„ŽIADNA z minulých vojen sa nedá ani porovnať s veľkou vojnou, ktorá zúri v Európe.“ Takto Strážna veža z 1. septembra 1915 opísala prvú svetovú vojnu, ktorá nakoniec zachvátila asi 30 krajín. V dôsledku nepokojov Strážna veža uviedla: „Služba [pre Kráľovstvo] je čiastočne potlačená, a to hlavne v Nemecku a vo Francúzsku.“

Bádatelia Biblie, ktorí sa ocitli vo víre tohto konfliktu celosvetových rozmerov, ešte úplne nerozumeli, čo znamená kresťanská neutralita. No boli rozhodnutí zvestovať dobré posolstvo. Aj Wilhelm Hildebrandt sa chcel podieľať na službe pre Kráľovstvo, a tak objednal výtlačky Mesačníka Bádateľov Biblie vo francúzštine. Vo Francúzsku však nebol ako kolportér (zvestovateľ celým časom), ale ako nemecký vojak. Tento údajný nepriateľ, oblečený vo vojenskej uniforme, odovzdával prekvapeným francúzskym okoloidúcim posolstvo mieru.

Listy uverejnené v Strážnej veži dokazujú, že mnoho iných nemeckých Bádateľov Biblie cítilo povinnosť deliť sa o dobré posolstvo o Kráľovstve aj počas vojenskej služby. Brat Lemke, ktorý slúžil v námorníctve, uviedol, že piati ľudia v jeho posádke prejavili záujem o pravdu. Napísal: „Dokonca aj na palube tejto lode žnem úrodu na chválu Jehovu.“

Georg Kayser odišiel na front ako vojak a vrátil sa ako služobník pravého Boha. Čo sa stalo? Dostala sa mu do rúk publikácia Bádateľov Biblie a on celým srdcom prijal pravdu o Kráľovstve. Viedlo to k tomu, že zložil zbrane. Potom vykonával už iba pomocné práce. Po vojne slúžil mnoho rokov ako horlivý priekopník.

Aj keď bratia nemali úplne jasno v otázke neutrality, ich postoj a správanie bolo v ostrom protiklade s názormi a konaním ľudí, ktorí vojnu schvaľovali. Kým politici a náboženskí vodcovia  sa chopili vlajok svojich krajín a podporovali vojnu, Bádatelia Biblie stáli na strane „Kniežaťa pokoja“. (Iz. 9:6) Napriek tomu, že niektorí sa v otázke neutrality dopúšťali kompromisov, všetci boli presvedčení o základnej pravde, ktorú Bádateľ Biblie Konrad Mörtter vyjadril takto: „Z Božieho Slova som jasne pochopil, že kresťan nemá zabíjať.“ ​(2. Mojž. 20:13) *

V Nemecku, kde zákon neumožňoval oslobodenie od vojenskej služby z dôvodu svedomia, vyše 20 Bádateľov Biblie nechcelo mať nič do činenia s vojnou. Niektorých posúdili ako duševne chorých. Bol medzi nimi napríklad Gustav Kujath, ktorého umiestnili do psychiatrickej liečebne a nasadili mu sedatíva. Aj Hans Hölterhoff odmietol nastúpiť vojenskú službu, a tak ho poslali do väzenia. No neprijal žiadnu prácu, ktorá súvisela s vojnou. Preto ho stráže spútali do zvieracej kazajky, až mu znecitliveli ruky. Keď ani to nezlomilo jeho odhodlanie, stráže zinscenovali falošnú popravu. Hans však počas celej vojny verne vytrvával.

Ďalší bratia, ktorí dostali povolávací rozkaz, odmietli vziať do ruky zbraň a požiadali o pomocné práce. * Takýto postoj prejavil aj Johannes Rauthe a dostal za úlohu pracovať na železnici. Konrad Mörtter pracoval ako sanitár a Reinhold Weber ako ošetrovateľ. August Krafzig mal na starosti batožinu a bol rád, že táto práca bola mimo frontu. Rovnako aj ďalší Bádatelia Biblie boli odhodlaní slúžiť Jehovovi, lebo ho milovali a chceli mu byť verní.

Bádatelia Biblie sa pre svoj postoj počas vojny dostali pod drobnohľad úradov. V nasledujúcich rokoch sa v Nemecku museli pre svoju zvestovateľskú činnosť zúčastniť tisícov súdnych pojednávaní. Nemecká pobočka v Magdeburgu zriadila právne oddelenie, aby bratom v tomto ohľade pomáhala.

Jehovovi svedkovia postupne lepšie pochopili otázku kresťanskej neutrality. Keď vypukla druhá svetová vojna, neutralitu si udržali tak, že zostali úplne oddelení od armády. Preto ich nemecký štát považoval za nepriateľov a kruto ich prenasledoval. Ale to je osobitná kapitola, ktorej sa budeme venovať v niektorom z budúcich článkov v rubrike „Z nášho archívu“. (Z nášho archívu v strednej Európe.)