VYROVNÁVAŤ SA s narastajúcimi tlakmi v týchto „posledných dňoch“ je veľmi náročné, a preto viac ako kedykoľvek v minulosti potrebujeme trpezlivosť. (2. Tim. 3:1–5) Ľudia v tomto svete milujú samých seba, nedá sa s nimi dohodnúť a chýba im sebaovládanie. Takí ľudia rozhodne nie sú trpezliví. Preto je dôležité, aby si každý z nás položil otázky: Nedal som sa ovplyvniť týmto svetom, takže je pre mňa náročné prejavovať trpezlivosť? Čo znamená byť trpezlivý? A ako môžem túto vlastnosť urobiť trvalou súčasťou svojej osobnosti?

Podľa Biblie trpezlivosť znamená viac než len znášať nejakú náročnú situáciu. Trpezlivý človek vytrváva s nádejou, že situácia sa zlepší. Nemyslí iba na seba, ale záleží mu tiež na pocitoch druhých, a to aj tých, ktorí ho možno dráždia alebo s ním zle zaobchádzajú. Takýto človek sa nevzdáva nádeje, že narušený vzťah sa časom zlepší. Preto nie div, že Božie Slovo uvádza trpezlivosť ako prvú z vlastností, ktoré pramenia z lásky. * (1. Kor. 13:4) Zhovievavosť, čiže trpezlivosť, patrí tiež medzi „ovocie ducha“. (Gal. 5:22, 23) Ale čo si to od nás vyžaduje, ak máme prejavovať trpezlivosť?

Ak si chceme rozvíjať trpezlivosť, musíme Jehovu prosiť o jeho ducha. Dáva ho všetkým, ktorí sa naňho spoliehajú. (Luk. 11:13) A hoci je svätý duch veľmi mocný, musíme urobiť svoj diel a konať v súlade so svojimi modlitbami. (Žalm 86:10, 11) Ak sa má táto vlastnosť stať trvalou súčasťou našej osobnosti, vyžaduje si to od nás každodenné úsilie. Ale čo ak napriek tomu občas strácame trpezlivosť? Čo ďalšie nám pomôže, aby sme sa v tom zlepšili?

V rozvíjaní trpezlivosti nám pomôže aj to, keď budeme uvažovať o dokonalom príklade Ježiša a keď ho budeme napodobňovať. Apoštol Pavol mal na mysli jeho príklad, keď pod pôsobením svätého ducha opísal „novú osobnosť“, ku ktorej patrí aj zhovievavosť, čiže trpezlivosť. Potom vyslovil nabádanie: „Nech vládne Kristov pokoj vo vašom srdci.“ (Kol. 3:10, 12, 15) Tento pokoj bude vládnuť v našom srdci, keď budeme mať podobne ako Ježiš neotrasiteľnú vieru, že Boh v správnom čase odstráni všetky problémy, ktoré nás trápia. Keď napodobňujeme Ježiša, nedáme sa vyprovokovať a zostaneme trpezliví, nech už sa okolo nás deje čokoľvek. (Ján 14:27; 16:33)

Hoci všetci túžime po tom, aby nový svet prišiel čo najskôr, musíme byť trpezliví. Podarí sa nám to, keď budeme premýšľať o tom, že aj Jehova je k nám trpezlivý. V Biblii  nachádzame uistenie: „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu.“ (2. Petra 3:9) Nepodnecuje nás to byť k druhým trpezlivejší, keď uvažujeme o tom, aký trpezlivý je Jehova k nám? (Rim. 2:4) Napríklad v akých situáciách je potrebné prejavovať trpezlivosť?

Denne sme vystavení situáciám, ktoré sú skúškou našej trpezlivosti. Napríklad keď cítiš nutkanie povedať niečo dôležité, musíš prejaviť trpezlivosť, aby si niekomu neskočil do reči. (Jak. 1:19) Trpezlivosť potrebuješ aj vtedy, keď sa stretávaš so spolukresťanmi, na ktorých ťa niečo dráždi. Je múdre, keď nereaguješ prehnane, ale radšej sa zamyslíš nad tým, ako Jehova a Ježiš reagujú na naše nedostatky. Nezameriavajú sa na drobné chyby, ktorých sa neustále dopúšťame. Naopak, sú k nám trpezliví, všímajú si naše dobré vlastnosti a poskytujú nám čas, aby sme sa mohli zlepšiť. (1. Tim. 1:16; 1. Petra 3:12)

Naša trpezlivosť môže byť vyskúšaná aj vtedy, keď nám niekto vytkne, že sme povedali alebo urobili niečo zlé. Často sa nám stáva, že sa rýchlo urazíme a začneme sa obhajovať. Ale Božie Slovo nám radí, aby sme tak nereagovali. Čítame v ňom: „Lepší je ten, kto je trpezlivý, ako ten, kto je povýšenecký v duchu. Neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil, pretože urážlivosť spočíva v náručí hlupákov.“ (Kaz. 7:8, 9) A tak aj keď nás niekto neprávom obviní, mali by sme prejaviť trpezlivosť a zamyslieť sa, ako zareagujeme. Sám Ježiš sa riadil touto zásadou, keď ho iní krivo obvinili. (Mat. 11:19)

