1., 2. Čo mal Ježiš na mysli, keď povedal slová zapísané v Jánovi 4:35, 36?

JEŽIŠ raz počas svojej služby prechádzal popri poliach, na ktorých rástlo obilie, pravdepodobne jačmeň. (Ján 4:3–6) Keďže do žatvy zostávali ešte asi štyri mesiace, výhonky boli zelené. Zrazu Ježiš povedal niečo, čo jeho učeníkov prekvapilo: „Rozhliadnite sa a pozrite sa na polia, že sú zrelé na žatvu.“ (Prečítajte Jána 4:35, 36.) Čo tým myslel?

² Ježiš mal zjavne na mysli obraznú žatvu, pri ktorej „úrodou“ boli ľudia. Zamysli sa, čo sa odohralo krátko predtým. I keď sa Židia so Samaritánmi nestýkali, Ježiš vydal svedectvo istej Samaritánke. Ona mu uverila a porozprávala o ňom ľuďom vo svojom meste. Keď Ježiš učeníkom hovoril, že polia „sú zrelé na žatvu“, práve sa k nemu blížila skupina Samaritánov, ktorí sa chceli dozvedieť viac. (Ján 4:9, 39–42) Jeden učenec o tejto biblickej správe hovorí: „To, že sa títo ľudia túžili stretnúť s Ježišom... dokazuje, že boli ako obilie zrelé na žatvu.“

3. Ako ťa to ovplyvní, keď sa budeš na ľudí pozerať tak ako Ježiš?

³ Ako sa ty pozeráš na ľudí, ktorým vydávaš svedectvo? Pozeráš sa na nich ako na úrodu, ktorá je zrelá na žatvu? Ak áno, dáš to najavo tromi spôsobmi. Po prvé, budeš zvestovať s väčšou naliehavosťou. Obdobie žatvy je časovo ohraničené a práca neznesie odklad. Po druhé, budeš mať väčšiu radosť, keď uvidíš, že ľudia reagujú na dobrú správu. V Biblii sa píše, že „ľudia sa v čase žatvy radujú“. (Iz. 9:3) A po tretie, budeš sa na ľudí v obvode pozerať ako na budúcich Kristových nasledovníkov a prispôsobíš  svoj prístup, aby si s nimi hovoril o niečom, čo ich zaujíma.

4. Čo sa môžeme naučiť od apoštola Pavla?

⁴ Niektorí Ježišovi nasledovníci si mysleli, že Samaritáni sa nikdy nestanú kresťanmi, ale Ježiš sa na nich pozeral ako na svojich budúcich učeníkov. Aj my sa na ľudí v našich obvodoch musíme pozerať tak ako Ježiš. Vynikajúci príklad nám v tom dal apoštol Pavol. Čo sa od neho môžeme naučiť? V tomto článku si rozoberieme: (1) ako zistil, čomu ľudia veria, (2) ako zistil, čo ich zaujíma, a (3) že sa na ľudí pozeral ako na budúcich Kristových učeníkov.

5. Prečo Pavol rozumel svojim poslucháčom v synagóge?

⁵ Pavol často zvestoval dobrú správu v synagógach. Napríklad v synagóge v Tesalonike sa po tri sabaty „rozprával so [Židmi] na základe Písma“. (Sk. 17:1, 2) Keďže bol pôvodom Žid, synagóga bola preňho známym prostredím. (Sk. 26:4, 5) A pretože vedel, čomu Židia veria a ako uvažujú, mohol im zvestovať bez zábran. (Fil. 3:4, 5)

6. V čom sa líšili ľudia, ktorým Pavol zvestoval na aténskom trhovisku, od jeho poslucháčov v synagóge?

⁶ Keď bol Pavol nútený utiecť pred prenasledovateľmi z Tesaloniky a neskôr aj z Beroje, prišiel do Atén. Aj tam „sa v synagóge rozprával so Židmi a ďalšími ctiteľmi Boha“. (Sk. 17:17) Keď však zvestoval na trhovisku, mal tam iný typ poslucháčov. Boli medzi nimi filozofi a iní ľudia z pohanských národov, ktorí sa na jeho posolstvo pozerali ako na „nové učenie“. Povedali mu: „To, čo hovoríš, nám znie cudzo, preto chceme vedieť, čo to znamená.“ (Sk. 17:18–20)

