Umývanie rúk bolo jednou z vecí, ktorú Ježišovi a jeho učeníkom vyčítali ich nepriatelia. Mojžišovský Zákon obsahoval množstvo príkazov týkajúcich sa obradnej čistoty, pokiaľ ide o výtok, malomocenstvo či zaobchádzanie s mŕtvymi telami ľudí a zvierat. Zahŕňal tiež pokyny, ako sa zbaviť rôznej nečistoty. Očistenie bolo možné dosiahnuť obetovaním, praním alebo pokropením. (3. Mojž. 11–15; 4. Mojž. 19)

Židovskí rabíni podrobne vysvetľovali každý detail týchto zákonov. Jedno dielo uvádza, že všetky prípady nečistoty mali byť podrobené „skúmaniu, za akých okolností mohlo dôjsť k znečisteniu, ako a do akej miery mohlo byť prenesené na iných, ktoré nádoby a predmety bolo možné znečistiť a ktoré nie a napokon akým spôsobom a akými obradmi bolo možné dosiahnuť očistenie“.

Ježiša sa jeho odporcovia pýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nesprávajú podľa tradície mužov predošlých čias, ale berú jedlo poškvrnenými rukami?“ ​(Mar. 7:5) Títo náboženskí nepriatelia nehovorili o zanedbaní hygienických návykov. Rabíni požadovali, aby im bola pred jedlom obradne vyliata voda na ruky. Uvedený zdroj dodáva: „Diskutuje sa aj o tom, z akých nádob je možné liať vodu, aký druh vody je vhodný, kto by ju mal liať a pokade ju treba na ruky naliať.“

Ako na tieto ľudské zákony zareagoval Ježiš? Židovským náboženským vodcom z prvého storočia jednoducho povedal: „Izaiáš o vás, pokrytcoch, vhodne prorokoval, ako je napísané: ‚Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa [Jehovu] ďaleko vzdialené. Nadarmo ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy.‘ Opustili ste Božie prikázanie a pridržiavate sa ľudskej tradície.“ ​(Mar. 7:6–8)