1., 2. Za akých okolností Ježiš vyslovil svoje posledné slová tu na zemi?

JE 14. nisan roku 33 n. l. Ježiš bol krivo obvinený a odsúdený za zločin, ktorý nespáchal. Teraz sa mu posmievajú, kruto ho mučia a pribíjajú ho na mučenícky kôl. Vojaci mu vrážajú do rúk a nôh hrubé klince. Každé nadýchnutie, každé slovo mu spôsobuje nesmiernu bolesť. Ale on musí povedať ešte niekoľko dôležitých vecí.

² Rozoberme si teraz Ježišove slová, ktoré vyslovil tesne pred svojou smrťou na mučeníckom kole, a povedzme si, čo sa z nich učíme. Inými slovami, počúvajme ho. (Mat. 17:5)

3. Koho mal Ježiš pravdepodobne na mysli, keď povedal: „Otče, odpusť im“?

³ Čo Ježiš povedal? Keď ho pribili na kôl, modlil sa: „Otče, odpusť im.“ Komu mal Jehova odpustiť? Naznačujú to Ježišove ďalšie slová: „Nevedia, čo robia.“ (Luk. 23:33, 34) Ježiš pravdepodobne hovoril o rímskych vojakoch, ktorí ho pribili na mučenícky kôl. Títo vojaci nevedeli, že je Božím Synom. Možno mal na mysli aj niektorých ľudí v zástupe, ktorí sa dožadovali jeho popravy, ale neskôr v neho uverili. (Sk. 2:36–38) Napriek hroznej nespravodlivosti sa Ježiš nedal premôcť hnevom ani nezatrpkol. (1. Petra 2:23) Naopak, prosil Jehovu, aby odpustil tým, ktorí mali podiel na jeho smrti.

4. Čo sa učíme z toho, že Ježiš ochotne odpustil svojim odporcom?

⁴ Čo sa učíme z Ježišových slov? Tak ako Ježiš, aj my  musíme ochotne odpúšťať druhým. (Kol. 3:13) Niektorí, napríklad naši príbuzní, nám odporujú, pretože nechápu, čomu veríme a prečo tak žijeme. Možno o nás šíria klamstvá, ponižujú nás pred druhými, ničia nám publikácie alebo sa nám dokonca vyhrážajú násilím. No my by sme sa nemali na nich hnevať. Mali by sme prosiť Jehovu, aby im otvoril oči a aby jedného dňa spoznali pravdu. (Mat. 5:44, 45) Niekedy je možno pre nás ťažké odpustiť, najmä vtedy, keď znášame veľkú nespravodlivosť. Ale keby sa v našom srdci zakorenil hnev a zatrpknutosť, škodili by sme sami sebe. Jedna sestra hovorí: „Uvedomujem si, že byť ochotný odpúšťať neznamená zatvárať oči pred nesprávnym konaním ani to neznamená, že si k nám môžu druhí všetko dovoliť. Odpustiť v zásade znamená rozhodnúť sa, že sa prestaneme hnevať.“ (Žalm 37:8) Keď nám niekto ublížil a my sa mu rozhodneme odpustiť, nestaneme sa obeťou zatrpknutosti a hnevu. (Ef. 4:31, 32, pozn. pod čiarou)

5. Čo Ježiš sľúbil jednému zo zločincov a prečo?

⁵ Čo Ježiš povedal? S Ježišom boli popravení aj dvaja zločinci. Spočiatku sa mu obaja posmievali. (Mat. 27:44) Ale neskôr jeden z nich zmenil postoj. Uvedomil si, že Ježiš „neurobil nič zlé“. (Luk. 23:40, 41) Dokonca vyjadril vieru, že Ježiš bude vzkriesený a jedného dňa sa stane kráľom. Povedal mu: „Ježiš, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho Kráľovstva.“ (Luk. 23:42) Tento muž dal najavo veľkú vieru. Ježiš mu odpovedal: „Sľubujem ti dnes, budeš so mnou [nie v Kráľovstve, ale] v raji.“ (Luk. 23:43) Všimnime si, že Ježiš tu nehovoril všeobecne, ale dal tomuto zločincovi osobný sľub. Mohol mu to sľúbiť preto, lebo vedel, že jeho Otec je milosrdný. (Žalm 103:8)

6. Čo sa učíme z toho, čo Ježiš povedal zločincovi?

