej utiekla. (1. Mojž. 16:4–6) Z pohľadu nedokonalého človeka sa môže zdať, že Hagar bola zlomyseľná žena, ktorá dostala, čo si zaslúžila. No Jehova sa na ňu pozeral inak. Poslal za ňou anjela, aby jej pomohol zmeniť postoj a povedal jej, aké požehnanie ju čaká. Hagar si uvedomila, že Jehova si ju všíma a dobre pozná jej situáciu. Tak to na ňu zapôsobilo, že ho nazvala „Boh, ktorý vidí všetko“, teda aj ju. (Prečítajte 1. Mojžišovu 16:7–13.)

9. Čo bral Jehova do úvahy v prípade Hagar?

⁹ Ako sa Jehova pozeral na Hagar? Vedel, z akého prostredia pochádza a čo všetko zažila. (Prísl. 15:3) Pochádzala z Egypta a slúžila v hebrejskej domácnosti. Mala pocit, že na nej nikomu nezáleží? Chýbala jej rodina a domov? Okrem toho nebola Abramovou jedinou manželkou. V tom čase Jehova dovolil, aby jeho služobníci mali viac žien, i keď to nebol jeho pôvodný zámer. (Mat. 19:4–6) Preto neprekvapuje, že takéto vzťahy boli poznačené žiarlivosťou a nenávisťou. A hoci Jehova neospravedlňoval Hagarino neúctivé správanie, môžeme si byť istí, že jej situáciu a pocity vzal do úvahy.

10. Ako môžeme lepšie spoznať bratov a sestry?

¹⁰ Jehovu môžeme napodobniť tak, že sa jeden druhého budeme snažiť pochopiť. Preto bratov a sestry lepšie spoznaj. Rozprávaj sa s nimi pred zhromaždením aj po ňom, spolupracuj s nimi v službe, a ak je to možné, pozvi ich na jedlo.  Možno zistíš, že sestra, ktorá pôsobí odmerane, je v skutočnosti plachá, že brat, o ktorom si si myslel, že je zameraný na hmotné veci, je veľmi štedrý, a že sestra s deťmi, ktorá často mešká na zhromaždenia, zažíva doma odpor. (Jób 6:29) Samozrejme, nemali by sme „sa miešať do cudzích záležitostí“. (1. Tim. 5:13) No ak chceme pochopiť, prečo sú naši bratia a sestry takí, akí sú, musíme sa niečo dozvedieť o tom, aké majú okolnosti a čo v minulosti zažili.

11. Prečo by mali starší dobre poznať bratov a sestry?

¹¹ Zvlášť zboroví starší by mali dobre poznať bratov a sestry, o ktorých sa starajú. Pozrime sa, čo zažil Artur, ktorý bol krajským dozorcom. Spolu s iným starším navštívili sestru, ktorá pôsobila veľmi placho a uzavreto. Artur hovorí: „Zistili sme, že niekoľko rokov po svadbe jej zomrel manžel. Aj keď to nemala ľahké, sama vychovala dve dcéry, ktoré slúžia Jehovovi. Teraz stráca zrak a trpí depresiou. Napriek tomu neprestala milovať Jehovu a spoliehať sa naňho. Uvedomili sme si, že sa od nej máme čo učiť.“ (Fil. 2:3) Tento krajský dozorca sa riadil Jehovovým príkladom. Jehova ako dobrý pastier pozná bolesť a trápenie svojich ovečiek. (2. Mojž. 3:7) Starší, ktorí dobre poznajú bratov a sestry v zbore, im môžu lepšie pomáhať.

12. Ako Jip Ji pomohlo, keď lepšie spoznala jednu sestru zo zboru?

¹² Keď lepšie spoznáš bratov a sestry, ktorí ťa niekedy dráždia, možno ich budeš vedieť lepšie pochopiť. Zistila to aj sestra, ktorá sa volá Jip Ji a ktorá žije v Ázii. Hovorí: „Jedna sestra z nášho zboru hovorila veľmi nahlas. Považovala som ju za nevychovanú. Ale keď sme boli spolu v službe, povedala mi, že pomáhala rodičom predávať na trhu ryby, a keď chcela prilákať zákazníkov, musela hovoriť nahlas.“ Jip Ji dodáva: „Zistila som, že ak chcem bratov a sestry lepšie chápať, musím sa o nich viac dozvedieť.“ Je pravda, že spoznať druhých si vyžaduje určité úsilie. No ak poslúchaš biblickú radu a „otvoríš svoje srdce dokorán“, napodobňuješ Jehovu, ktorý miluje „ľudí každého druhu“. (1. Tim. 2:3, 4; 2. Kor. 6:11–13)

13. Čo podľa 1. Mojžišovej 19:15, 16 urobili anjeli, keď Lót váhal opustiť mesto, a prečo?

