1. Čo si všetci prajeme, pokiaľ ide o našich príbuzných?

„OD CHVÍLE, keď som spoznala pravdu, som si veľmi priala, aby celá naša rodina žila v raji,“ hovorí sestra, ktorá sa volá Pauline. * „Najviac mi záležalo na tom, aby Jehovovi začal slúžiť môj manžel Wayne i náš syn.“ Máš aj ty príbuzných, ktorí ešte neslúžia Jehovovi? Potom sa asi cítiš rovnako ako Pauline.

2. Aké otázky si rozoberieme v tomto článku?

² Nemôžeme našich príbuzných nútiť, aby spoznali pravdu, no môžeme ich povzbudiť k tomu, aby sa zamysleli nad dobrou správou a zareagovali na ňu. (2. Tim. 3:14, 15) Prečo by sme s nimi mali hovoriť o pravde z Biblie? Prečo by sme k nim mali byť empatickí? Ako im môžeme pomôcť, aby si vytvorili vzťah k Jehovovi? A ako nám v tom môžu pomôcť členovia nášho zboru?

3. Prečo by sme podľa 2. Petra 3:9 mali s našimi príbuznými hovoriť o Biblii?

³ Jehova čoskoro zničí tento zlý svet. Prežijú len tí, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“. (Sk. 13:48) Keďže veľa času a energie využívame na pomoc ľuďom, ktorých nepoznáme, je len prirodzené, že chceme, aby sa pravdu o Jehovovi dozvedeli aj naši príbuzní. Navyše, náš láskavý Otec Jehova „si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (Prečítajte 2. Petra 3:9.)

4. Akú chybu možno robíme, keď hovoríme o pravde s príbuznými?

 ⁴ Mali by sme pamätať na to, že o pravde z Biblie sa dá hovoriť vhodným, ale i nevhodným spôsobom. V akom zmysle? Napríklad keď zvestujeme dobrú správu cudziemu človeku, bývame taktní, no v prípade našich príbuzných sme možno až príliš priami.

5. Na čo by sme mali pamätať, keď hovoríme s príbuznými o biblickej pravde?

⁵ Mnohí z nás možno nemajú dobrý pocit pri spomienke na to, ako sa prvýkrát snažili vydať svedectvo príbuzným, a priali by si, aby to vtedy urobili inak. Apoštol Pavol kresťanom radí: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ (Kol. 4:5, 6) Na túto radu by sme mali pamätať vždy, keď sa s našimi príbuznými rozprávame o pravde. Inak by sme ich mohli odradiť od toho, aby sa s nami rozprávali o Biblii.

6., 7. Na príklade ukáž, prečo je dôležité prejavovať empatiu manželskému partnerovi, ktorý neuctieva Jehovu.

⁶ Buď empatický. Pauline, ktorú sme už spomínali, hovorí: „Zozačiatku som s manželom chcela hovoriť len o duchovných veciach. O bežných veciach sme sa skoro vôbec nerozprávali.“ No jej manžel Wayne Bibliu veľmi nepoznal, takže nechápal, o čom Pauline hovorí. Zdalo sa mu, že jediné, na čo myslí, je jej náboženstvo. Bál sa, že sa dala oklamať a vstúpila do nebezpečnej sekty.

⁷ Pauline priznáva, že istý čas trávila väčšinu víkendov a večerov so svojimi duchovnými bratmi a sestrami, či už  na zhromaždeniach, vo zvestovateľskej službe, alebo na spoločenských stretnutiach. Hovorí: „Keď Wayne prišiel domov, nikto ho tam nečakal a cítil sa osamelý.“ Je prirodzené, že mu Pauline a ich syn chýbali. Nepoznal ľudí, s ktorými trávili čas, a zdalo sa mu, že pre Pauline sú jej noví priatelia dôležitejší ako on. Preto sa jej začal vyhrážať rozvodom. Čo myslíš, mohla byť Pauline empatickejšia?

8. Čo si podľa 1. Petra 3:1, 2 často naši príbuzní všímajú najviac?