⁶ Čo sa učíme z Ježišových slov? Ježiš je dokonalým obrazom svojho Otca. (Hebr. 1:3) Jehova je pripravený nám odpustiť a prejaviť nám milosrdenstvo. Ale odpustí nám len vtedy, ak úprimne ľutujeme to, čoho sme sa v minulosti dopustili, a ak veríme, že hriechy nám môžu byť odpustené na základe preliatej krvi Ježiša Krista. (1. Jána 1:7) Pre niektorých je ťažké uveriť, že by im Jehova mohol odpustiť ich hriechy. Ak to tak niekedy cítiš aj ty, zamysli sa. Ježiš tesne pred svojou smrťou prejavil milosrdenstvo odsúdenému zločincovi, ktorý v neho uveril len krátko predtým. O čo skôr Jehova prejaví milosrdenstvo svojim verným služobníkom, ktorí sa zo všetkých síl snažia poslúchať jeho prikázania! (Žalm 51:1; 1. Jána 2:1, 2)

7. Čo Ježiš povedal Márii a Jánovi, ako o tom čítame v Jánovi 19:26, 27, a prečo?

⁷ Čo Ježiš povedal? (Prečítajte Jána 19:26, 27.) Ježiš sa chcel postarať o svoju matku, ktorá bola v tom čase už asi vdova. Jeho súrodenci by sa možno dokázali postarať o jej hmotné potreby. Ale postarali by sa aj o jej duchovné potreby? Nič nenaznačuje, že jeho bratia už boli vtedy jeho učeníkmi. Ale Ján bol jeho verným apoštolom a jedným  z jeho najbližších priateľov. Ježiš sa pozeral na tých, ktorí spolu s ním uctievali Jehovu, ako na svoju duchovnú rodinu. (Mat. 12:46–50) Ježiš miloval svoju matku a chcel mať istotu, že bude o ňu dobre postarané aj duchovne. Preto ju zveril do starostlivosti svojmu učeníkovi Jánovi. Svojej matke povedal: „Pozri, tvoj syn!“ A Jánovi povedal: „Pozri, tvoja matka!“ Od toho dňa bol Ján Márii ako vlastný syn a staral sa o ňu ako o svoju matku. Týmto skutkom dal Ježiš najavo, ako veľmi má rád tú vzácnu ženu, ktorá sa oňho s láskou starala od jeho narodenia a stála pri ňom aj v čase jeho smrti.

8. Čo sa učíme z Ježišových slov, ktoré povedal Márii a Jánovi?

 ⁸ Čo sa učíme z Ježišových slov? Puto, ktoré nás spája s našimi duchovnými bratmi a sestrami, môže byť silnejšie než puto, ktoré nás spája s najbližšími členmi rodiny. Naši príbuzní nám možno odporujú alebo nás dokonca zavrhnú, ale Ježiš sľúbil, že keď sa budeme pridŕžať Jehovu a jeho organizácie, dostaneme „stonásobne viac“ všetkého, o čo sme prišli. Mnohí sa stanú našimi drahými synmi, dcérami, matkami alebo otcami. (Mar. 10:29, 30) Nie si rád, že si časťou duchovnej rodiny, ktorú spája viera a láska – láska k Jehovovi a jeden k druhému? (Kol. 3:14; 1. Petra 2:17)

9. Čo znamenajú Ježišove slová zapísané v Matúšovi 27:46?

⁹ Čo Ježiš povedal? Krátko pred svojou smrťou Ježiš zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mat. 27:46) V Biblii nenájdeme vysvetlenie, prečo to Ježiš povedal. Pouvažujme však, čo by tieto slová mohli znamenať. Po prvé, keď to Ježiš povedal, naplnil proroctvo zo Žalmu 22:1. * Po druhé, z týchto slov vyplýva, že Jehova odstránil obrazný „plot“, ktorým svojho Syna dovtedy chránil. (Jób 1:10) Ježiš vedel, že jeho Otec ho vydal do rúk jeho nepriateľov, aby bol vyskúšaný až do krajnosti. Tak nebol vyskúšaný žiadny iný človek. A po tretie, tieto slová potvrdzujú, že sa nedopustil žiadneho zločinu, za ktorý by si zaslúžil smrť.

