BOH podnietil apoštola Pavla, aby zapísal deväť vlastností, ktoré sú výsledkom pôsobenia svätého ducha. (Gal. 5:22, 23) Týmto pekným vlastnostiam dal spoločné označenie „ovocie ducha“. * Toto ovocie je typické pre „novú osobnosť“. (Kol. 3:10) Tak ako strom prináša ovocie, keď sa oň ľudia správne starajú, aj človek prejavuje ovocie ducha, keď naňho voľne pôsobí svätý duch. (Žalm 1:1–3)

Prvou stránkou ovocia ducha, o ktorej sa Pavol zmienil, je veľmi cenná vlastnosť láska. Nakoľko je cenná? Pavol povedal, že bez lásky „nie je ničím“. (1. Kor. 13:2) Ale čo je láska? Ako si ju môžeme rozvíjať? A ako ju môžeme každý deň prejavovať?

Opísať lásku slovami nie je ľahké, ale Biblia uvádza, ako sa táto vlastnosť prejavuje. Dočítame sa v nej napríklad, že láska je „zhovievavá [trpezlivá] a láskavá“. Okrem toho „sa raduje z pravdy“ a „všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva“. Prejavuje sa aj vrelou náklonnosťou, úprimným záujmom a verným priateľstvom. Na druhej strane nedostatok lásky sa prejavuje žiarlivosťou, pýchou, neslušnosťou, sebectvom, zatrpknutosťou a neochotou odpustiť. Na rozdiel od takýchto negatívnych vlastností, ktoré nevedú k ničomu dobrému, láska, ktorú túžime prejavovať, „nevyhľadáva svoje vlastné záujmy“. (1. Kor. 13:4–8)

„Boh je láska.“ Teda Jehova je zosobnením lásky. (1. Jána 4:8) Táto vlastnosť je zjavná vo všetkých jeho dielach a skutkoch. V najväčšej miere ju prejavil ľuďom vtedy, keď poslal Ježiša, aby za nás trpel a zomrel. Apoštol Ján napísal: „Tak nám bola zjavená Božia láska, že Boh vyslal svojho jednosplodeného Syna do sveta, aby sme prostredníctvom neho získali život. Láska sa neprejavila tak, že sme my milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“ ​(1. Jána 4:9, 10) Z lásky nám Jehova odpúšťa hriechy a dáva nádej a život.

Ježiš prejavil lásku ľuďom tak, že ochotne konal Božiu vôľu. Pavol citoval jeho slová: „Hľa, prišiel som, aby som konal tvoju vôľu.“ A dodal: „Zmienenou ‚vôľou‘ sme boli posvätení obeťou tela Ježiša Krista raz navždy.“ ​(Hebr. 10:9, 10) Žiaden človek nie je schopný prejaviť väčšiu lásku. Ježiš povedal: „Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov.“ ​(Ján 15:13) Môžeme my, nedokonalí ľudia, napodobňovať Jehovu a Ježiša v tom, že budeme prejavovať podobnú lásku, ako oni  prejavili nám? Určite áno. Zamyslime sa teraz, ako to môžeme robiť.

Pavol nás vyzýva: „Staňte sa... napodobňovateľmi Boha ako milované deti a ďalej choďte v láske, podobne ako aj Kristus miloval vás a vydal sa za vás.“ ​(Ef. 5:1, 2) „Ďalej chodiť v láske“ znamená prejavovať lásku vždy a za každých okolností. Keď niekoho milujeme, neobmedzujeme sa na to, že mu to len hovoríme, ale v súlade so svojimi slovami aj konáme. Ján napísal: „Dieťatká, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.“ ​(1. Jána 3:18) Napríklad keď milujeme Boha a blížnych, radi zvestujeme „dobré posolstvo o kráľovstve“. (Mat. 24:14; Luk. 10:27) Láska nás vedie aj k tomu, že sme trpezliví, láskaví a ochotne odpúšťame. Uplatňujeme tak biblickú radu: „Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ ​(Kol. 3:13)

Pravá láska sa však nesmie zamieňať so sentimentalitou. Napríklad sentimentálny rodič vyhovie každému vrtochu svojho plačúceho dieťaťa, len aby sa utíšilo. Ale rodič, ktorý svoje dieťa skutočne miluje, je pevný, keď treba. Podobne Jehova je láska, ale koho „miluje, toho kázni“. (Hebr. 12:6) Teda ak niekoho milujeme, usmerníme ho, keď je to nutné. (Prísl. 3:11, 12) Samozrejme, aj vtedy musíme pamätať na to, že my sami sme hriešni a máme sklon konať neláskavo. A tak každý z nás môže v nejakom ohľade prejavovať lásku lepšie. Čo je pre to potrebné urobiť?