7. Ako sa podľa slov zo Skutkov 17:22, 23 Pavol prispôsobil svojim poslucháčom?

⁷ Prečítajte Skutky 17:22, 23. Pri rozhovore s Nežidmi v Aténach Pavol použil iný prístup ako v prípade Židov, ktorým zvestoval dobrú správu v synagóge. Pravdepodobne premýšľal, čomu Aténčania veria. Pozorne si všímal ich náboženské zvyky a okolie, v ktorom sa pohyboval. Snažil sa nájsť spoločný základ, pričom vzal do úvahy, čomu jeho poslucháči veria, a to, čo sa píše  v Písme. Jeden biblický komentátor o Pavlovi napísal: „Ako kresťan so židovským pôvodom si uvedomoval, že Gréci, ktorí boli pohanmi, neuctievali Boha, ktorého Židia a kresťania považovali za pravého. Zároveň sa im snažil povedať, že Boh, o ktorom im zvestuje, im v skutočnosti nie je neznámy.“ Teda Pavol sa snažil prispôsobiť svoj prístup. Aténčanom povedal, že jeho posolstvo pochádza od „Neznámeho Boha“, ktorého uctievajú. I keď títo ľudia nepoznali Písmo, nemyslel si, že sa nemôžu stať kresťanmi. Práve naopak, pozeral sa na nich ako na úrodu, ktorá je zrelá na žatvu, a zvolil tému, ktorá by mohla vzbudiť ich záujem.

8. a) Ako môžeš zistiť, čomu veria ľudia v tvojom obvode? b) Ako by si mohol zareagovať, keď ti niekto povie, že má svoje náboženstvo?

⁸ Podobne ako Pavol, aj ty buď všímavý. Snaž sa zistiť, čomu veria ľudia v tvojom obvode. Napríklad čo o tom prezrádza jeho dom alebo auto? Naznačuje jeho meno, oblečenie, vzhľad alebo slová, aké používa, k akému náboženstvu patrí? Možno ti priamo povedal, čomu verí. Flutura, ktorá je zvláštnou priekopníčkou, v takom prípade odpovedá: „Nie som tu preto, aby som vám vnucovala svoje náboženstvo, no rada by som sa vás opýtala, čo si myslíte...“

9. Ako môžeš nájsť spoločný základ s veriacim človekom?

⁹ O čom môžeš hovoriť s veriacim človekom? Snaž sa nájsť spoločný základ. Možno zistíš, že uctieva len jedného Boha, považuje Ježiša za Vykupiteľa alebo verí, že tento svet sa čoskoro skončí a všetko zlo bude odstránené. Hovor o tom, čo máte spoločné, aby bolo biblické posolstvo preňho príťažlivé.

10. O čo by sme sa mali snažiť a prečo?

¹⁰ Pamätaj na to, že nie každý verí všetkému, čo učí jeho náboženstvo. Preto i keď ti niekto povie, k akému náboženstvu patrí, snaž sa zistiť, čomu verí on. David, ktorý slúži ako zvláštny priekopník v Austrálii, hovorí: „Mnohí ľudia veria v Boha a zároveň vyznávajú rôzne filozofie.“ Donalta, ktorá žije v Albánsku, povedala: „Niektorí ľudia najprv povedia, že majú svoje náboženstvo, ale neskôr pripustia, že v skutočnosti  neveria v Boha.“ A jeden misionár v Argentíne si všimol, že i keď niektorí hovoria, že veria v Trojicu, v skutočnosti neveria, že Otec, Syn a svätý duch sú jednou osobou. A dodáva: „Keď zistím, čomu oslovený človek verí, ľahšie nájdem spoločný základ.“ Preto sa snaž zistiť, čomu ľudia naozaj veria. Potom sa ako Pavol „pre ľudí každého druhu staneš všetkým“. (1. Kor. 9:19–23)