10. Čo sa učíme zo slov, ktoré Ježiš adresoval svojmu Otcovi?

¹⁰ Čo sa učíme z Ježišových slov? Učíme sa z nich napríklad to, že by sme nemali očakávať, že Jehova nás bude chrániť pred každou skúškou našej viery. Tak ako Ježiš bol skúšaný až do krajnosti, aj my musíme byť pripravení dokázať svoju vernosť až po smrť, ak to bude potrebné. (Mat. 16:24, 25) Ale môžeme si byť istí, že Boh nedovolí, aby sme boli skúšaní nad to, čo dokážeme zniesť. (1. Kor. 10:13) Z Ježišových slov sa učíme aj to, že aj my budeme možno nespravodlivo trpieť tak ako Ježiš. (1. Petra 2:19, 20) Tí, ktorí nás nenávidia, nás neprenasledujú za to, že robíme niečo zlé, ale za to, že nie sme časťou sveta a svedčíme o pravde. (Ján 17:14; 1. Petra 4:15, 16) Ježiš chápal, prečo Jehova pripustil, aby trpel. Ale na rozdiel od Ježiša si verní Boží služobníci niekedy v skúškach kladú otázku, prečo Jehova pripúšťa určité veci. (Hab. 1:3) Náš milosrdný a trpezlivý Boh chápe, že tí, ktorí kladú takéto otázky, nemajú slabú vieru, ale že potrebujú útechu, ktorú môže poskytnúť len on. (2. Kor. 1:3, 4)

11. Prečo Ježiš povedal to, čo je napísané v Jánovi 19:28?

¹¹ Čo Ježiš povedal? (Prečítajte Jána 19:28.) Prečo Ježiš povedal: „Som smädný“? Povedal to preto, „aby sa splnilo, čo bolo napísané v Písme“, konkrétne v Žalme 22:15. Toto proroctvo znie: „Moja sila vyschla ako hlinený črep, jazyk sa mi lepí na podnebie.“ Navyše po tom všetkom, čo vytrpel, vrátane nesmiernej bolesti na mučeníckom  kole, musel byť veľmi smädný. Potreboval, aby mu niekto pomohol uhasiť smäd.

12. Čo sa učíme z Ježišových slov „som smädný“?

¹² Čo sa učíme z Ježišových slov? Ježiš nepovažoval za prejav slabosti povedať, ako sa cíti. Ani my by sme to nemali tak brať. Doteraz sme možno nepovažovali za potrebné prosiť niekoho, aby nám pomohol. Ale môže prísť čas, keď už niečo sami nezvládneme. Potom by sme nemali váhať požiadať o pomoc druhých. Napríklad ak máme vyšší vek alebo zdravotné ťažkosti, možno budeme musieť poprosiť nejakého spolukresťana, aby nás odviezol do obchodu alebo k lekárovi. A ak sme skľúčení, nezdráhajme sa požiadať niektorého staršieho alebo iného zrelého kresťana, aby si nás vypočul a potešil nás „láskavým slovom“. (Prísl. 12:25) Pamätajme na to, že naši bratia a sestry nás milujú a chcú nám v „čase trápenia“ pomôcť. (Prísl. 17:17) Ale nedokážu čítať naše myšlienky. Ak im to sami nepovieme, nemusia vedieť, že potrebujeme pomoc.

13. Čo Ježiš dosiahol svojou vernosťou až po smrť?