⁸ Nechaj za seba hovoriť skutky. Naši príbuzní si často všimnú skôr to, čo robíme, ako to, čo hovoríme. (Prečítajte 1. Petra 3:1, 2.) Časom si to uvedomila aj Pauline. Hovorí: „Vedela som, že Wayne nás má rád a že v skutočnosti sa nechce rozviesť. Ale až keď začal hovoriť o rozvode, uvedomila som si, že musím v manželstve uplatňovať Jehovove rady. Musela som menej rozprávať o Biblii a viac nechať za seba hovoriť skutky.“ Pauline prestala nútiť Wayna, aby sa rozprávali len o Biblii, a začala s ním hovoriť o každodenných veciach. Wayne si všimol, že je zrazu pokojnejšia a ich syn úctivejší a poslušnejší. (Prísl. 31:18, 27, 28) Keď videl, aký pozitívny vplyv má biblická pravda na jeho rodinu, začal sa o Bibliu viac zaujímať. (1. Kor. 7:12–14, 16)

9. Prečo by sme sa nemali vzdávať?

⁹ Nevzdávaj sa. Najlepším príkladom vytrvalosti je Jehova. Opakovane dáva  ľuďom príležitosť, aby zareagovali na dobrú správu a získali večný život. (Jer. 44:4) Aj apoštol Pavol povzbudzoval Timoteja, aby vytrvalo pomáhal iným. Prečo? Pretože tak mohol byť zachránený on aj tí, čo ho počúvali. (1. Tim. 4:16) Všetci máme veľmi radi svojich príbuzných, tak ako Pauline, preto chceme, aby zareagovali na biblickú pravdu. Paulinino správanie nakoniec prinieslo dobré výsledky. Teraz s manželom šťastne slúžia Jehovovi, obaja sú priekopníci a Wayne je starším v zbore.

10. Prečo musíme byť trpezliví?

¹⁰ Buď trpezlivý. Keď sme sa rozhodli slúžiť Bohu a urobili sme v živote zmeny, našim príbuzným sa to možno nepáčilo. Niektorí sa možno spočiatku hnevali, že s nimi už neoslavujeme náboženské sviatky ani sa nezapájame do politických aktivít. (Mat. 10:35, 36) No nemali by sme si myslieť, že sa nikdy nezmenia. Ak by sme im prestali hovoriť o Biblii, dali by sme najavo, že podľa nás si nezaslúžia získať večný život, a v podstate by sme ich odsúdili. No právomoc súdiť dal Jehova Ježišovi, a nie nám. (Ján 5:22) Ak budeme trpezliví, naši príbuzní možno nakoniec zareagujú na biblickú pravdu. (Pozri rámček „ Využívaj našu webovú stránku“.)

11. – 13. Čo sa učíš z toho, ako sa Alice správala k rodičom?

¹¹ Buď pevný, ale zároveň taktný. (Prísl. 15:2) Pouvažujme o príklade Alice. V čase, keď spoznala pravdu, žila ďaleko od rodičov. Jej rodičia neverili v Boha a aktívne sa zapájali do politiky. Uvedomila si, že im musí čo najskôr povedať o tom, čo sa dozvedela z Biblie. Hovorí: „Čím dlhšie odkladáte rozhovor o tom, aké zmeny ste urobili vo svojom živote, tým väčší šok to bude pre vašich príbuzných.“ Alice sa rozhodla, že bude rodičom písať listy. Písala im, čo sa v Biblii hovorí o témach, ktoré by ich mohli zaujímať, napríklad o láske, a poprosila ich, aby jej odpísali, čo si o tom myslia. (1. Kor. 13:1–13) Ďakovala im za to, že ju vychovali a starali sa o ňu, a posielala im darčeky. Vždy, keď prišla na návštevu, snažila sa čo najviac pomáhať mame s domácimi prácami. No keď rodičom povedala o svojom novom náboženstve, neboli z toho nadšení.

¹² Alice si aj počas návštevy u rodičov každý deň čítala Bibliu. Spomína: „Vďaka tomu mama pochopila, že Biblia je pre mňa dôležitá.“ Medzičasom sa jej otec rozhodol, že si zistí o Biblii viac. Chcel spochybniť to, čo sa v nej píše, a zároveň zistiť, prečo sa Alice tak zmenila. Alice hovorí: „Dala som mu Bibliu s osobným venovaním.“ K čomu to viedlo? Nielenže nenašiel na Biblii žiadne chyby, ale začal sa o ňu aj veľmi zaujímať.

