1. Čo si Jehova na nás všíma?

JEHOVA „sa teší zo svojho ľudu“. (Žalm 149:4) Nie je to povzbudzujúca myšlienka? Jehova si všíma naše dobré vlastnosti. Vidí, akými ľuďmi sa môžeme stať, a priťahuje nás k sebe. Ak mu zostaneme verní, môžeme sa navždy tešiť z jeho priateľstva. (Ján 6:44)

2. Prečo je pre niektorých ťažké veriť, že Jehova ich miluje?

² Niekto možno povie: „Viem, že Jehova miluje svoj ľud, ale pochybujem, že má rád aj mňa osobne.“ Prečo to niektorí hovoria? Oksana, * ktorá prežila ťažké detstvo, hovorí: „Bola som veľmi šťastná, keď som sa dala pokrstiť a začala som s priekopníckou službou. Ale po 15 rokoch sa mi začali vynárať bolestné spomienky. Vysvetlila som si to tak, že som stratila Jehovovu priazeň a že si nezaslúžim jeho lásku.“ Priekopníčka Jua, ktorá to tiež v detstve nemala ľahké, hovorí: „Zasvätila som svoj život Jehovovi, lebo som mu chcela urobiť radosť. Ale bola som presvedčená, že ma nikdy nemôže mať rád.“

3. Čo si rozoberieme v tomto článku?

³ Aj ty určite miluješ Jehovu, ale tak ako spomínané dve sestry možno pochybuješ, či Jehova miluje teba. Prečo by si sa mal presvedčiť, že Jehovovi na tebe záleží? A čo ti môže pomôcť, keď ťa ovládnu negatívne myšlienky? Odpovede nájdeš v tomto článku.

4. Prečo je nebezpečné pochybovať, že Jehova nás miluje?

⁴ Láska je mocná hybná sila. Ak budeme presvedčení, že Jehova nás miluje, budeme mu chcieť slúžiť z celého srdca, a to aj vtedy, keď budeme zažívať ťažkosti. Ale ak budeme pochybovať, že Boh nás má rád, budeme „mať málo síl“. (Prísl. 24:10) A ak stratíme radosť a budeme si myslieť, že Boh nás nemiluje, staneme sa ľahkým terčom Satana Diabla a nebudeme schopní odolávať jeho útokom. (Ef. 6:16)

5. Aký vplyv mali pochybnosti o Božej láske na niektorých bratov a sestry?

⁵ Niektorí bratia a sestry si začali myslieť, že Jehova ich nemiluje, a následkom toho duchovne zoslabli. Zborový starší, ktorý sa volá James, hovorí: „Slúžil som v Bételi a chodil som do cudzojazyčného zboru. To všetko mi prinášalo radosť, ale pochyboval som, či Jehova prijíma moje obete. Začal som si dokonca klásť otázku, či vypočúva moje modlitby.“ Eva, ktorá tiež slúži celým časom, hovorí: „Zistila som, že pochybovať o Jehovovej láske je nebezpečné, lebo tak sa človek dostáva do začarovaného kruhu negatívnych pocitov. Potom stráca chuť venovať sa duchovným veciam a tým aj radosť zo služby Jehovovi.“ Michael, ktorý slúži ako pravidelný priekopník a starší, hovorí: „Ak neveríš, že Bohu na tebe záleží, bude ťa to od neho vzďaľovať.“

6. Čo musíme robiť, keď nás prepadajú pochybnosti, či nás Boh miluje?

⁶ Z týchto vyjadrení vidno, akú duchovnú škodu môže napáchať negatívne uvažovanie. Čo by sme mali robiť, keď nás prepadajú pochybnosti, či nás Boh miluje? Musíme ich okamžite zavrhnúť! Ak si v takej situácii, pros Jehovu, aby ti pomohol nahradiť „znepokojujúce myšlienky“ „Božím pokojom, ktorý... bude strážiť [tvoje] srdce a [tvoju] myseľ“. (Žalm 139:23; pozn. pod čiarou; Fil. 4:6, 7) A pamätaj, že nie si jediný, koho trápia negatívne pocity. Majú ich aj iní verní bratia a sestry. A bojovali s nimi aj Jehovovi služobníci v minulosti. Zamerajme sa na jedného z nich, na apoštola Pavla.