¹³ Čo Ježiš povedal? Štrnásteho nisana asi o tretej hodine popoludní Ježiš zvolal: „Je dokonané!“ (Ján 19:30) V tejto chvíli, tesne pred jeho smrťou, bolo jasné, že dokončil všetko, čo od neho Jehova očakával. Svojou vernosťou až po smrť Ježiš dosiahol niekoľko vecí. Po prvé, dokázal, že Satan je klamár. Dokázal, že dokonalý človek je schopný zachovať vernosť napriek všetkému, čo mu môže Satan urobiť. Po druhé, dal svoj život ako výkupné. Svojou obetnou smrťou umožnil, aby mali aj nedokonalí ľudia blízky vzťah k Bohu a vďaka výkupnému mohli mať vyhliadku na večný život. A po tretie, obhájil Jehovovo právo vládnuť a očistil meno svojho Otca od pohany.

14. Ako by sme mali byť rozhodnutí žiť každý deň?

¹⁴ Čo sa učíme z Ježišových slov? Musíme byť rozhodnutí, že budeme každý jeden deň bojovať za to, aby sme zostali verní Jehovovi. Zamyslime sa nad slovami brata Maxwella Frienda, ktorý slúžil ako inštruktor školy Gileád. Na jednom medzinárodnom zjazde mal prejav o vernosti, v ktorom povedal: „Čo môžeš urobiť alebo povedať dnes, neodkladaj na zajtra. Si si istý, že nejaké zajtra bude? Ži každý deň tak, akoby si mal poslednú možnosť dokázať, že si hodný večného života.“ Žime každý deň tak, akoby to bola posledná možnosť dokázať Jehovovi svoju vernosť. Potom aj keby nám hrozila smrť, budeme môcť povedať: „Jehova, urobil som všetko, čo som mohol, aby som ti zostal verný, aby som dokázal, že Satan je klamár a aby som obhájil tvoje meno a tvoje právo vládnuť!“

15. Čím si bol Ježiš istý podľa slov z Lukáša 23:46?

¹⁵ Čo Ježiš povedal? (Prečítajte Lukáša 23:46.) Ježiš s úplnou dôverou v Jehovu povedal: „Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha.“ Vedel, že jeho budúcnosť je v Jehovových rukách, a bol si istý, že jeho Otec naňho nezabudne.

16. Čo sa učíš z toho, čo zažil jeden 15-ročný brat?

 ¹⁶ Čo sa učíme z Ježišových slov? Zver svoj život do Jehovových rúk. Aby si to dokázal, musíš „dôverovať Jehovovi celým svojím srdcom“. (Prísl. 3:5) Pouvažuj o tom, čo zažil Joshua, 15-ročný brat, ktorý trpel nevyliečiteľnou chorobou. Odmietol liečbu, ktorá je v rozpore s Božím zákonom. Krátko pred smrťou povedal svojej mame: „Mamička, som v Jehovových rukách... Mamička, toto ti môžem povedať s úplnou istotou: Viem, že Jehova ma pri vzkriesení určite privedie späť. On číta v mojom srdci a ja ho naozaj milujem.“ * Každý z nás by sa mal zamyslieť: Keby som sa ocitol v takej skúške viery, v ktorej by mi hrozila smrť, vložil by som svoj život do Jehovových rúk a dôveroval mu, že na mňa nezabudne?

17., 18. Čo sme sa naučili v tomto článku? (Pozri aj rámček „ Poučenie z Ježišových posledných slov“.)

¹⁷ Ako sme videli, z Ježišových posledných slov sa učíme veľa dôležitých vecí. Pripomínajú nám, že musíme odpúšťať druhým a dôverovať Jehovovi, že nám odpustí. Máme úžasnú duchovnú rodinu bratov a sestier, ktorí nám radi pomôžu. Preto keď potrebujeme pomoc, dajme im o tom vedieť. Z Ježišových slov sa učíme aj to, že Jehova nám pomôže zvládnuť akúkoľvek skúšku. A vidíme z nich, aké dôležité je žiť každý deň tak, ako keby to bol posledný deň, keď môžeme zachovať vernosť Jehovovi. Dôverujme, že aj keby sme zomreli, Jehova na nás nezabudne.

¹⁸ Slová, ktoré Ježiš vyslovil, keď zomieral na mučeníckom kole, majú hlboký význam. Keď budeme žiť podľa toho, čo sme sa z nich naučili, poslúchneme Jehovov príkaz: „Počúvajte ho.“ (Mat. 17:5)