11. Ako sa podľa Skutkov 14:14–17 Pavol snažil zapôsobiť na srdce Lystranov?

¹¹ Prečítajte Skutky 14:14–17. Keď apoštol Pavol zistil, čo jeho poslucháčov zaujíma, prispôsobil tomu tému rozhovoru. Napríklad obyvatelia mesta Lystra nevedeli o Božom Slove takmer nič. Preto použil argumenty, ktorým mohli rozumieť. Hovoril o bohatej úrode a o radosti zo života. Používal zrozumiteľné slová a znázornenia.

12. Ako môžeš v službe zistiť, čo ľudí zaujíma, a prispôsobiť sa im?

¹² Všímaj si, čo ľudí v tvojom obvode zaujíma, a prispôsob tomu tému, o ktorej sa s nimi chceš rozprávať. Ako môžeš zistiť, čo zaujíma niekoho, s kým si sa stretol alebo komu sa chystáš zaklopať na dvere? Aj v tomto prípade je dobré byť všímavý. Možno pracuje v záhrade, číta si knihu, opravuje auto alebo robí niečo iné. Ak je to vhodné, mohol by si to využiť na začatie rozhovoru. (Ján 4:7) Veľa sa môžeš dozvedieť aj z jeho oblečenia – napríklad to, odkiaľ pochádza, aké je jeho zamestnanie alebo aký je jeho obľúbený športový tím. Brat, ktorý sa volá Gustavo, hovorí: „Raz som sa prihovoril jednému 19-ročnému mužovi, ktorý mal na tričku fotografiu známeho speváka. Opýtal som sa ho na to a on mi povedal, prečo má toho speváka rád.“ Rozhovor viedol k biblickému štúdiu a ten muž je teraz naším bratom.

13. Ako môžeš niekomu ponúknuť biblické štúdium tak, aby ho to zaujalo?

 ¹³ Keď niekomu ponúkaš biblické štúdium, urob to tak, aby ho to zaujalo, a ukáž mu, aký úžitok mu to prinesie. (Ján 4:13–15) Sestru, ktorá sa volá Poppy, raz jedna žena v službe pozvala dovnútra. Poppy si na stene všimla učiteľský diplom, a preto jej povedala, že aj my sme zapojení do vzdelávacej činnosti a vyučujeme ľudí prostredníctvom biblického kurzu a našich zhromaždení. Žena prijala ponuku biblického štúdia, nasledujúci deň prišla na zhromaždenie a krátko nato na krajský zjazd. O rok sa dala pokrstiť. Zamysli sa: Čo zaujíma ľudí, ktorých navštevujem? Čo môžem povedať, aby začali študovať Bibliu?

14. Ako sa môžeš na biblickom štúdiu prispôsobiť potrebám záujemcu?

¹⁴ Keď už s niekým študuješ, na každé štúdium sa dobre priprav. Ber pri tom do úvahy, z akého prostredia pochádza a čo ho zaujíma. Vyber si, ktoré biblické verše si prečítate, ktoré video mu pustíš a ktoré znázornenia použiješ pri vysvetľovaní biblických právd. Polož si otázku: Čo najviac zapôsobí na srdce tohto záujemcu? (Prísl. 16:23) Flora, ktorá slúži ako priekopníčka v Albánsku, študovala s paňou, ktorá jej povedala: „Neverím vo vzkriesenie.“ Flora z toho nerobila spornú otázku. Hovorí: „Povedala som si, že najprv musí dobre spoznať Boha, ktorý sľubuje, že vzkriesi ľudí.“ Odvtedy na každom štúdiu zdôrazňovala, aký je Jehova láskavý, múdry a mocný. To záujemkyni pomohlo, aby uverila vo vzkriesenie, a teraz je z nej horlivá zvestovateľka.