7. S akými problémami zápasil Pavol?

⁷ Máš niekedy pocit, že máš príliš veľa povinností, že je toho na teba priveľa? Ak áno, potom sa určite dokážeš stotožniť s Pavlom. Doliehala naňho starosť nielen o jeden, ale „o všetky zbory“. (2. Kor. 11:23–28) Máš nejaký chronický zdravotný problém, ktorý ťa často oberá o radosť? Aj Pavla trápil nejaký „osteň“, možno telesná choroba, a zúfalo sa ho chcel zbaviť. (2. Kor. 12:7–10) Skľučujú ťa tvoje vlastné nedostatky? Aj Pavol sa tak niekedy cítil. Povedal o sebe, že je „biedny človek“, lebo musel sústavne bojovať, aby robil to, čo je správne. (Rim. 7:21–24)

8. Vďaka čomu Pavol verne slúžil Jehovovi napriek ťažkostiam?

⁸ Napriek rôznym skúškam a ťažkostiam Pavol verne slúžil Jehovovi. Odkiaľ na to čerpal silu? Hoci si bolestne uvedomoval svoje nedostatky, pevne veril vo výkupné. Bol presvedčený, že „nikto, kto v [Ježiša] prejavuje vieru“, nezahynie, ale bude mať večný život. (Ján 3:16; Rim. 6:23) A Pavol prejavoval vieru vo výkupné. Nepochyboval, že Jehova je ochotný odpustiť aj tým, ktorí vážne zhrešili, ak robia pokánie. (Žalm 86:5)

9. Čo sa učíme z Pavlových slov zapísaných v Galaťanom 2:20?

⁹ Pavol veril, že Boh ho veľmi miluje, lebo poslal svojho Syna, aby zaňho zomrel. (Prečítajte Galaťanom 2:20.) Všimni si, s akou istotou Pavol v závere tohto verša hovorí: „Boží syn... ma miloval a dal za mňa sám seba.“ Pavol neurčoval hranice Božej lásky. Nehovoril si: Chápem, prečo má Jehova rád mojich bratov. Ale mňa nemôže mať rád. Kresťanom v Ríme napísal: „Kristus zomrel za nás, kým sme boli ešte hriešnikmi.“ (Rim. 5:8) Nič nemôže Jehovovi zabrániť, aby nás miloval!

10. Čo sa učíme zo slov v Rimanom 8:38, 39?

¹⁰ Prečítajte Rimanom 8:38, 39. Pavol vedel, aká silná je Božia láska. Napísal, že nič nás nebude môcť „oddeliť od Božej lásky“. Uvedomoval si, aký trpezlivý bol Jehova k Izraelitom a aké veľké milosrdenstvo prejavil aj jemu osobne. Pavlovu úvahu by sme mohli zhrnúť slovami: Ako by som mohol pochybovať, že Jehova ma miluje, keď poslal svojho Syna, aby za mňa zomrel? (Rim. 8:32)

11. Prečo si bol Pavol istý, že ho Boh miluje, hoci sa dopustil hriechov, ktoré spomína v 1. Timotejovi 1:12–15?

 ¹¹ Prečítajte 1. Timotejovi 1:12–15. Z času na čas Pavla určite trápila jeho minulosť. Označil sa za „najväčšieho hriešnika“, a niet sa čo diviť! Predtým ako spoznal pravdu, neúnavne prenasledoval kresťanov v jednom meste za druhým, zatváral ich do väzenia a hlasoval za ich popravu. (Sk. 26:10, 11) Vieš si predstaviť, ako sa cítil, keď stretol nejakého mladého brata, ktorého rodičia boli popravení s jeho súhlasom? Pavol ľutoval svoje omyly, ale vedel, že minulosť už nezmení. Prijal fakt, že Kristus zaňho zomrel, a s istotou napísal: „Vďaka Božej nezaslúženej láskavosti som tým, čím som.“ (1. Kor. 15:3, 10) Ako môžeš napodobniť Pavlov príklad? Prijmi fakt, že Kristus zomrel aj za teba a umožnil ti vytvoriť si blízky, osobný vzťah k Jehovovi. (Sk. 3:19) Pre Jehovu je podstatné to, čo robíme teraz a čo budeme robiť v budúcnosti, a nie to, akých chýb sme sa dopustili v minulosti, či už sme vtedy boli Jehovovými svedkami, alebo nie. (Iz. 1:18)

12. Ako nám môžu pomôcť slová z 1. Jána 3:19, 20, ak sa cítime bezcenní a nehodní lásky?

¹² Keď premýšľaš o tom, že Ježiš zomrel za tvoje hriechy, možno si povieš: Ja nie som hodný takého veľkého daru. Prečo si to niektorí myslia? Lebo naše nedokonalé srdce nás môže klamať a nahovárať nám, že sme bezcenní a že nie sme hodní lásky. (Prečítajte 1. Jána 3:19, 20.) V takých chvíľach si musíme pripomínať, že „Boh je väčší ako naše srdce“. Láska nášho nebeského Otca a jeho ochota odpustiť je omnoho  silnejšia než akékoľvek negatívne pocity, ktoré sa môžu skrývať v našom srdci. Musíme presvedčiť samých seba, že Jehova nás miluje. Aby sme pochopili, ako nás vidí Jehova, musíme často študovať jeho Slovo, vytrvalo sa k nemu modliť a pravidelne sa stretávať s jeho ľudom. Prečo je to také dôležité?