¹³ Keď znášame ťažkosti pre svoju vieru, musíme byť pevní, ale zároveň taktní. (1. Kor. 4:12b) Napríklad Alice spomína, že mama odporovala jej novému náboženstvu: „Keď som sa dala pokrstiť, mama ma nazvala ‚zlou dcérou‘.“ Ako na to Alice reagovala? Pokračuje: „Nevyhýbala som sa tejto citlivej téme, ale úctivo som jej vysvetlila, že som sa rozhodla stať Jehovovou svedkyňou a že si za  svojím rozhodnutím stojím. Uistila som ju, že ju mám stále rada, a obe sme sa rozplakali. Potom som uvarila jej obľúbené jedlo. Odvtedy si mama začala uvedomovať, že vďaka Biblii som sa stala lepším človekom.“

14. Prečo nesmieme podľahnúť nátlaku zo strany príbuzných?

¹⁴ Možno to potrvá istý čas, kým naši príbuzní pochopia, aké dôležité je pre nás uctievať Jehovu. Bolo to tak aj v prípade Alice. Keď sa nerozhodla pre kariéru, ktorú jej vybrali rodičia, ale začala s priekopníckou službou, jej mama sa opäť rozplakala. Ale Alice zostala pevná. Hovorí: „Ak podľahneš nátlaku zo strany členov rodiny v jednej veci, pravdepodobne to budú skúšať aj v iných veciach. No keď si k príbuzným láskavý, ale zároveň pevný, niektorí z nich môžu časom zareagovať na pravdu.“ Presne to zažila Alice. Dnes sú jej rodičia priekopníci a otec slúži ako zborový starší.

15. Ako môžu podľa slov z Matúša 5:14–16 a 1. Petra 2:12 zapôsobiť „znamenité skutky“ našich bratov a sestier na našich príbuzných?

¹⁵ Jehova priťahuje k sebe ľudí prostredníctvom „znamenitých skutkov“, ktoré robia jeho služobníci. (Prečítajte Matúša 5:14–16; 1. Petra 2:12.) Pozná sa tvoj manželský partner, ktorý nie je Jehovovým svedkom, s členmi zboru? Pauline, ktorú sme spomínali  v úvode článku, pozvala bratov a sestry k nim domov, aby sa jej manžel Wayne s nimi zoznámil. Wayne spomína, ako mu jeden brat pomohol prekonať predsudky: „Vzal si dovolenku, aby si so mnou pozrel športový zápas. Vtedy som si pomyslel: ‚Je to úplne normálny človek!‘“

16. Prečo by sme mali pozývať našich príbuzných na zhromaždenia?

¹⁶ Vynikajúci spôsob, ako môžeme pomôcť svojim príbuzným, je pozvať ich na zhromaždenie. (1. Kor. 14:24, 25) Prvé zhromaždenie, na ktorom sa Wayne zúčastnil, bola Pamätná slávnosť, pretože toto zhromaždenie bolo relatívne krátke a v tom čase bol už doma z práce. Hovorí: „Vôbec som nerozumel, o čom sa tam hovorí, ale pamätám si, ako sa tam ku mne všetci správali. Prišli za mnou, privítali ma a podali mi ruku. Cítil som, že to myslia úprimne.“ Jeden brat s manželkou sa zvlášť venovali Pauline a pomáhali jej so synom na zhromaždení aj v službe. Keď sa Wayne rozhodol dozvedieť viac o Paulininom náboženstve, požiadal práve tohto brata, aby s ním študoval Bibliu.

17. a) Z čoho by sme sa nemali obviňovať? b) Prečo by sme mali vytrvalo pomáhať príbuzným prijať pravdu?

¹⁷ Veľmi si prajeme, aby naši príbuzní slúžili Jehovovi spolu s nami. No môže sa stať, že napriek našej snahe nikdy neprijmú pravdu. Ak sa tak rozhodnú, nemali by sme sa za to obviňovať. Musíme pamätať na to, že nikoho nemôžeme prinútiť, aby sa stal Jehovovým svedkom. Na druhej strane, keď naši príbuzní vidia, akí sme šťastní v službe Jehovovi, môže to mať na nich dobrý vplyv. Modli sa za nich, buď k nim taktný a nevzdávaj sa. (Sk. 20:20) Dôveruj Jehovovi, že požehná tvoje úsilie. A keď ťa tvoji príbuzní budú počúvať, budú zachránení!