¹³ Boží služobník Lót sa v jednej rozhodujúcej chvíli zdráhal poslúchnuť Jehovu. Prišli za ním dvaja anjeli, aby ho spolu s rodinou vyviedli zo Sodomy. Prečo to bolo nutné? Anjeli mu povedali: „Zničíme toto miesto.“ (1. Mojž. 19:12, 13) No nasledujúce ráno boli Lót a jeho rodina stále doma. Preto ho anjeli opäť varovali, „ale on váhal“. Ľahko by sme mohli dôjsť k záveru, že Lót bol ľahostajný alebo dokonca neposlušný. No Jehova ho nezavrhol. „Keďže Jehova s ním mal súcit“, anjeli chytili jeho a jeho rodinu za ruku a vyviedli ich z mesta. (Prečítajte 1. Mojžišovu 19:15, 16.)

14. Z akých dôvodov mohol mať Jehova súcit s Lótom?

¹⁴ Jehova mal s Lótom súcit pravdepodobne z viacerých dôvodov. Lót mal možno obavy opustiť svoj dom, pretože sa bál ľudí, ktorí žili mimo mesta. A hrozilo aj ďalšie nebezpečenstvo. Lót pravdepodobne vedel o dvoch kráľoch, ktorí v neďalekom údolí padli do jám s asfaltom. (1. Mojž. 14:8–12) Lót bol dobrý manžel a otec a o svoju rodinu sa určite bál. Navyše, bol bohatý, takže pravdepodobne mal v Sodome krásny dom. (1. Mojž. 13:5, 6) Samozrejme, nič z toho ho neospravedlňovalo, že Jehovu ihneď neposlúchol. No Jehova sa nesústreďoval na jeho nedostatky. Považoval ho za „spravodlivého muža“. (2. Petra 2:7, 8)

15. Čo nám pomôže, aby sme druhých neposudzovali povrchne?

¹⁵ Snaž sa pochopiť, čo druhí prežívajú. Potom ich nebudeš posudzovať povrchne. Veronica, ktorá žije v Európe, sa o to snažila. Hovorí: „Jedna sestra na mňa pôsobila tak, že má stále zlú náladu. Od druhých si držala odstup. Niekedy som mala strach za ňou zájsť. Ale povedala  som si: Keby som bola v jej koži, potrebovala by som kamarátku. A tak som sa rozhodla, že sa jej opýtam, ako sa má. V priebehu rozhovoru sa mi začala zverovať s tým, čo ju trápi. Teraz jej oveľa lepšie rozumiem.“

16. Prečo by sme mali Jehovu prosiť, aby nám pomohol prejavovať súcit?

¹⁶ Jediný, kto nám dokonale rozumie, je Jehova. (Prísl. 15:11) Preto ho pros, aby ti pomohol vidieť druhých tak, ako ich vidí on, a nájsť spôsob, ako im prejaviť súcit. Urobila to tak aj Anžela. Jedna sestra z jej zboru sa náhle zmenila a bolo ťažké s ňou vychádzať. Anžela pripúšťa: „Bolo by ľahké začať ju kritizovať a vyhýbať sa jej. Preto som Jehovu prosila, aby mi pomohol pochopiť ju a prejaviť jej súcit.“ Vypočul Jehova jej modlitbu? Anžela pokračuje: „Išli sme spolu do služby a potom sme sa dlhé hodiny rozprávali. So súcitom som ju počúvala. Teraz ju mám radšej a chcem jej pomáhať.“

17. Čo by sme mali robiť?

¹⁷ Nemôžeme si vyberať, ktorým bratom a sestrám budeme prejavovať nežný súcit. Každý z nich zápasí s nejakým problémom tak ako Jonáš, Eliáš, Hagar a Lót. V niektorých prípadoch si ťažkosti spôsobili vlastnou vinou. Musíme uznať, že niečo podobné sa už stalo každému z nás. Preto je namieste, že Jehova od nás chce, aby sme boli k druhým súcitní. (1. Petra 3:8) Keď ho poslúchame, prispievame k jednote našej výnimočnej a rôznorodej celosvetovej rodiny. Preto napodobňujme Jehovu pri zaobchádzaní s druhými, buďme rozhodnutí pozorne ich počúvať, snažme sa ich lepšie spoznať a buďme k nim súcitní.