Po prvé, prosme Boha o jeho ducha, lebo ten vytvára v človeku lásku. Ježiš povedal, že Jehova dáva „svätého ducha tým, čo ho prosia“. (Luk. 11:13) Keď budeme prosiť o svätého ducha a snažiť sa „chodiť stále duchom“, v našom konaní sa bude čoraz viac prejavovať láska. (Gal. 5:16) Napríklad ak si starším v zbore, môžeš Jehovu prosiť o ducha, aby si vedel prejaviť láskavosť, keď dávaš biblickú radu. Alebo ak si rodič, môžeš Jehovu prosiť, aby ti svojím duchom pomáhal naprávať deti s láskou, a nie v hneve.

Po druhé, premýšľajme o tom, ako Ježiš prejavoval lásku, aj keď ho provokovali. (1. Petra 2:21, 23) Uvažovať o jeho príklade je zvlášť dôležité, keď nás niekto urazil alebo nám ukrivdil. V takej situácii je dobré položiť si otázku: Čo by urobil Ježiš? Sestra menom Leigh zistila, že jej to pomáha najprv premýšľať a až potom konať. Hovorí: „Raz moja spolupracovníčka poslala kolegom e-mail, v ktorom sa negatívne vyjadrila o mne a mojej práci. Veľmi ma to zranilo. Ale potom som sa opýtala samej seba: Ako by sa k nej zachoval Ježiš? Ako ho môžem napodobniť? Keď som sa zamyslela nad tým, čo by urobil Ježiš, rozhodla som sa nechať to tak a neriešiť to. Neskôr som sa dozvedela, že bola vážne chorá a mala veľké problémy. Povedala som si, že tým, čo napísala, ma asi nechcela zraniť. To, že som premýšľala o Ježišovi, ktorý prejavoval lásku dokonca aj vtedy, keď ho provokovali, mi pomohlo podobne prejaviť lásku spolupracovníčke.“ Teda keď budeme napodobňovať Ježiša, budeme vždy konať s láskou.

Po tretie, učme sa prejavovať obetavú lásku, ktorá je poznávacím znakom pravých kresťanov. (Ján 13:34, 35) V tomto ohľade nás Biblia povzbudzuje, aby sme si osvojili Ježišov spôsob uvažovania. Keď opustil nebo, „vzdal sa sám seba“ a položil za nás život. (Fil. 2:5–8) Keď budeme prejavovať obetavú lásku podobne ako Kristus, budeme  sa učiť uvažovať a cítiť podobne ako on a radi budeme dávať záujmy druhých pred svoje vlastné. Aký ďalší úžitok máme z toho, že prejavujeme lásku?

Keď prejavujeme lásku, prináša nám to nesmierny úžitok. Zamyslime sa nad dvoma príkladmi:

• MEDZINÁRODNÉ BRATSTVO: Vieme, že nech navštívime ktorýkoľvek zbor na svete, bratia a sestry nás v ňom vrúcne privítajú, lebo sa všetci máme radi. Je úžasné, že nás miluje „celé spoločenstvo [našich] bratov na svete“! (1. Petra 5:9) Kde inde ako v Božom ľude nájdeme takúto lásku?

• POKOJ: Keď sa „navzájom znášame v láske“, umožňuje nám to tešiť sa zo „zjednocujúceho zväzku pokoja“. (Ef. 4:2, 3) Tento pokoj zažívame na zhromaždeniach a zjazdoch. Určite aj ty súhlasíš, že takýto pokoj je v dnešnom nejednotnom svete niečím výnimočným. (Žalm 119:165; Iz. 54:13) Keď sa usilujeme o pokojné vzťahy, prejavujeme ľuďom hlbokú lásku a to sa nášmu nebeskému Otcovi veľmi páči. (Žalm 133:1–3; Mat. 5:9)

Apoštol Pavol napísal: „Láska buduje.“ ​(1. Kor. 8:1) Čo to znamená? V 13. kapitole Prvého listu Korinťanom, ktorej sa hovorí aj „hymnus na lásku“, Pavol vysvetlil, v akom zmysle „láska buduje“. Človek, ktorý miluje, je napríklad ústretový. (1. Kor. 10:24; 13:5) Okrem toho je ohľaduplný, taktný, trpezlivý a láskavý, a tak prispieva k láskyplnej atmosfére v rodine a k jednote v zbore. (Kol. 3:14)

Najhodnotnejšie a najpovzbudzujúcejšie zo všetkého je to, že všetci milujeme Boha. To nás spája, aj keď pochádzame z rôznych kultúr, máme inú farbu pleti či hovoríme iným jazykom. Vďaka tomu s radosťou slúžime Jehovovi „plece pri pleci“. (Sof. 3:9) Teda buďme rozhodnutí prejavovať túto cennú stránku ovocia Božieho svätého ducha každý deň!