13. Ako nám pomáha štúdium Božieho Slova? (Pozri aj rámček „ Ako niektorým pomáha Božie Slovo“.)

¹³ Denne študuj Božie Slovo a tak jasnejšie uvidíš Jehovovu krásnu osobnosť. Pochopíš, ako veľmi ťa miluje. Ak budeš denne rozjímať nad určitou časťou Biblie, budeš schopný jasnejšie uvažovať, lebo Písmo slúži „na nápravu všetkého“ vrátane nesprávnych myšlienok a sklonov srdca. (2. Tim. 3:16) Kevin, ktorý slúži ako starší a bojuje s pocitom menejcennosti, hovorí: „Keď si čítam 103. žalm a rozjímam o ňom, pomáha mi to uvažovať rozumne a pozerať sa na seba Jehovovými očami.“ Eva, ktorú sme už spomínali, hovorí: „Na konci dňa si sadnem a v pokoji rozjímam o Jehovových myšlienkach. Upokojuje ma to a moja viera rastie.“

14. Ako nám pomáha modlitba?

¹⁴ Často sa modli. (1. Tes. 5:17) Základom pevného priateľstva medzi ľuďmi je častá a úprimná komunikácia. To isté platí o našom priateľstve s Jehovom. Keď mu hovoríme o svojich pocitoch, myšlienkach a obavách, dávame najavo, že mu dôverujeme a sme si istí jeho láskou. (Žalm 94:17–19; 1. Jána 5:14, 15) Jua, ktorú sme už citovali, hovorí: „Keď sa modlím, nehovorím Jehovovi len o tom, čo som v ten deň zažila. Otváram mu svoje srdce a zverujem sa mu so svojimi najvnútornejšími pocitmi. Postupne som začala Jehovu vnímať ako Otca, ktorý naozaj miluje svoje deti, nie ako šéfa nejakej firmy.“ (Pozri rámček „ Už si ju čítal?“)

15. Z čoho vidno, že Jehovovi na nás veľmi záleží?

¹⁵ Stretávaj sa s bratmi a sestrami. Sú darom od Jehovu. (Jak. 1:17) Nášmu nebeskému Otcovi na nás veľmi záleží, a preto nám dal duchovnú rodinu bratov a sestier, ktorí nás milujú za každých okolností. (Prísl. 17:17) Pavol v liste Kolosanom spomína niektorých spolukresťanov, ktorí s ním spolupracovali a boli preňho „veľkým povzbudením“. (Kol. 4:10, 11) Dokonca aj Ježiš potreboval pomoc svojich priateľov – anjelov i ľudí – a bol za ňu vďačný. (Luk. 22:28, 43)

16. Ako nám duchovne zrelí priatelia môžu pomôcť posilňovať si vzťah k Jehovovi?

 ¹⁶ Využívaš naplno tento dar, ktorý si dostal od Jehovu? Zdôveriť sa duchovne zrelému priateľovi nie je znakom slabosti. Naopak, môže ti to veľmi pomôcť. Všimni si, čo povedal James, o ktorom sme už hovorili: „Blízke priateľstvo so zrelými spolukresťanmi je pre mňa ako záchranné lano. Keď ma premáhajú negatívne myšlienky, moji drahí priatelia ma trpezlivo počúvajú a uisťujú ma, že ma majú radi. Prostredníctvom nich pociťujem Jehovovu lásku a záujem.“ Z vyjadrenia tohto brata vidno, že je veľmi dôležité vytvárať si a udržiavať blízke priateľstvá s našimi duchovnými bratmi a sestrami.

17., 18. Koho musíme počúvať a prečo?

¹⁷ Satan chce, aby sme sa vzdali v našom duchovnom boji. Chce, aby sme uverili, že Jehova nás nemiluje a že si nezaslúžime záchranu. Ale ako sme videli, nič nemôže byť ďalej od pravdy.

¹⁸ Jehova ťa miluje. Si preňho ako vzácny poklad. Ak ho budeš poslúchať, bude ťa milovať navždy, tak ako miluje Ježiša. (Ján 15:10) Teda nepočúvaj Satana ani svoje srdce, ktoré má sklon ťa odsudzovať. Počúvaj Jehovu, ktorý vidí v každom z nás to dobré. Buď si istý, že Jehova „sa teší zo svojho ľudu“ a teší sa aj z teba!