15. Akí boli podľa Skutkov 17:16–18 ľudia v starovekom Grécku a prečo im Pavol napriek tomu zvestoval dobrú správu?

¹⁵ Prečítajte Skutky 17:16–18. Aj keď Atény boli plné modlárstva, nemravnosti a pohanskej filozofie, Pavol si nemyslel, že Aténčania sa nemôžu stať Ježišovými nasledovníkmi. Neprestal im zvestovať dobrú správu, ani keď ho urážali. Uvedomoval si, že predtým ako sa stal kresťanom, aj on sa „rúhal Bohu, prenasledoval jeho ľud a konal opovážlivo“. (1. Tim. 1:13) Tak ako Ježiš veril, že z Pavla sa raz môže stať jeho nasledovník, aj Pavol veril, že Aténčania sa môžu stať kresťanmi. A niektorí z nich naozaj prijali pravdu. (Sk. 9:13–15; 17:34)

16., 17. Uveď príklady, z ktorých vidno, že Kristovými učeníkmi sa môžu stať ľudia z rôzneho prostredia?

¹⁶ V prvom storočí sa Ježišovými učeníkmi stali ľudia z rôzneho prostredia. Pavol v liste kresťanom v Korinte napísal, že niektorí z nich boli v minulosti zločincami a žili veľmi nemravne. Potom dodal: „Niektorí z vás boli takí. Ale boli ste umytí.“ (1. Kor. 6:9–11) Dokázal by si sa na takých ľudí pozerať ako na budúcich Ježišových nasledovníkov?

¹⁷ Aj dnes sú mnohí ľudia ochotní urobiť v živote zmeny, aby sa mohli stať Ježišovými učeníkmi. Yukina, ktorá slúži ako zvláštna priekopníčka v Austrálii, zistila, že všetci bez rozdielu môžu pozitívne zareagovať na biblickú pravdu. Raz bola v realitnej kancelárii a všimla si mladú ženu, ktorá mala tetovanie a oblečenie nadmernej veľkosti. Yukina hovorí:  „Najprv som váhala, či ju oslovím, ale potom som sa jej prihovorila. Zistila som, že mala veľmi rada Bibliu, a preto si dala vytetovať aj niektoré verše zo Žalmov.“ Žena začala študovať a chodiť na zhromaždenia. *

18. Prečo by sme nemali nikoho posudzovať?

¹⁸ Čo chcel Ježiš povedať tým, že polia sú zrelé na žatvu? Myslel tým, že jeho nasledovníkmi sa stane veľa ľudí? Vôbec nie. Biblia predpovedala, že v Ježiša uverí relatívne málo ľudí. (Ján 12:37, 38) Ježiš dokázal rozpoznať, čo si ľudia myslia. (Mat. 9:4) A aj keď sa zameriaval hlavne na malú skupinu ľudí, ktorá v neho uverila, horlivo hovoril o dobrej správe všetkým. Keďže my nevidíme ľuďom do srdca, o to viac by sme mali odolávať sklonu posudzovať ich. Mali by sme sa na nich pozerať ako na budúcich Kristových učeníkov. Marc, ktorý slúži ako misionár v Burkine Faso, hovorí: „Tí, o ktorých si myslíme, že budú robiť pokrok, často prestanú študovať, a tí, od ktorých neočakávame veľa, prijímajú pravdu. Preto je lepšie, keď sa dávame viesť Jehovovým duchom.“

19. Ako by sme sa mali pozerať na ľudí v našich obvodoch?

¹⁹ Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že v našich obvodoch nie je veľa ľudí, ktorí sú ako obilie zrelé na žatvu. No nezabudni, čo Ježiš povedal svojim učeníkom. Polia už sú zrelé na žatvu. Ľudia sa môžu zmeniť a stať sa Ježišovými učeníkmi. Jehova sa na nich pozerá ako na svojich budúcich ctiteľov a „drahocenné poklady“. (Ag. 2:7) Ak sa na ľudí budeme pozerať ako Jehova a Ježiš, budeme sa snažiť zistiť, z akého prostredia pochádzajú a čo ich zaujíma. Budeme sa na nich pozerať ako na budúcich bratov a sestry.