Veľkú dávku trpezlivosti potrebujú najmä rodičia, keď ich deti prejavujú nesprávne postoje, túžby či sklony. Zamysli sa nad tým, čo zažil Mattias, ktorý teraz slúži v škandinávskej pobočke. V období dospievania sa mu spolužiaci neustále posmievali pre jeho vieru. Rodičia o tom spočiatku nevedeli. Časom si však všimli, že niečo nie je v poriadku. Mattias začal mať pochybnosti, či Jehovovi svedkovia učia pravdu. Gillis, Mattiasov otec, hovorí: „Museli sme byť veľmi trpezliví.“ Syn im kládol takéto otázky: Kto je Boh? Čo ak Biblia nie je od Boha? Ako vieme, že Boh nám nejakú vec naozaj zakazuje? Svojmu otcovi tiež povedal: „Prečo by ma mal niekto odsudzovať za to, že sa nestotožňujem s vašou vierou?“

Gillis ďalej hovorí: „Niekedy náš syn vyjadroval pochybnosti v hneve. Nehneval sa na nás, ale na pravdu, pretože mal pocit, že človeku len komplikuje život.“ Ako Gillis riešil túto situáciu? „So synom sme sa často rozprávali celé hodiny. Väčšinou som počúval a občas som položil nejakú otázku, aby som lepšie pochopil jeho pocity a názory. Z času na čas som mu predložil nejaký argument, nad ktorým mohol deň-dva uvažovať, a potom sme pokračovali  v našom rozhovore. Inokedy som mu povedal, že potrebujem niekoľko dní na to, aby som popremýšľal o jeho názore. Vďaka týmto pravidelným rozhovorom Mattias začal lepšie chápať niektoré náuky, napríklad učenie o výkupnom, o Božom práve vládnuť a o tom, ako nás Jehova miluje, a časom ich prijal za svoje. Trvalo to určitý čas a často to bolo náročné, ale v jeho srdci sa začala prebúdzať láska k Jehovovi. S manželkou sme nesmierne šťastní, že naše trpezlivé úsilie pomôcť synovi v čase dospievania prinieslo svoje ovocie a pravda zapôsobila na jeho srdce.“

Gillis a jeho manželka trpezlivo pomáhali svojmu synovi a spoliehali sa pri tom na Jehovu. Gillis to spätne hodnotí takto: „Často som Mattiasovi hovoril, že ho s mamou veľmi ľúbime a vrúcne prosíme Jehovu, aby mu pomohol prijať pravdu.“ Títo rodičia sú určite veľmi radi, že po celý ten čas prejavovali trpezlivosť.

Trpezlivosť potrebujeme aj vtedy, keď sa staráme o člena rodiny alebo priateľa, ktorý je chronicky chorý. Zamyslime sa nad tým, ako to zvláda Ellen, * ktorá tiež žije v Škandinávii.

Ellenin manžel asi pred ôsmimi rokmi prekonal dve mozgové príhody, ktoré mu poškodili určité mozgové funkcie. Následkom toho už nedokáže cítiť radosť, smútok ani súcit. Pre Ellen je táto situácia mimoriadne náročná. Hovorí: „Vyžaduje si to odo mňa veľa trpezlivosti a mnoho modlitieb.“ A dodáva: „Mojím najobľúbenejším biblickým textom, ktorý ma veľmi povzbudzuje, je Filipanom 4:13: ‚Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.‘“ Vďaka tejto sile Ellen trpezlivo vytrváva s dôverou, že Jehova bude vždy po jej boku. (Žalm 62:5, 6)

Najlepší príklad trpezlivosti nám dáva sám Jehova. (2. Petra 3:15) V Božom Slove nachádzame veľa správ o tom, ako Jehova prejavil obrovskú trpezlivosť. (Neh. 9:30; Iz. 30:18) Spomeňme si napríklad na jeho rozhovor s Abrahámom. Ako Jehova reagoval, keď sa ho Abrahám vypytoval na jeho rozhodnutie zničiť Sodomu? Predovšetkým Abraháma neprerušoval. Naopak, trpezlivo si vypočul všetky jeho otázky a obavy. Potom zopakoval Abrahámove slová, čím dal najavo, že ho počúval, a uistil ho, že nezničí Sodomu, i keby v nej bolo iba desať spravodlivých. (1. Mojž. 18:22–33) Jehova vždy trpezlivo počúva a nikdy nereaguje prehnane, v čom je nám vynikajúcim príkladom.

Trpezlivosť je veľmi cenná vlastnosť a je neoddeliteľnou súčasťou novej osobnosti, ktorú si musí obliecť každý kresťan. Ak robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme boli trpezliví, prinášame česť nášmu starostlivému a trpezlivému Otcovi, Jehovovi. Potom budeme patriť medzi „tých, ktorí vierou a trpezlivosťou zdedia sľuby“. (Hebr. 6:10–12)